Ľudstvo opäť dosiahlo deň, ktorý odborníci rozhodne neoslavujú. Od včerajšieho dňa totiž spotrebúvame viac prírodných zdrojov, než ich Zem dokáže za celý rok obnoviť. Znamená to, že až do konca roka budeme žiť na ekologický dlh, pričom podľa najnovších výpočtov by sme na súčasný spôsob života potrebovali až 1,73 planéty Zem.
správy od nás budete mať ako prví.
Za sedem mesiacov ľudia spotrebovali toľko prírodných zdrojov, koľko dokáže Zem obnoviť za celý rok. Svetový deň ekologického dlhu tento rok pripadá na 30. júla a od tohto dňa už planéta žije na ekologický dlh. Podľa medzinárodných výpočtov ľudstvo v súčasnosti spotrebúva prírodné zdroje o 73 percent rýchlejšie, než sa dokážu obnovovať.
Planéta už nestačí tempu našej spotreby
Na pokrytie našej súčasnej spotreby by ľudia potrebovali 1,73 planéty. TASR o tom informovala environmentálna organizácia WWF Slovensko.
„Svetový deň ekologického dlhu je pripomienkou, že spôsob, akým dnes využívame prírodné zdroje, prekračuje možnosti našej planéty. Zároveň však máme veľkú časť riešení vo vlastných rukách. Vieme znižovať tlak na prírodu, chrániť a obnovovať ekosystémy a meniť spôsob, akým vyrábame a spotrebúvame. Čím skôr začneme, tým väčšiu šancu dáme prírode na obnovu a sebe na bezpečnú a odolnú budúcnosť,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Vlani pripadol Svetový deň ekologického dlhu na 24. júla. Iniciatíva Global Footprint Network uvádza, že posun o osem dní neskôr spôsobila najmä aktualizácia údajov, predovšetkým prehodnotenie schopnosti oceánov absorbovať uhlík. Aj napriek neskoršiemu dátumu tak rok 2026 predstavuje historicky najvyššiu úroveň ekologického nadmerného čerpania, tvrdí WWF.
Riešenia podľa odborníkov existujú
Dôsledky nadmerného využívania prírodných zdrojov sa prejavujú napríklad odlesňovaním, degradáciou pôdy, stratou biodiverzity či rastúcim množstvom oxidu uhličitého v atmosfére. „Dobrou správou je, že prírodu dokážeme obnovovať a zároveň môžeme meniť naše nároky na jej zdroje. Pomáha napríklad ochrana a obnova lesov a ďalších ekosystémov, prechod na obnoviteľné zdroje energie, obmedzenie plytvania potravinami či znižovanie závislosti od automobilovej dopravy,“ priblížila Plassmann.
Organizácia uviedla, že ak by sa napríklad podarilo znížiť plytvanie potravinami o polovicu, dátum by sa posunul o 13 dní. O 13 dní by ho posunulo aj zníženie automobilovej dopravy o polovicu a jej nahradenie verejnou dopravou, bicyklovaním a chôdzou. Zdvojnásobenie životnosti oblečenia by znamenalo posun o päť dní a nahradenie polovice globálnej spotreby mäsa rastlinnými alternatívami o sedem dní.
Vedci upozorňujú na vplyv rastúcich teplôt
Klimatické zmeny spôsobené človekom zintenzívnili sucho v Európe sprevádzané extrémnymi horúčavami. Podľa tímu medzinárodných vedcov, ktorí svoju správu zverejnili vo štvrtok, sú mimoriadne suché podmienky dôsledkom vysokých teplôt, a nie nízkeho množstva zrážok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Kontinent momentálne sužuje rozsiahle sucho. Po vlne júnových horúčav v krajinách ako Francúzsko a Rumunsko vyschli korytá riek, vyskytli sa tam lesné požiare a úrady museli pristúpiť k obmedzeniu spotreby vody. Nová štúdia zistila, že súčasné teplejšie podnebie urýchlilo úbytok vlhkosti z európskej pôdy, jazier a riek, čím sa zvýšila pravdepodobnosť výskytu extrémneho sucha.
Európa sa otepľuje najrýchlejšie na svete
Veľká časť Európy zaznamenala počas jari podpriemerné zrážky, no bolo to práve teplom vyvolané podnebie, v dôsledku ktorého je sucho „závažnejšie“, uviedla Mariam Zachariahová, spoluautorka štúdie zo skupiny World Weather Attribution.
„Naše výsledky celkovo ukazujú, že toto sucho nie je v prvom rade príbehom o nízkych zrážkach, ale o teplejšej atmosfére, ktorá spôsobuje väčší deficit vlhkosti v krajine,“ povedala novinárom Zachariahová. „To znamená, že aj v regiónoch, kde sa zrážky zmenili len minimálne alebo sa očakáva ich sezónny nárast, riziko sucha naďalej stúpa,“ upozornila.
Podľa vedcov je to spôsobené tým, že teplejšia atmosféra dokáže udržať približne o sedem percent viac vodnej pary na každý nárast teploty o jeden stupeň Celzia. Planéta sa od rokov 1850 – 1900 oteplila o približne 1,4 stupňa, a to predovšetkým v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a plynu.
Klimatické zmeny podľa vedcov spôsobujú to, že ničivé javy ako suchá, záplavy a vlny horúčav sú častejšie a intenzívnejšie, pričom Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Minulý mesiac bol podľa služby Copernicus Climate Change Service najteplejším júnom v histórii meraní v západnej Európe, pričom vlna extrémnych horúčav spôsobila tisíce nadmerných úmrtí.
Horúčavy boli také silné, že aj regióny, ktoré zažili relatívne vlhkú zimu, vyschli už o niekoľko mesiacov neskôr, uviedol pre novinárov spoluautor štúdie Dominik Schumacher z univerzity ETH v Zürichu. „Ak máte čoraz teplejší vzduch, vysaje to z pôdy vlhkosť. Potom sa ešte viac oteplí a pôda bude ešte suchšia,“ vysvetlil. Toto rýchle vysychanie zároveň pripravilo pôdu pre vznik lesných požiarov, dodal.
Zatiahli ho do gej klubu a sexualizovali od 15 rokov. Najkrajšiemu chlapcovi sveta zničil život film
Nahlásiť chybu v článku