Foto: Wikimedia

Napriek desaťročiam výskumov, ľudské telo stále dokáže vedcov prekvapiť.

Dôkazom je aj tento nový objav. Vedcom sa podaril skutočne unikátny nález. Ukázalo sa, že nielen myši, ale aj ľudia majú mozog a lebku prepojené pomocou drobných kanálikov, ktoré odborníci prirovnávajú k tunelom. Na čo vlastne slúžia?

Odborníci sa domnievajú, že kanáliky medzi kostnou dreňou a mozgom slúžia na prepravu imunitných buniek v prípade, ak dôjde k poškodeniu mozgu. Doteraz si vedci mysleli, že ak dôjde k poškodeniu mozgu, napríklad vplyvom porážky alebo zápalu, telo k nemu vyšle imunitné bunky prostredníctvom krvného obehu. Tento objav naznačuje, že bunky mali po celý ten čas istú skratku.

Ako sa tento objav vôbec podaril? Vedci chceli zistiť, odkiaľ prichádzajú do mozgu imunitné bunky, keď je mozog poškodený, napríklad následkom porážky alebo meningitídy. Neboli si totiž istí, odkiaľ bunky pochádzajú. Nech už spôsobilo poškodenie čokoľvek, prvé bunky, ktoré telo vysiela na pomoc, sú zvyčajne tzv. neutrofilné granulocyty, teda skrátene neutrofily.

Ako sa im podarilo bunky vystopovať? Vedci označili bunky, ktoré chceli sledovať, fluorescentným farbivom a tie vstrekli do kostnej drene myší. Bunky s červeným farbivom boli vstreknuté do lebky a bunky so zeleným farbivom zas do holennej kosti. Keď boli bunky na svojom mieste, vedci u myší zámerne vyvolali meningitídu alebo zápal mozgu a sledovali, čo sa bude diať. Ukázalo sa, že z lebky prichádzalo oveľa viac neutrofilov ako z holennej kosti.

Teraz zas vedcov zaujímala odpoveď na otázku, prečo je to tak? Rozhodli sa, že poriadne preskúmajú štruktúru lebky a zistia, prečo a odkiaľ sa tam tie bunky nabrali. Práve takto sa im podarilo objaviť mikroskopické kanáliky, ktoré spájali kostnú dreň priamo s mozgom, konkrétne s ochranným obalom mozgu, tzv. durou mater. Aby overili, či majú tieto kanáliky aj ľudia, skúmali vedci časti lebky, ktoré boli odobrané pacientom pri rôznych operáciách.

Ukázalo sa, že podobné štruktúry sa nachádzajú aj v lebkách ľudí. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že to nie je až taký významný objav, opak je pravdou. Práve zápaly totiž zohrávajú významnú úlohu v mnohých prípadoch poškodenia mozgu a tento objav môže vedcom pomôcť pochopiť mechanizmus ich vzniku a prípadnej liečby.

Samozrejme, tento objav bude nutné posunúť ešte ďalej, aby sa vedcom podarilo objasniť a pochopiť všetky mechanizmy, ktoré tieto kanáliky ovplyvňujú, v každom prípade je to však obrovský krok vpred.

Pozri aj: Už jedna noc bez spánku poškodzuje mozog. Toto sa s ním stane, ak nepôjdete spať

sciencealert
Uložiť článok

Najnovšie články