Filmový svet je plný originálnych námetov, no posledné tri desaťročia sa akoby roztrhlo vrece so snímkami, ktoré svoj námet našli vo filmoch iných krajín. Najväčším počtom filmových prerábok kiná, samozrejme, zásobuje práve Hollywood a aj keď to nie vždy dopadne ukážkovo, niekedy americkí tvorcovia dokážu vyprodukovať cudzojazyčný námet originálne a s patričnou dávkou kvality. Tieto filmy sú toho skvelým príkladom.
Vtáčia klietka / The Birdcage
Aj keď by sa mohlo zdať, že filmy s tematikou LGBTI vznikajú najmä v 21. storočí, snímka Vtáčia klietka z roku 1996 je dôkazom, že to tak ani zďaleka nie je. A podporí to aj fakt, že táto komediálna dráma je remakom slávnej francúzskej komédie, ktorá vznikla ešte skôr – v roku 1978.
Film rozpráva príbeh homosexuálneho páru a ich syna, ktorý chce svojich dvoch otcov predstaviť rodičom svojej nastávajúcej. Je to ale trošku problematické, keďže rodičia snúbenice sú zarytí konzervatívci a otcovia ženícha sa preto rozhodnú predstierať, že sú heterosexuáli.
Pôvodný filmový námet zožal tak veľký úspech, že na jeho základoch vzniklo niekoľko pokračovaní a vznikla aj jeho divadelná verzia.
V hlavných úlohách amerického remaku slávnej francúzskej komédie si zahrali Robin Williams, Gene Hackman, Nathan Lane, Dianne Wies, Calista Flockheart a ďalší.
Funny Games / Funny Games USA
Skvelá práca pri adaptovaní pôvodného nemeckého námetu sa americkým filmárom podarila aj pri masakrálnom thrilleri Funny Games. Ten svojho predchodcu, dovolíme si tvrdiť, dokonca v mnohom predbehol.
Námet snímky sa točí okolo príbehu rodiny, ktorú z ničoho nič navštívi dvojica neznámych mladíkov. Predĺžený víkend v luxusnom vidieckom sídle sa v priebehu pár minút zmení na boj o holý život, keď dvojica neznámych mužov bezbrannej rodinke navrhne stávku – majú sa s nimi staviť, že o deviatej hodine na druhý deň ráno budú mŕtvi.
Nech tento námet vyzerá akokoľvek jednoducho, nuda pri sledovaní výsledného diela naozaj nehrozí. Je to brutálne, krvavé, budete odvracať zrak a užijete si naozaj parádne herecké výkony. Hlavné úlohy stvárnili Noami Watts, Tim Roth, Michael Pitt a Brady Corbet.
Sedem statočných / The Magnificent Seven
Dávno predtým, ako Akira Kurosawa uviedol do japonských kín svoj známy samurajský epos Yojimbo (ktorý zremakoval slávny Sergio Leone pod názvom Za hrsť dolárov), nakrútil snímku Sedem samurajov (1954). A, áno, aj táto sa americkým filmárom zapáčila natoľko, že ju museli nakrútiť po svojom. Niet sa ale čomu čudovať – práve tento film je dodnes mnohými odborníkmi považovaný za najlepší film japonskej kinematografie. A v podobných superlatívoch sa hovorí aj o jeho americkom remaku.
Snímka Johna Stugersa z roku 1960 síce vymenila samurajov za pištoľníkov, vo svojej podstate rozpráva ten istý príbeh – o ochrancoch, ktorí ochraňujú mexickú dedinku pred bandou chamtivých banditov, v závere ktorého vyhráva ten najslabší.
Kurosawa nakrútil v 50. rokoch 20. storočia impozantný film, z ktorého dodnes mnohí tvorcovia čerpajú. Americký remake sa tiež svojho remaku dočkal, avšak za vysokú cenu – prepadu v kritických i diváckych hodnoteniach. Verzia z roku 1960 je skrátka jedným z toho najlepšieho, čo sa podarilo z japonskej kinematografie Američanom adaptovať. A len tak ľahko sa to prekonať nepodarí.
Skrytá identita / The Departed
V roku 2007 priniesol na plátna kín svoj prvý remake v kinematografii aj uznávaný režisér Martin Scorsese. Inšpiráciu (ako správny Američan) našiel v hongkonskom filme Infernal Affairs z roku 2002 a režírovať túto snímku sa mu vyplatilo – za svoju verziu známeho námetu bol totiž ocenený dvomi Oscarmi, vrátane Najlepšej réžie a Najlepšieho filmu.
V hlavných úlohách Scorseseho kriminálnej drámy sme mohli vidieť pestrú plejádu hviezd od Leonarda DiCapria a Jacka Nicholsona, cez Matta Damona a Marka Wahlberga až po Martina Sheena, Aleca Baldwina a Veru Farmiga.
Pôvodná japonská verzia vyšla na česko-slovenskom území pod distribučným názvom Volavka, taktiež sa teší pozitívnym diváckym hodnoteniam a po vzore ostatných úspešných ázijských filmov sa dočkala aj niekoľkých pokračovaní a rebootov.
12 opíc / Twelve Monkeys
Mnohých zrejme prekvapí, že sci-fi kultovka Terryho Gilliama s Bruceom Willisom a Bradom Pittom v hlavných úlohách nie je originálnym námetom. Tu sa ale dá polemizovať, do akej miery vlastne remakom je.
Pôvodný príbeh totiž vychádza z krátkeho francúzskeho filmu La Jetée, ktorý ešte v roku 1962 napísal a nakrútil Chris Marker. Gilliamových 12 opíc je tak týmto kraťasom len voľne inšpirovanou snímkou, no miesto v tomto výbere si rozhodne zaslúži. A to aj preto, že patrí k najlepším a najzaujímavejším filmom v jeho doterajšej kinematografii.
Kruh / The Ring
Azda najznámejší spomedzi súčasných remakov, ktorého pôvodná verzia vznikla v Japonsku ešte v roku 1998 a jej režisérom bol Hideo Nakata.
Americká verzia dorazila do kín po celom svete v roku 2002 a za jej réžiou stál Gore Verbinski, známejší skôr ako režisér dobrodružnej trilógie Piráti Karibiku (Pirates of the Carribean). Čo však možno mnohí nevedia, je fakt, že pôvodná verzia od Hidea Nakatu je vlastne adaptáciou knižnej predlohy japonského autora Kódžiho Suzukiho.
Dej tohto hororu nijako zvlášť predstavovať netreba. Príbeh o videokazete plnej desivých výjavov, po zhliadnutí ktorej divákom zazvoní telefón, ktorý keď zdvihnú, ešte desivejší hlas im oznámi, že do siedmich dni umrú, už v hororovej kinematografii prakticky zľudovel. A to aj vďaka americkému remaku, ktorý sa stal celosvetovým hitom. Nebyť však úspechu japonskej verzie, tej americkej by sme sa zrejme nikdy nedočkali.
Kruh je v japonskej kinematografii zakorenený naozaj hlboko – vzniklo niekoľko pokračovaní, rebootov, remakov, spin-offov aj crossoverov, v ktorých si to záporáčka Sadako (americky Samara) „rozdala“ s inými známymi postavami rovnako úspešných hororových filmov. V USA vznikli ešte ďalšie dve pokračovania (jedno horšie, než to predchádzajúce, samozrejme), pričom druhý Kruh režíroval tvorca originálnej japonskej verzie, Nakata.
Nenávisť / The Grudge
Boom s prerábkami japonských hororov, samozrejme, (dnes už) kultovým Kruhom len začal. Američania sa totiž po tomto úspechu rozhodli po svojom prerobiť aj ďalší známy hit s názvom Nenávisť. Japonský originál debutoval v kinách v roku 2002 pod názvom Ju-On a jeho režisérom bol Takashi Shimizu.
Rovnako, ako v prípade Kruhu, aj pri Nenávisti americkí tvorcovia stavili na (takmer) totožné vyrozprávanie celého originálneho konceptu. Zašli dokonca tak ďaleko, že aj dej svojej verzie zasadili do Tokia a na réžiu najali režiséra japonského originálu.
Či im to však skutočne vyšlo sa dá polemizovať a dôvod je jednoduchý: Kruh totiž aspoň ako-takou kvalitou disponoval, Nenávisť so Sarah Michelle Gellar (Buffy, premožiteľka upírov) vyvolal skôr rozporuplné reakcie. Samozrejme, nejde o úplne zlý horor (v porovnaní s nedávno v kinách uvedeným ďalším americkým remakom tohto remaku), no podobný štýl strašidelného príbehu nie každého zaujal.
Čo možno zaujme, je fakt, že aj v prípade americkej Nenávisti vznikli len tri filmy (pokračovanie a reboot), v Japonsku potenciál námetu využili naplno a pripravili až 10 filmov patriacich do tejto frančízy.
A na ktorý remake nedáte dopustiť vy? Pochváliť sa môžete v komentároch v diskusii pod článkom.
Nahlásiť chybu v článku