Žil s dierou v bruchu, cez ktorú bolo vidieť všetko. Tento hrozivý experiment viedol k pochopeniu, ako funguje ľudské trávenie

loc.gov
loc.gov
Dejiny medicíny sú niekedy bizarné. Prečítajte si, ako nešťastné zranenie jedného muža videlo k dlhoročnému výskumu jeho tráviaceho traktu a položilo tak základy modernej medicíny.

História medicíny a lekárstva je plná krvi, bolesti a liečebných postupov, ktoré prebiehali štýlom pokus-omyl. Môžeme byť radi, že dnes žijeme v dobe, kde sú mnohé medicínske metódy a postupy podrobne zmapované a v strede záujmu je pacient. V minulosti to však nebolo vždy tak. Ak človek utrpel ťažké zranenie, bol odkázaný často na to, či sa jeho organizmus dokáže s tým vyrovnať alebo nie. Druhá možnosť bola obrátiť sa na lekára alebo len jednoducho na niekoho, kto mu bol ochotný pomôcť. Ani vtedy to však neznamenalo, že všetky problémy pominú. Práve naopak.

Keď si pomyslíme, že dnešné moderné lekárske postupy sa odvíjali od primitívnych pokusov ľudí v minulosti, niekomu môže prísť zle. No nedá sa týmto počiatkom uprieť ich dôležitosť a prínos aj pre súčasnú medicínu. Jedným z najvyznámnejších lekárskych pokusov sa odohral takmer pred 200 rokmi a položil tak základy dnešnej gastroenterológie.

Príbeh začína v roku 1822, keď lekár s menom William Beaumont pracoval ako vojenský lekár v severnom Michigane, v oblasti populárnej lovom zvery na kožušinu. V jeden deň dostal Beaumont naliehajú správu, že v obchode s kožušinami došlo k strelnému poraneniu. Keď tam prišiel, našiel tam muža Alexisa St. Martina, miestneho alkoholika, ťažko poraneného od strely z brokovnice.

wikimedia.org
wikimedia.org

Výstrel Martina zasiahol do hrude a brucha a nechal mu tam veľkú dieru. Beaumont sa pustil do náročnej záchrany a počas niekoľkých operácií vyberal Martinovi šrapnely z brucha. Napriek ťažkému zraneniu sa Martin zotavoval, avšak mal jeden vážny a pretrvávajúci problém.

Diera v bruchu sa mu nedokázala uzatvoriť a síce sa orgány zahojili, na tele mal bizarný otvor, ktorý smeroval priamo až do jeho brucha. Martin tak dokázal v rámci možností fungovať, až na to, že mal v tele dieru. Infekcia vďaka prítomným žalúdočným kyselinám nemala šancu a Martin tak mohol žiť aj s niečim, čo je v dnešnej dobe nepredstaviteľné. V tom, v čom by niekto videl zásadný problém, videl lekár Beaumont veľkú životnú príležitosť.

magnoliasoft.net
magnoliasoft.net

Keďže pohľad do procesov, ktoré prebiehajú vo vnútri tela, nebol v 19. storočí veľmi možný, Beaumont sa rozhodol, že bude Martina študovať a pochopí, ako vlastne funguje ľudské trávenie. Mal na to ideálne podmienky. Kedykoľvek sa mohol pozrieť priamo do Martinovho žalúdka a vidieť tak v priamom prenose, ako a čo sa deje s potravou, ktorá sa ocitne v bruchu.

Beaumont sa s Martinom dohodol, že na ňom urobí lekársky výskum. Martin súhlasil, a tak vznikla dlhoročná spolupráca týchto dvoch mužov, ktorá však nebola vždy ideálna.

Do tejto doby lekári iba uvažovali, ako vlastne ľudské trávenie prebieha. Existovali hypotézy o tom, že potrava je drvená svalovými kontrakciami, alebo že jedlo v tele vlastne zhnije, a tak sa premieňa na energiu.

Beaumont sa rozhodol, že hypotézy má možnosť nahradiť serióznym výskumom. Sledoval tak, ako žalúdok spracúva jedlo a pravidelne odoberal vzorky jedla, ktoré následne analyzoval. Po rokoch pochopil, ako funguje trávenie, zistil, že kyseliny, no aj pohyby svalov sú kľúčové pri trávení, a tiež videl súvislosť medzi vznikom chorôb a správnym fungovaním trávenia.

loc.gov
loc.gov

Všetky svoje poznatky potom Beaumont zhromaždil vo svojich publikáciách, ktoré ho v lekárskych kruhoch preslávili a stal sa legendou v histórií medicíny.

Aj keď to v dnešnej dobe môže vyzerať bizarne ba až nechutne, nešťastie, ktoré postihlo Alexisa St. Martina posunulo celú medicínu o významný krok dopredu a dalo základy celému lekárskemu odvetviu. Pokiaľ ide o ďalšie osudy týchto dvoch pánov, tak Beaumont sa dožil 67 rokov a zomrel pri páde na zľadovatelých schodoch. Martin sa neskôr usadil a stal sa farmárom. Zomrel až vo veku 83 rokov a až do smrti mal na tele otvor, ktorý otvoril “okno” do sveta modernej medicíny.

interez.sk (Matej Mensatoris), sciencealert.comnytimes.com



Share on Facebook98
Zobraziť viac
Komentovať (0)