Foto: Wikimedia Commons, Profimedia

Niektoré predmety čakajú na svoje odhalenie celé storočia. S objavením niekedy prichádza radosť, iné zase vyvolajú otázky, či dokonca strach. Hladové kamene rozhodne patria do tej menej príjemnej kategórie.

Odkazy od našich predkov môžu mať rôzny charakter a dokonca aj rôznu podobu. Jednu skupinu tvoria aj takzvané hladové kamene, o ktorých existencii sme vo väčšine prípadov ani len netušili. Nepriaznivé počasie ale postupne odhalilo niekoľko zo záhadných odkazov a nielen to.

V článku sa dozviete:

  • čo sú hladové kamene;
  • kde sa nachádzajú;
  • kedy sa objavovali;
  • prečo sa spájajú s negatívnymi predikciami.

Hladové kamene neveštia nič dobré

Už od pradávna sa samotná existencia kameňov spájala s nepriaznivými podmienkami počasia – s vysokou teplotou a nízkym množstvom zrážok. To, pochopiteľne, spôsobovalo veľké suchá, počas ktorých sa dramaticky redukovala hladina riek, nemohlo sa zavlažovať a tým pádom bola nízka úroda. Dôsledkom bol hladomor a utrpenie obyvateľstva spojené s týmto problémom.

Naši predkovia sa v súvislosti s popisovanými situáciami rozhodli vložiť do (takmer) vyschnutých korýt riek veľké kamene, na ktoré napísali pre budúce generácie rôzne odkazy. Svojím spôsobom ide aj o pamätníky, ktoré majú upozorňovať obyvateľov na nebezpečenstvo veľkého sucha a varovať ich pred jeho dôsledkami. Dôležitou spoločnou črtou je to, že sa objavia len v dobe, kedy hladina riek klesne na kriticky nízku úroveň.

Foto: Axel Hindemith

Hladové kamene sú typickou črtou predovšetkým stredoeurópskych riek, nakoľko sú nachádzané hlavne v Nemecku a v okolí bývalých etnicky nemeckých osád, hlavne v rozmedzí 15. až 19. storočia. Hungerstein, ako sa v Nemecku nazýva tento typ kameňov, je priamym svedectvom o tom, že aj naši predkovia zápasili s podobnými problémami, ktoré zrejme čakajú v blízkej dobe aj nás.

Okrem obživy boli ľudia v minulosti životne odkázaní na rieky prakticky v každej dôležitej oblasti života. Komplikovala sa aj vodná doprava, ktorá v minulosti patrila medzi najefektívnejšie a najrýchlejšie druhy prepravy ľudí, jedla a materiálu. Viditeľnosť jedného z hladových kameňov bola zlou predzvesťou aj v tejto oblasti.

Desivé odkazy, pesimistické predpovede

Extrémne suchá, ktoré v poslednom období trápili Slovensko, ale aj našich susedov, odkryli mnohé z hladových kameňov. Azda najdesivejší odkaz je ten, ktorý bol objavený na kameni v českom meste Děčín (rieka Labe) – “Wenn du mich siehst, dann weine,“ čo v preklade znamená: „Ak ma vidíš, plač.“ Podľa viacerých zdrojov môžeme tento nápis odhadovať až do roku 1616 a okrem nápisu kameň zaujal aj svojou veľkosťou.

Foto: Imaggeo

Samotný kameň je však ešte starší ako spomínaný nápis. Najstaršia „pripomienka“ veľkého sucha v tejto oblasti je na kameni zaznačená v roku 1414. Ako je možné pozorovať, s veľkými suchami bojovali podľa nápisov aj v rokoch 1707, 1746, 1790, 1800, 1811, 1830, 1842, 1868, 1892, a 1893.

Podobne pesimistické sú aj odkazy na iných kameňoch, ktoré sa našli predovšetkým v Nemecku. Hovoria napríklad: “Ak tento kameň znova uvidíš, budeš plakať, pretože taká plytká bola voda v roku 1417”, “Plakali sme – plačeme – a budeš plakať aj ty” či “Kto ma raz zočil, plakal. Kto ma vidí teraz, bude plakať tiež.” V Česku sa zase našiel aj kameň s nápisom „Neplač, holka, nenaříkej, když je sucho, pole stříkej.“

Niektoré boli odstránené, iné zvýšili turizmus

Nakoľko ide o geograficky pomerne obmedzený jav, pochopiteľne sa na miestach objavu rozmohol aj takzvaný morbídny turizmus. Začiatkom 20. storočia bol Děčínsky kameň turisticky vyhľadávaným miestom a na jeho ochranu musel byť dokonca okolo neho postavený aj múr. S rozvojom fotografie sa ešte viac zvýšila popularita tohto miesta a hladový kameň sa objavil na mnohých pohľadniciach.

Niektoré známe kamene však museli byť kvôli bezpečnosti a plynulosti lodnej dopravy odstránené. Takýto osud postihol aj jeden z najpopulárnejších hladových kameňov, ktorý sa nazýval Altarstein, resp. Elfstein. Nachádzal sa na rieke Rýn neďaleko Bacharachu a opísaný bol aj známym francúzskym autorom Victorom Hugom pri jeho ceste po tejto rieke v roku 1840. Altarstein bol odstránený dynamitom o desať rokov neskôr.

Foto: Profimedia

Podobne ako Altarstein dopadla aj väčšina kameňov v susednom Maďarsku. Ako jeden z mála tam ostal zachovaný Ínség-szikla/kő, ktorý sa nachádza na rieke Dunaj v Budapešti. Viditeľný je v dobe, keď hladina rieky klesne v bode jeho uloženia pod 95 centimetrov. Ostatné kamene boli odstránené v súvislosti s budovaním cesty na nábreží koncom 19. storočia.

Aj keď sa s väčšinou hladových kameňov spájajú práve negatívne skúsenosti a predzvesti, neplatí to o všetkých. Za zmienku stojí určite kameň na rieke Labe pri Blackede, ktorý hovorí: „Keď sa tento kameň ponorí pod hladinu, život bude opäť veselší,“ či napríklad kameň vo francúzskej rieke Mosela, s ktorým sa spája zaujímavá tradícia. Neďaleko miesta jeho uloženia zakopávajú obyvatelia do zeme fľaše vína, ktoré znova vykopávajú a pijú v období, keď hladina rieky klesne a kameň sa znova ukáže.

Foto: Profimedia

Čo by nás ale malo v súvislosti s tou témou zaujímať najviac, je fakt, že v posledných rokoch sa frekvencia objavovania sa hladových kameňov podstatne zvýšila. Extrémnejšie suché obdobia začíname zažívať častejšie a v kratších intervaloch ako naši predkovia a okrem roku 2018 sme to vo vyššej miere pocítili aj toto leto.

Dôkazom extrémnych podmienok, aké sme nezažili už niekoľko desaťročí, je aj to, že okrem hladových kameňov začínajú európske rieky vydávať aj rôzne archeologické nálezy z čias nielen druhej, ale dokonca aj prvej svetovej vojny – obyvatelia našli vraky člnov, ale aj bomby.