Foto: SITA

Slovensko si aj napriek zvláštnym podmienkam urobilo v Pekingu skvelé meno.

Slovenský národ sa počas olympijského sviatku radoval z výkonov Petry Vlhovej či z úspechu našich bronzových hokejistov. Zimné hry v Pekingu sa však aj napriek tomu uzatvorili s množstvom nedoriešených prípadov a škandálov, ktoré z tohto podujatia spravili hniezdo kontroverzií.

Foto: TASR – Jaroslav Novák / Paulína Fialková

Čo bolo pred začiatkom

Organizovanie zimnej olympiády v čínskom hlavnom meste vzbudzovalo od začiatku príprav množstvo otáznikov a prijímalo veľa kritiky. Hovorilo sa, že najľudnatejšia krajina sveta musí skôr riešiť iné problémy spojené s hospodárstvom a životnou úrovňou, nie investovať miliardy do usporiadania najväčšieho športového podujatia.

Pochybnosti, ktoré vznikali, boli ešte zvýrazňované situáciou ohľadom covidu. Udržať 2 900 športovcov spolu s ďalšími ľuďmi čo najďalej od vírusu sa zdalo ako nemožné, no aj s týmto chcel Peking bojovať.

Foto: SITA

Problémom boli aj bojkoty rôznych športových zväzov, ktoré ukazovali na chudobu a porušovanie ľudských práv v Číne.

S uvedeným rozpočtom vo výške 4 miliardy dolárov sa tak stal Peking prvým mestom sveta, ktoré malo tu česť hostiť letné (v roku 2008) aj zimné olympijské hry. Len pre zaujímavosť, zimná olympiáda v Soči mala stáť Rusko až 51 miliárd dolárov.

Napätie od prvej chvíle

Olympiáda v Pekingu sa okrem iného niesla aj v znamení napätej situácie v celosvetovom geopolitickom priestore. Prvým „pamätným“ momentom môže byť aj postoj ruského prezidenta Vladimira Putina pri nástupe ukrajinskej delegácie počas otváracieho ceremoniálu.

Putin podľa správ jednoducho zaspal, iné zdroje zas tvrdia, že predviedol vrchol neúcty. U Putina však jeden nikdy nevie.

Foto: SITA/AP/Twitter – MRCTV (reprofoto)

Umelý sneh

V úvode viacerých disciplín sa začali objavovať prvé komplikácie. Lyžiari sa sťažovali na podmienky, keďže celé hry sa uskutočnili na umelom snehu. Organizátori museli umelým snehom pokryť plochu približne 800 000 metrov štvorcových, informovali sme v nedávnom článku.

Foto: TASR/AP

Použili na to 8 vodných chladiacich veží, 130 ventilátormi poháňaných generátorov snehu a približne 300 diel na zasnežovanie. Celkovo bolo počas trvania hier potrebné vyrobiť 1,2 milióna kubických metrov umelého snehu v meste, ktoré trpí už aj tak extrémnym nedostatkom vody.

Nešportové podmienky pre športovcov

Okrem toho sa riešila obrovská zima. Už v úvode hier totiž takmer skolabovala bežkyňa na lyžiach, Frida Karlssonová.

Pocitovú zimu, poranenia tváre spôsobené silným ľadovým vetrom a omrzliny si však organizátori pokryli tvrdením, že aj podľa medzinárodnej lyžiarskej asociácie sa môže pretekať až do teploty -20 stupňov Celzia.

Foto: TASR/AP

Niektoré preteky sa konali pri -13 až -17, no ako poznamenali viacerí atléti, nikto nebral do úvahy pocitovú teplotu či vietor.

Neboli schopní ponúkať teplé jedlo

Nad situáciou v Pekingu si zalamentoval aj nemecký tréner Christian Schwaiger. To sa týkalo stravy. „Stravovanie je mimoriadne sporné, pretože v skutočnosti to nie je vôbec stravovanie. Čakal by som, že olympijský výbor nám bude schopný zabezpečiť teplé jedlá,“ uviedol.

Foto: SITA

Podobné problémy s jedlom zažívali aj ostatní športovci a členovia tímov, pričom situácia sa zlepšila až po mohutnej kritike na sociálnych sieťach.

Zápas v respirátoroch

Ďalším momentom, ktorý poukázal na zvláštne praktiky organizátorov, bol zápas hokejistiek Kanady a Ruska. Väčšina zápasu sa odohrala v respirátoroch, pretože ruské hokejistky odmietli dodať negatívne výsledky testov na koronavírus. Namiesto kontumácie či trestu pre Rusko sa však zápas hral v respirátoroch, pričom Kanada aj tak vyhrala vysoko 6:1.

Foto: TASR/AP (Petr David Josek)

Zmizla po neúspešnom výkone, vrátila sa z ničoho nič

Veľkú kontroverziu vyvolalo aj zmiznutie čínskej bežkyne na lyžiach Dinigeer Yilamujiangovej. Tá pochádza z prenasledovanej skupiny Ujgurov, ktorí to v Číne nemajú vôbec jednoduché. Dinigeer bola dokonca jednou zo športovkýň, ktoré zapaľovali olympijský oheň.

Foto:SITA

Aj tento ťah však mal byť skôr politický ako športový. Dovedna sa nevyriešila ani „záhada“, kam zmizla po pretekoch v úvode hier, kde skončila až na 43. mieste. Náhodne sa potom objavila až na disciplíne freestyle na 30 km, ktorá sa odohrala na záver olympijského turnaja.

Nezmyselné diskvalifikácie

Preteky a snahu o zisk najcennejších športových kovov neboli v plnej miere umožnené viaceré skokanom na lyžiach. Dôvod? Nevyhovujúca váha kombinéz a vybavenia.

Foto: SITA/AP (Jae C. Hong)

„Je to bábkové divadlo a paródia, no ja sa nesmejem. Mali sme super skoky, takže sme veľmi sklamaní. Je paradox, že toto sa tu stalo práve tým najväčším skokanským krajinám,“ povedal o incidente nemecký predseda nordických športov Horst Huttel.

Kokosy na snehu po 24 rokoch opäť na olympiáde

Väčšina z dnešnej mladej generácie pozná toto pomenovanie vďaka ikonickému filmu, no jamajskí bobisti boli naozaj na zimnej olympiáde v Calgary v roku 1988. Neskôr sa objavili aj v Nagane (1998), no odvtedy sa exotickí športovci v tomto zimnom športe na OH neobjavili.

Foto: SITA

Do Pekingu však prišla aj táto výprava, ktorá síce neatakovala medialové umiestnenie, no opäť pútala množstvo pozornosti. V dvojmiestnom bobe skončili časovo približne 5 sekúnd za prvým Nemeckom. „Myslím si, že každého snom je reprezentovať svoju krajinu. My to tu robíme, žijeme a cítime to. Dúfame, že sú na nás ľudia hrdí,“ povedal v emotívnom preslove pilot bobu, Shanwayne Stephens pre ESPN.

Foto: SITA

Dopingová aféra 15-ročnej krasokorčuliarky

Ruská reprezentantka v krasokorčuľovaní má len 15 rokov, no na olympiáde v čínskom Pekingu patrila medzi absolútne líderky. Aj keď sú výkony mladej Valijevovej perfektné, jej meno obletelo svet z iných dôvodov.

Po triumfe ruského krasokorčuliarskeho tímu v skupinovej súťaži totiž antidopingové laboratórium vo švédskom Štokholme potvrdilo, že Valijevová mala pozitívny test na zakázanú látku trimetazidín.

Foto: SITA/ Bernat Armangue

Rusko rázne popiera, že by viedlo štátom podporovaný dopingový program. Kvôli predchádzajúcemu porušeniu pravidiel však musia ruskí športovci na zimných olympijských hrách súťažiť bez svojej vlajky či hymny.

Zhrnutie

Pre svet však tento turnaj ostane azda navždy ako negatívny príklad toho, ako sa to nemusí robiť. Napriek tomu, hry v Pekingu sa snažili ako jedny z prvých o to, aby využívali čo najviac „zelenej“ energie a podporili ekológiu. Odpoveď na to, či a ako sa im to darilo, nájdete napríklad aj vyššie pri téme o umelom snehu.

Foto: TASR – Jakub Kotian

Olympiáda v Pekingu sa nedeľným záverečným ceremoniálom skončila. Slováci môžu byť po ostatných necelých troch týždňoch viac než hrdí, keďže poctivé výkony každého nášho športovca ozdobili úspechy Peti Vlhovej aj našich hokejistov.

Foto: TASR
Uložiť článok

Najnovšie články