Foto: Profimedia

Na palube nemeckej lode Wilhelm Gustloff bolo v ten osudný deň 10 600 ľudí, polovica z nich boli deti.

Potopenie slávneho Titanicu v apríli 1912 patrí k najznámejším námorným tragédiám v histórii lodnej dopravy. S počtom obetí 1516 pasažierov však ani zďaleka nepatrí k tým najtragickejším. Titanic v tomto smere prekonávajú katastrofy pri pobreží Kanady, Číny, na Filipínach, no najmä tá v Baltskom mori. Na palube nemeckej lode Wilhelm Gustloff bolo v ten osudný deň 10 600 ľudí, polovica z nich boli deti.

Článok pokračuje pod videom ↓

Článok sme pôvodne publikovali v roku 2019.

Začína rok 1945 a svet tuší, že práve prebiehajú posledné mesiace druhej svetovej vojny. Tuší to už aj velenie nemeckej armády a možno to tuší už aj samotný Adolf Hitler, no ten si to do posledného momentu vlastne aj tak nepripustí. Je mrazivý január a nemecká armáda spúšťa operáciu Hannibal, najväčšiu evakuáciu po vodnej hladine, akú kedy svet videl.

Na začiatku roku 1945 sa východný front posúva každým dňom bližšie k Berlínu. Nie pomaly, ale dramaticky rýchlo postupuje Červená armáda východnou a neskôr strednou Európou. Poľahky poráža nemecké jednotky, preráža ich pozície a tlačí front pred sebou. Vojaci sú totiž poháňaní tou najsilnejšou motiváciou: Ženie ich vpred pomsta za vyčíňanie nacistov na ich území v rokoch 1941 a 1942.

Každého nemecky hovoriaceho človeka treba preto dostať do bezpečia, inak bude prinajmenšom zastrelený, v horšom prípade predtým kruto mučený, ženy a deti nevynímajúc.

Operácia Hannibal, foto: Bundesarchiv, Bild 146-1972-092-05 / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0 de], via Wikimedia Commons

Operácia Hannibal

Nemecké námorníctvo preto v januári 1945 siaha po všetkom, čo má krajina k dispozícii. K severnému pobrežiu dnešného Poľska vyplávajú rybárske člny, obchodné, civilné aj vojenské lode. Je ich takmer 1 000. V priebehu 15 týždňov evakuujú do Nemecka a nacistami stále okupovaných území v severnej Európe minimálne 1,2 milióna ľudí. Väčšina z nich sú obyčajní civilisti. Ženy, deti, starci, ale, samozrejme, aj vojaci. Tí však tvoria len asi štvrtinu zachránených.

Ženy na palube lode. Foto: Profimedia

K evakuácii Východného Pruska sa pridáva aj 208 metrov dlhá loď Wilhelm Gustloff. Pôvodne výletná loď nacistickej organizácie Kraft durch Freude bola v roku 1939 začlenená do nemeckého námorníctva. V nasledujúcich rokoch slúžila najskôr ako nemocničná loď a potom, ukotvená v prístave v meste Gdyňa, ako kasárne pre miestnu nemeckú posádku námorníctva. Na palubu s maximálnou kapacitou 6 000 pasažierov bolo 30. januára 1945 nalodených približne 10 600 ľudí, ktorí mali byť evakuovaní do nemeckého prístavu Kiel. Tam však Wilhelm Gustloff nikdy nedoplával.

Loď Wilhelm Gustloff, foto: Bundesarchiv, Bild 183-L12207 / Augst / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0 de], via Wikimedia Commons

Za vlasť, Za Leningrad a Za Sovietsky ľud

Krátko po vyplávaní z prístavu spozorovala evakuačnú loď posádka sovietskej ponorky S-13 pod vedením kapitána Alexandra Marineska. Sovieti loď prenasledovali približne dve hodiny, po ktorých sa Marinesko rozhodol pre riskantný manéver. Evakuačnú loď obišiel tak, aby sa k nej ponorka mohla priblížiť z pobrežnej strany, z vôd, ktoré boli zabezpečené námornými mínami. Manéver sa podaril a sovietsky kapitán vydal rozkaz na vypálenie torpéd. Bolo približne 9 hodín večer, teplota vzduchu dosahovala -17°C a teplota Baltského mora siahala len niekoľko stupňov nad nulu.

Sovietska ponorka vypálila štyri torpéda, jedno zlyhalo no tri zasiahli svoj cieľ. Každé torpédo malo pritom svoje vlastné pomenovanie. Za vlasť zasiahlo čelo lode Wilhelm Gustloff, Za Leningrad zasiahlo trup lode v mieste, kde sa nachádzala ubytovacia časť pre ženy a torpédo Za Sovietsky ľud vybuchlo priamo v strojovni. Po približne 45 minútach bola už loď pod hladinou Baltského mora. Zachrániť sa podarilo asi 1 000 ľudí. Najväčšia námorná katastrofa si tak vyžiadala podľa odhadov približne 9 600 životov, pričom asi polovicu tvorili detské obete.

Loď Wilhelm Gustloff, foto: Bundesarchiv, Bild 183-H27992 / Sönnke, Hans / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0 de], via Wikimedia Commons
Potopenie lode Wilhelm Gustloff vyvoláva dodnes polemiku o etike, morálke a vine. Evakuačná loď prevážala do bezpečia približne 5 000 detí, väčšinu posádky tvorili civilisti. Na palube však boli aj nemecké jednotky a vojenská technika. Sprevádzala ju vojenská torpédová loď a v konečnom dôsledku bola aj sama vyzbrojená.

Na druhej strane, Sovieti vedeli, že v tom čase z Východného Pruska cez Baltské more nacistické námorníctvo evakuuje desaťtisíce civilistov. Alexander Marinesko so svojou ponorkou o menej ako dva týždne potopil aj nemocničnú loď General von Steuben. Zahynulo 3 608 ľudí.

Za potopenie Gustloffa bol udelený Rad červenej zástavy a na viacerých miestach sú postavené pomníky, pričom ten najvýznamnejší sa nachádza na námestí v Kaliningrade.

Time, wilhelmgustloffmuseum.com, idnes.cz
Uložiť článok

Najnovšie články