S lietadlom plným pasažierov pristál priamo na rieke Hudson. Nikomu sa niečo podobné nikdy nepodarilo. Označovali ho teda za blázna, ale aj za hrdinu. Z príbehu pilota Sullyho Sullenbergera a letu US Airways 1549 z New Yorku do Charlotte dodnes naskakujú zimomriavky. 

Je 15. január 2009 a teplomer v New Yorku ukazuje sedem čísel pod nulou. Nebolo to však nič nezvyčajné, podobne ako letové plány tamojšieho letiska La Guardia, ktoré denne koriguje približne až 170 odletov, píše iFly.

Dnes je krásny výhľad na rieku

Hodinky ukazujú pár sekúnd pred 15:25 a veža dáva letu US Airways 1549 do Charlotte zelenú na štart.  150 pasažierov v Airbuse A320 viedli do oblakov skúsený pilot Chesley „Sully“ Sullenberger a prvý dôstojník Jeffrey Skilles. „Dnes je krásny výhľad na Hudson,“ povedal Sully Skillesovi pri stúpaní lietadla vo výške necelých 900 metrov.

Lietadlo nebolo odlepené od zeme ani tri minúty, keď piloti spozorovali kŕdeľ kanadských husí priamo pred nosom lietadla. Väčšina okrídlencov skončila priamo v oboch motoroch lietadla, ktoré sa následkom nárazu a požiaru znefunkčnili. Piloti aj napriek tejto neočakávanej a netradičnej situácii zachovali chladnú hlavu a skúšali opäť nahodiť pohon.

Rieka Hudson je vodnou dominantou New Yorku City, no jej vody dokážu byť najmä v zimných mesiacoch veľmi zradné. V tej dobe mal vzduch približne -7 stupňov Celzia a voda len pár stupňov nad nulou. A do tohto prostredia sa rútilo lietadlo plné ľudí bez funkčných motorov.

Nedáme to, skončíme na Hudsone

Bezprostredne po náraze bolo cítiť palivo a kľudu nepridal ani fakt, že lietadlo nachvíľu ostalo úplne bez energie. Po 19 sekundách, kedy ešte vzhľadom na nabranú rýchlosť a kurz lietadlo stúpalo, prišla otázka života a smrti, a to doslova.

Sully a Skilles mali podľa manuálu, skúseností aj informácií z riadiacej veže na výber dve možnosti. Buďto návrat na La Guardiu, od ktorej boli v danom momente približne 8 kilometrov, alebo núdzdové pristátie na letisku Teterboro v New Jersey.

Z výšky asi 930 metrov, v blízkosti Manhattanu, však kapitán Sullenberger vyslovil vetu: „Nedáme to, skončíme v Hudsone,“ cituje slová Sullyho Fox News. Išlo teda o núdzové pristátie na rieke, ktoré sa mimochodom nikdy v histórii letectva nevyhlo s obrovskej tragédii.

Lietadlo sa teda pomaly ale isto blížilo k zemi a letelo priamo na rieku. Posádka pozostávala aj z troch letušiek, ktoré počas manévrov usmerňovali pasažierov k „nárazovej polohe“, kedy je človek nútený skrčiť sa a chrániť si hlavu pred tvrdým nárazom.

Všetci to prežili, za mlčanie im núkali tisíce dolárov

Airbus pod vedením Sullyho a Skillesa narazil na vodnú plochu a kvôli trhline v zadnej časti trupu sa začal postupne plniť vodou. To však cestujúci stihli vyjsť von núdzovými otvormi, pričom desiatky z nich boli nútení stáť na krídlach a v mrazivom počasí čakať na pomoc.

V daný moment perfektne zareagovala pobrežná stráž mesta New York, ktorá okamžite zmobilizovala všetky jednotky a vydala sa na záchranu ľudí z letu 1549.

Po záchrane všetkých ľudí z lietadla bola štatistika nasledovná: 95 ľahkých zranení (drvivá väčšina trpela podchladením, pozn.) a 5 ťažších poranení, ktoré si vyžadovali minimálne 48-hodinovú hospitalizáciu. Najzávažnejšie zranenie utrpela letuška Doreen Welshová, ktorej nohu prerazila kovová tyč. K práci letušky sa už nikdy nevrátila.

Všetci pasažieri neskôr dostali oficiálne ospravedlnenie, 5-tisíc dolárov ako kompenzáciu za škody na majetku + ďalších 5-tisíc dolárov, ak vedeli svoju stratenú batožinu aj legálne dokázať, píše NY Times. Navyše, začali sa kopiť správy, že spoločnosť US Airways núkala každému až 10-tisíc dolárov v prípade, že nebude žalovať firmu za tento incident.

Čiastočná satisfakcia v podobe finančnej podpory sa môže zdať ako správny krok, no aj dlhé roky po tomto incidente sa desiatky pasažierov sťažujú na traumu, nespavosť, chronické bolesti či záchvaty paniky.

Vyšetrovanie, v ktorom bol Sully aj za zločinca

Aj keď všetkých 155 ľudí na palube prežilo a Sully bol označovaný za hrdinu, nie všetky strany to videli rovnako. Podľa zákonov a predpisov Národnej rady pre bezpečnosť dopravy je pristávanie na vode extrémne nebezpečné a pilotom sa výslovne zakazuje.

Rušné vody vyšetrovania rozvíril aj fakt, že po technickej obhliadke vytiahnutého vraku lietadla sa zistila funkčnosť jedného z motorov. Problémom bol len kompresor teploty, ktorý bol pokazený a piloti tak v kabíne neevidovali jeho schopnosť potiahnuť lietadlo.

Pre viaceré skupiny ľudí bol Sully blázon, ktorý vedome naviedol lietadlo v 150 pasažiermi do vody bez ohľadu na to, ako to môže skončiť. Národná rada pre bezpečnosť dopravy (NTSB) však neskôr vo svojom 213-stranovom spise potvrdila, že návrat na letisko nebol pre let 1549 možný.

Simulácie ukázali 7/13 úspešných návratov na La Guardiu a len 1/2 na Teterboro. Navyše, v daných simuláciách konali piloti ako stroje a nie ako ľudia- ihneď po zrážke s vtákmi nasmerovali lietadlo naspäť na letisko a nezarátali žiaden ľudský faktor. Po prihliadnutí na túto okolnosť pridala komisia 35 sekúnd, pričom každý pokus skončil haváriou.

Sullenberger vo výpovedi pred NTSB tvrdil, že ak by sa pokúšal vrátiť na letisko, pravdepodobne by zomrelo ešte viac tých na zemi, ako ľudí na palube. Sully sa k svojmu životnému remeslu o pár mesiacov vrátil, no ešte v tom roku s lietaním skončil. Dnes má 71 rokov a venuje sa diplomatickej práci, keďže pracuje ako vyslanec pri Medzinárodnej leteckej organizácii.

Naopak, druhý pilot Skilles s lietaním pokračuje, rovnako ako aj jedna z troch letušiek. Príbeh odvahy, spolupatričnosti a profesionality bol v roku 2016 vydaní aj vo veľkolepom filme Clinta Eastwooda. Snímka „Sully“ sa snaží takmer presne zachytiť celú kolíziu či mediálny tlak na dotyčných tesne po incidente. Sullenbergera stvárnil Tom Hanks a Skillesa Aaron Eckhart.

Pozri aj:

Ak by radista išiel spať o 5 minút neskôr, katastrofe mohli predísť. Takto prebiehali posledné…