Foto: flickr.com (IAEA)/See page for author [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

V posledných dňoch sa o černobyľskej katastrofe hovorí veľa.

Môže za to najmä seriál Černobyľ, ktorý tento rok uzrel svetlo sveta. Na povrch tak opäť vyplávali skutočnosti, ktoré sa vtedajšia vláda pokúšala za každú cenu utajiť. Svedkom diania bol aj vedec Valery Legasov. To, čo videl, ho však napokon stálo život.

Poznatky ho stáli život

Valery Legasov bol uznávaný sovietsky chemik a nukleárny fyzik, ktorého úlohou bolo zistiť, čo zapríčinilo výbuch jedného z reaktorov. Bol človekom, ktorý chcel byť k verejnosti úprimný, napriek tomu, že vláda chcela informácie udržať v tajnosti. Práve Valery Legasov bol človekom, ktorý trval na tom, že je nutné okamžite zaviesť dlhodobé opatrenia, ktoré pomôžu obetiam postihnutým radiáciou. Nanešťastie, len jediný deň po druhom výročí nešťastia, si Valery siahol na život a nechal po sebe množstvo poznámok a nahrávok, ktoré odhaľovali krutú pravdu a nekalé praktiky tých najmocnejších.

O nešťastí sa dozvedel z rádia

Po tom, čo reaktor explodoval, plamene z neho šľahali neprestajne 10 dní a jedovatý opar sa vznášal nad celou Európou. Valery Legasov bol v tom čase v Kurčatovom inštitúte, kde pôsobil ako zástupca riaditeľa. O explózii sa dozvedel z rádia, a to 12 hodín po tom, čo k nešťastiu došlo. O následky sa mal postarať Borys Shcherbyna, práve Legasov sa však stal oficiálnou tvárou snáh o zmiernenie následkov katastrofy. Takmer okamžite, ako sa o výbuchu dozvedel, nasadol na lietadlo smerujúce do Kyjeva a následne pristál v Pripiati.

author: slawojar 小山 [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Neboli oficiálne informovaní

Z okolitých miest bolo evakuovaných 300 000 obyvateľov, mnohí však odišli neskoro. O udalosti totiž neboli informovaní oficiálne, výstraha sa šírila len ústne, od občana k občanovi. Legasov neskôr poznamenal, že deň po havárii boli na uliciach matky s kočíkmi a na ihriskách sa hrali deti, akoby sa nič nebolo stalo. Tí, čo odchádzali, cestovali preč v autách, ktoré však boli kontaminované. Okolité lesy sa zmenili na nepoznanie, dnes sa im hovorí Červený les a odhaduje sa, že miesto nebude bezpečné pre život ľudí ešte ďalších 20 000 rokov.

Vláda varovania nebrala do úvahy

Legasov sa neskôr nad miestom nehody preletel v helikoptére a ukázalo sa, že vláda nemá prostriedky na to, aby následky nehody eliminovala. Aj keď bolo na mieste množstvo robotníkov, ich snaha vyšla navnivoč. Nebolo dostatok nástrojov ani respirátorov. Legasov sa dokonca obrátil na zahraničné úrady, aby mu v danej situácii poradili. Ukázalo sa, že úrady sovietsku vládu už predtým varovali, nepozdávalo sa im totiž, že reaktor nemá žiadnu vrstvu, ktorá by pôsobila ako ochrana v prípade, keby došlo k úniku rádioaktívneho materiálu.

MHM55 [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

Zlyhal ľudský faktor

Tesne pred explóziu bol vykonaný bezpečnostný test, ktorý sa však vymkol z kontroly. Vykonal ho tím vedený Ďatlovom. Po nešťastí mnoho ľudí riskovalo svoj život, chceli totiž pomôcť zmierniť následky. Legasov zatiaľ v roku 1986 odletel do Viedne, aby tu výboru predostrel príčiny explózie. Počas 5 hodín trvajúcej prednášky Legasov poznamenal, že príčinou bolo zlyhanie ľudského faktora, ale aj chybný dizajn reaktora. Zdôrazňoval pri tom, že hlavnou príčinou bola nepripravenosť a neodbornosť zamestnancov.

Posolstvo

Kým v zahraničí oceňovali Legasovu úprimnosť, sovietska vláda nadšená nebola a snažila sa informácie čo najviac ututlať. V rozhovore pre NBC News sa Legasov neskôr vyjadril, že nukleárne aj nenukleárne systémy sú k rozvoju krajiny nevyhnutné, predstavujú však nebezpečenstvo, ktoré si mnohí neuvedomujú. Napriek tomu, že si Legasov nebezpečenstvo uvedomoval, v oblasti explózie strávil viac času ako ostatní. Pracovníci tu totiž rotovali, aby sa vyhli následkom žiarenia, Valery to však odmietol. Nebola to však choroba, ktorá ho pripravila o život. Dva roky po havárii bol nájdený bez známok života, vo veku 51 rokov si siahol na život.

Vylúčenie z vedeckej obce

Zanechal po sebe list na rozlúčku, v ktorom písal, že je sklamaný z prístupu vlády, ktorá tajila životne dôležité informácie týkajúce sa havárie. Napriek tomu, že si Legasov získal medzinárodné uznanie, kolegovia sa mu kvôli jeho prístupu posmievali. Vedecká komunita ho už medzi sebou nechcela a pripravili ho aj o pozíciu, ktorú kedysi zastával v Kurčatovom inštitúte. Kým ostatní získavali ocenenia, na Legasova sa akosi pozabudlo. Ocenenie Hrdina ruskej federácie mu bolo udelené až posmrtne.

allthatisinteresting, wikipedia
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy