Stromy rastú rýchlejšie, no zomierajú mladšie. Príliš veľa CO2 im škodí, ukazuje nová štúdia

To má zásadný vplyv na všetko živé na našej planéte, vrátane stromov. Štúdie ukazujú, že stromy v súčasnosti síce rastú rýchlejšie, no zároveň zomierajú mladšie.

Ako informuje štúdia publikovaná prostredníctvom časopisu Nature Communications, životnosť stromov, ale aj ich schopnosť ukladať uhlík sa následkom globálneho otepľovania výrazne mení. Ako píše portál The Conversation, vo svete bez ľudí by stromy žili v rovnováhe so zvyškom prírody a z atmosféry by spotrebovali toľko uhlíka, koľko by prirodzene strácali, človek však lesom takýto luxus neumožňuje. To vedie k tomu, že množstvo oxidu uhličitého v atmosfére narastá a rastie aj teplota.

Zmeny v atmosfére vedú k tomu, že stromy rastú za posledné desaťročia rýchlejšie, vďaka čomu dokážu absorbovať viac uhlíka než následne vyprodukujú. To vedie k jeho nahromadeniu a vzniku úložísk. Problémom je aj životnosť stromov. Tie síce rastú rýchlejšie, zomierajú však mladšie. Ako píše Nature, výskum amazonského pralesa ukázal, že čím rýchlejšie strom rastie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že zomrie mladý.

Aby vedci získali o stromoch potrebné informácie, skúmali ich letokruhy. Hrúbka letokruhu totiž napovedá, o koľko strom v priebehu roka narástol. Počet letokruhov zas napovie, koľko má strom rokov. V rámci výskumu preskúmali vedci vyše 210-tisíc stromov po celom svete, medzi ktorými bolo viac ako 80 rôznych druhov. Získané dáta boli následne zverejnené, aby k nim mali prístup aj iní odborníci a informácie si mohli navzájom porovnávať.

Zmeny sú badateľné vo všetkých ekosystémoch

Už dlho je známy fakt, že rýchlo rastúce stromy žijú kratšie. Napríklad, niektoré stromy rýchlo narastú aj do výšky 20 metrov, žijú však len niekoľko desaťročí. Na druhej strane, niektoré ihličnany rastú pomaly, no dožijú sa aj 5-tisíc rokov.

To, že rýchlo rastúce stromy hynú skôr, je však platné nielen medzidruhovo, ale aj v rámci druhu, pričom tento jav je badateľný v rôznych ekosystémoch, od tropických lesov až po lesy rastúce v arktickej oblasti.

Aby si vedci vytvorili predstavu o ukladaní uhlíka, vznikli dva modely, uvádza Nature Geoscience. V jednom z nich rástli stromy rýchlo a umierali mladé, kým v druhom žili stromy rovnako dlho bez ohľadu na rýchlosť ich rastu. Ukázalo sa, že v prvom prípade z dlhodobého hľadiska klesá množstvo uhlíka, ktoré sú stromy schopné absorbovať, čo ovplyvňuje množstvo oxidu uhličitého, ktorý ostane v atmosfére.

Záhadou ostáva, prečo rýchlo rastúce stromy zomierajú mladšie? Odborníci zatiaľ nemajú jasné odpovede, myslia si však, že za to môže pravdepodobne globálne otepľovanie. Iná hypotéza zas tvrdí, že strom začne zomierať vtedy, keď dosiahne svoj maximálny potenciál.

Pozri aj:

Klimatické zmeny majú desivé následky. Pavúky sa kvôli nim uchyľujú ku kanibalizmu