Foto: maxpixel

Umelý genóm môže znamenať veľký prínos najmä v medicíne.

Vedci z Cambridge hlásia veľký úspech. Podarilo sa im zmeniť DNA baktérie známej ako E.coli tak, že kompletne prestavali jej štruktúru. Vznikol tak prvý syntetický živý organizmus. 

Prvé pokusy s prepísaním DNA sa udiali už pred deviatimi rokmi. Vedci zostavili DNA bunky baktérie, ktoré pozostávalo z jedného milióna genómových báz a boli prepísané tak, ako to určila príroda. Vytvorili teda v laboratóriu duplikát, avšak umelo. Teraz je to iné.

V stredu vedci z Cambridge oznámili, že prepracovali DNA E.coli nanovo tak, že zmenili jej bázy. Syntetický genóm je navyše štvornásobne väčší, ako bol ten pred deviatimi rokmi.

Foto: maxpixel.net

Ako uvádza portál nytimes.com umelo vytvorené baktérie sú živé, aj keď majú nezvyčajný tvar a nerozmnožujú sa tak rýchlo, ako klasické baktérie E.coli. Ich bunky ale fungujú a to podľa nového súboru biologických pravidiel.

Je to prielompovedal Tom Ellis, riaditeľ centra syntetickej biológie Imperial College London. „Nikto predtým neurobil takú veľkú zmenu genómu„.

Bázy tvoriace štruktúru DNA

Každý gén v živom genóme je opísaný štyrmi bázami, molekulami. Tie označujú písmenami A, T, G, C. Gén môže byť vyrobený z tisícov báz.

Bázy DNA:

Foto: maxpixel

Poradie jednotlivých dusíkových báz je kľúčové v prenose genetickej informácie. Funkčné úseky DNA, ktoré dokážu určité enzýmy prepísať do RNA, sa nazývajú gény.

Gény nariaďujú bunkám vyberať si z 20 aminokyselín na vytvorenie proteínov. Tie majú potom v tele nezastupiteľnú a všestrannú funkciu – od distribúcie kyslíka po tele pomocou krvi až pohyb našich svalov.

Nový úspech

Táto nová štúdia mala za cieľ pochopiť prečo sú všetky živé organizmy kódované rovnakým spôsobom. Produkcia každej aminokyseliny je totiž riadená tromi bázami v usporiadanom reťazci DNA. Tieto tri bázy sa označujú ako kodón. Aminokyseliny sú kódované až 61 kodónmi. (plus ďalšie 3 kodóny ktoré sú nazývané „stop kodóny“, tie prikazujú bunkám zastaviť produkciu aminokyselín).

Vedci sa zamysleli, či sú naozaj potrebné všetky kodóny. Preto ich začali používať iba 61 namiesto 64. Napríklad aminokyselina serín potrebuje na svoju výrobu 6 kodónov a 3 stop kodóny. Vedci ale použili iba 4 kodóny a dva stop kodóny.

Doktor Jason Chin, ktorý viedol štúdiu dúfa, že sa im podarí odstrániť ešte ďalšie kodóny a „komprimáciu“ genetického kódu posunie ešte ďalej.

Foto: flickr.com (NIAID)

Na čo je to dobré?

Mnohé spoločnosti dnes využívajú mikróby na výrobu chemikálií alebo liekov, napríklad inzulínu. Avšak je tu veľké riziko, že nádrže, kde mikróby tvoria potrebné látky, môžu byť napadnuté vírusmi a výsledky môžu byť katastrofické. Pomocou nového DNA kódu, ktorý je prepracovaný, no funguje rovnako, by mikrób mohol byť imúnny voči takýmto útokom.

nytimes.comtheguardian.com
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy