Počas 2. svetovej vojny sa nacistické Nemecko a USA predháňali vo vývoji jadrových technológií. USA malo navrch aj vďaka viacerým jadrovým fyzikom židovského pôvodu, ktorí zo strachu pred nacizmom z Nemecka ušli. No nedá sa povedať, že by nacistický jadrový výskum vo veľkom zaostával.
Nacisti však začali vo vojne prehrávať, misky váh sa začali presúvať na stranu Spojencov a nacisti si nemohli dovoliť roky čakať a dúfať, že sa im podarí vytvoriť atómovú zbraň.
Nikto nevie, kde sa kocky nachádzajú
Následne, keď spojenecké sily vtrhli do Nemecka a zrušili aj ich jadrový program, zhabali tiež niekoľko kociek s uránom. Ako píše IFL Science, bolo ich viac ako 600 a v skutočnosti nikto presne nevie, kde všetky skončili. Nový experiment výskumu jadrovej kriminalistiky Severozápadného pacifického národného laboratória však jednu kocku chce podrobiť dôkladnému výskumu, píšu vedci v tlačovej správe.
Chcú zistiť, kto ju vyrobil
Tá sa totiž v týchto laboratóriách nachádza, ale nikto s určitosťou nevie, ako sa tam dostala. Laboratórium má tiež prístup cez svojich vyšetrovateľov k ďalším kockám.
„Nevieme, či kocky pochádzajú z nemeckého programu, takže to najprv chceme zistiť,“ hovorí Jon Schwantes, hlavný vyšetrovateľ a šéf výskumu a dodáva: „Potom chceme porovnať rôzne kocky, aby sme zistili, či ich môžeme klasifikovať podľa konkrétnej skupiny, ktorá ich vytvorila.“
Na začiatku 40. rokov sa snažili nemeckí jadroví fyzici vyrobiť z uránových kociek plutónium. K hlavným tímom patrili skupiny vedené fyzikmi Wernerom Heisenbergom v Berlíne a Kurtom Diebnerom v Gottowe. Na týchto dvoch miestach vyrábali uránové kocky so stranou širokou 5 centimetrov. Tie spájali potom drôtom a ponárali do ťažkej vody a dúfali, že tak začnú jadrovú reťazovú reakciu.
Zaistené kocky z nemeckých výskumov boli poslané najmä do USA, kde mnohé pravdepodobne poslúžili pri vývoji amerických jadrových zbraní. V skutočnosti však o tom, kde sa kocky nachádzajú, vedci nemajú veľa vedomostí.
Kocka môže spájať dva tímy
Vedci z národného laboratória teraz chcú zistiť, či kocka, ktorú majú k dispozícii, je naozaj vyrobená nemeckými nacistickými vedcami. Chcú využiť techniku rádiochronometrie a pomocou merania rozpadu uránu a ďalších rádioaktívnych prvkov určiť, kedy boli vlastne vyrobené. V momente, keď boli kocky vyrobené, totiž obsahovali pomerne čistý urán, no časom, ako v nich prebiehal rádioaktívny rozpad, časť uránu sa zmenila na tórium a protaktínium. Zmeraním ich rozpadu sa tak dá určiť vek kocky.
Analýzou nečistôt sa dá tiež zistiť, kde sa urán ťažil a či ho vyrobila skupina vedená Heisenbergom alebo Diebnerom. Samotná kocka je potiahnutá povlakom – styrénom, ktorý bráni oxidácii a vie sa, že styrén používala práve Heisenbergova skupina. No keďže obe skupiny spolupracovali a materiály si vymieňali, je možné, že kocka bola vyrobená Diebnerom a poslaná Heisenbergovi.
„Sme zvedaví, či práve táto kocka bola jednou z tých, ktoré sú spojené s oboma výskumnými programami,“ hovorí Schwantes.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku