Foto: Oscar Nilsson

/ 33 / Michaela
3D rekonštrukcia tváre dokáže na základe kraniometrických bodov na lebke vytvoriť pravdepodobný výzor človeka. Ponúka tak fascinujúci pohľad na výzor našich predkov, ktorý naozaj stojí za to.

Aká asi mohla byť puberta v období mezolitu? Vtedajšie dievčence určite nemali toľko voľného času, ako ich dnešné rovesníčky. S najväčšou pravdepodobnosťou museli každý deň tvrdo bojovať o prežitie, a tak na nejaké skrášľovacie procesy nemali čas. O tom, že dievča z ďalekej minulosti, by asi nezaujalo dnešnú generáciu dospievajúcich chlapcov, vás možno presvedčí táto jedinečná rekonštrukcia. 

Oscar Nilsson, švédsky archeológ a sochár, sa podujal na 3D tvárovú rekonštrukciu mladej tínedžerky z obdobia mezolitu, objavenej v roku 1993, ktorá dostala meno Avgi (Úsvit). S prácou mu pomáhal Manolis Papagrikorakis, ktorý mal na starosti výslednú silikónovú podobu.

Nilsson pri rekonštrukcii tváre vychádzal z pravdepodobnostnej hrúbky podkožného tkaniva. Pomocou 3D tlačiarne si vytvoril model lebky, na ktorú postupne nanášal napodobeniny podkožného tkaniva. Keď ich mal nanesené, samotná rekonštrukcia už prebiehala veľmi jednoducho. Sochár postupne nanášal jednotlivé vrstvy hliny, ktorých hrúbka musela zodpovedať pravdepodobnej hrúbke tkaniva. Nakoniec profesor Papagrikorakis pokryl celú sochu silikónom, pričom sa postaral aj o posledné kozmetické úpravy.

Avgi mala maskulínne črty



V minulosti bolo všetko tak trochu inak. Aj Avgi, ktorej výsledná rekonštrukcia je vystavená v múzeu Akropolis v Aténach, trošku prekvapila svojim výzorom. Veľké nadočnicové oblúky či stavba čela, ktorá je typická pre mužských jedincov. Kráska zo strednej doby kamennej, má črty tváre, ktoré už nenájdeme u dnešných moderných žien. Jej vzhľad skôr pripomína muža, čo však podľa vedcov v tej dobe nebolo ničím výnimočným.

Podľa vedcov čím viac pôjdeme dozadu na časovej osi, tým sa ženy budú viac podobať na mužov. Je to logické. Jemnosť a nežnosť nebola prvoradá pre prežitie. Najdôležitejšia bola sila.

Zomrela mladá



Na základe analýzy lebky vedci prišli k názoru, že Avgi  zomrela pomerne mladá. Mohla mať od 15 do 18 rokov, pričom dôvod smrti ostáva neznámy. Po našej zemi chodila v období približne 7-tisíc rokov pred našim letopočtom. Práve jej rekonštrukciou si toto obdobie môžeme aspoň trošku predstaviť.

Pozri aj: Objav, ktorý prepíše učebnice. Archeológovia našli stratené mesto Mayov, v ktorom žilo toľko ľudí ako v dnešnom New Yorku

thesun.co.uk


Komentovať (0)