Foto: Douglas Blackiston, Tufts University

Vedcom sa v posledných rokoch daria vo výskume veci, o ktorých sme nedávno ani len nesnívali.

Čoraz pálčivejším problémom je však otázka etiky. Vedcom sa napríklad podarilo vyvinúť organoidy, uvažuje sa nad transplantáciou ľudskej hlavy a novinkou sú živé roboty vyrobené z kmeňových buniek žiab.

Vedci vyrobili robotov zo živých buniek

Ako informuje portál The Guardian, vedcom sa podarilo niečo nevídané – zostrojili prvého živého robota a použili na to kmeňové bunky žaby pazúrnatky vodnej. To najúspešnejšie zo stvorení sa dokáže za pomoci nôh samo poháňať na hrudi, podobne ako žaba. Ďalší z robotov zas má uprostred svojho „tela“ otvor, z ktorého vedci vytvorili akési vrecko. Vďaka tomu sa môže robot pohybovať v priestore kmitavým pohybom.

Podľa odborníkov ide o celkom novú formu života, aká doteraz na Zemi ešte neexistovala. Je to totiž živý organizmus, ktorý sa však zároveň dá naprogramovať ako robot. Navyše, v robotike sa doteraz uprednostňovali kovy a plast, Michael Levin – riaditeľ inštitútu Allen Discovery Center a jeho kolegovia však dokážu zostrojiť robota z biologického materiálu, teda z tkaniva.

Takýto robot dokáže svoje poškodenia napraviť podobne, ako sa hoja rany u živočíchov a keď sa jeho úloha skončí, jednoducho sa rozloží ako akýkoľvek iný smrteľný živý organizmus. Na čo bude takýto robot dobrý? Vedci si myslia, že poslúžiť môže v mnohých situáciách. Môže byť napríklad vypustený do morí a oceánov, aby sa podieľal na odstraňovaní znečistenia, môže vyhľadávať a eliminovať toxické látky a dokonca môže byť vpravený do ľudského tela, kde sa bude podieľať na efektívnom podávaní liekov alebo na čistení stien artérií od usadenín.

Budúcnosť robotov je zatiaľ neistá

Ide však len o dohady. Vedci totiž tvrdia, že pri nových vynálezoch je takmer nemožné určiť, aké využitie budú mať v budúcnosti. Roboty, ktoré sa vedcom podarilo zostrojiť, sú menšie ako 1 milimeter a fungujú na základe evolučného algoritmu, ktorý funguje vďaka superpočítaču. Program začína vygenerovaním náhodnej 3D konfigurácie pozostávajúcej z 500 až 1 000 srdcových a kožných buniek.

Konfigurácia sa následne testuje vo virtuálnom prostredí, aby vedci napríklad videli, ako ďaleko robot zájde, keď spustia funkciu srdcových buniek. Vzhľadom na to, že srdcové bunky sa spontánne stiahnu a opäť uvoľnia, fungujú ako malé motory, ktoré miniatúrneho robota poháňajú dovtedy, kým neminú všetku energiu. Na tých dizajnoch, ktoré sa osvedčia ako tie najlepšie sa zas následne pracuje ďalej. Pri robotoch zo srdcových buniek sa napríklad ukázalo, že zo svojich energetických zásob dokážu fungovať 7 až 10 dní, čo rozhodne nie je málo.

Po namáhavom testovaní napokon vedci vybrali 100 dizajnov, ktoré na základe počítačovej simulácie zostrojili v laboratóriu. Roboty dostali pomenovanie xenoboti a štúdia o nich je publikovaná v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, v ktorej okrem iného vedci informujú aj o tom, že xenoboti musia byť vo vode, aby ostali bunky žiab nažive. Kým niektorí xenoboti sa pohybovali smerom vpred, iné vykonávali kruhové pohyby a ďalšie sa zas spojili do malých zoskupení. Ak sa podarí xenobotov zostrojiť z buniek cicavcov, budú sa môcť pohybovať nielen vo vode, ale aj na súši. Uvažuje sa dokonca aj o zostrojení xenobotov z nervových buniek.

Opäť však vyvstáva otázka etickosti, odborníci sa totiž obávajú, že v budúcnosti budú xenoboti disponovať vlastným nervovým systémom a kognitívnymi funkciami. Budú sa teda môcť stať aktívnymi členmi spoločnosti. Vedci sa však bránia, vzhľadom na to, v akom štádiu sa výroba xenobotov momentálne nachádza na obavy údajne zatiaľ nie je dôvod.

The Guardian
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )