Streamovacie služby hudbu podporujú len minimálne. Ilustračná Foto: Unsplash

Spotify je skvelý nástroj pre hudobných fanúšikov. Hudobníci však z toho majú len minimum.

Akú hodnotu má hudba? To je otázka, nad ktorou sa mnohí možno ani len nepozastavia. Jedno je ale isté – počúvaním prostredníctvom streamovacích služieb jej nepomôžete.

Pre bežného poslucháča ide o vyplnenie ticha pri bežných činnostiach. Hudbu počúvame počas cesty do práce, je našou prísluchovou výplňou pri bežných domácich prácach, jej úloha pri zábave je kľúčová, pretože nastavuje akýsi stupeň našej aktuálnej nálady a zároveň je aj kľúčom k záverečnému zhodnoteniu atmosféry. Takto by sa dalo o úlohe hudby uvažovať z pohľadu bežného poslucháča.

Pre toho, kto ju robí, je však hudba základnou premennou vzorca, ktorého výsledkom je fakt, či hudobník dokáže zaplatiť účty a zabezpečiť si ňou aspoň základné životné potreby. Nutno je preto položiť si ďalšie otázky: Dokážeme si hudbu vážiť? Je ohodnotená dostatočne dobre? Platíme za ňu dosť? Odpoveď na všetky tri otázky, aj keď to možno pre niekoho bude vyznievať absolútne mimo realitu, je nie.

Zaslúži si umenie pomoc od štátu?

Práve koronakríza spustila na mnohých internetových fórach i sociálnych sieťach diskusie o tom, či si umelci zaslúžia pomoc od štátu. Najčastejšími argumentami prečo nie pritom boli tie, že umelci a celý svet okolo nich dostáva riadne zaplatené počas roka a je len ich problémom, že si nedokázali ušetriť pár stoviek eur na to, aby „prežili“ v prípadných „hluchých“ obdobiach. Podľa všetkého, ak chcú zarábať, majú si nájsť normálnu prácu. Samozrejme, tento argument sa často nezakladal na úplne relevantných podkladoch, o tom je ale teraz diskutovať bezpredmetné. Veľa z tých, čo niečo podobné tvrdia, si aj tak nikdy vysvetliť nedajú, že pre umelca je umenie jeho živobytím, rovnako ako pre hocikoho iného je jeho povolanie tým, čo živí jeho a jeho blízkych.

Foto: Unsplash

Štát podáva (alebo sa aspoň snaží podávať) pomocnú ruku tým, ktorých koronakríza zasiahla najviac. Na hudobníkov sa však akosi stále zabúda. Práve hudba však pomoc potrebuje a aj mimo aktuálnej situácie. Skúsil sa totiž niekto aspoň raz zamyslieť nad tým, čo vlastne hudobníkov naozaj živí?

Áno, je to hudba, ktorá je však zo širšieho pohľadu, a najmä na Slovensku, výrazne a často podhodnocovaná. Tento trend pritom nastavil bežný konzument.

Dostať sa k hudbe bolo kedysi ťažšie

Pár rokov dozadu existovalo len veľmi málo možností, ako sa k hudbe dostať. Samozrejme, tou najdostupnejšou bolo rozhlasové vysielanie, v ktorom práve hudba plní nezameniteľnú funkciu a je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Potom tu boli rôzne hudobné nosiče – vinylové platne a kazety nahradili praktickejšie a zvukovo kvalitnejšie CD-čká. S nástupom internetu sa prešlo na predaj digitálnej hudby a súčasným trendom, ktorý hudbu dostáva do povedomia poslucháčov, sú streamovacie služby.

Je úplne jedno, ktorú službu využívate, či Spotify, Deezer, Tidal, Apple Music… Možností je v súčasnosti skutočne veľa a existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že podobných služieb v najbližších rokoch vzniknú ešte desiatky. Tu ale nastáva polemika, či je množstvo streamovacích služieb pre konečného spotrebiteľa skutočne potrebných alebo ide len o biznis, ktorý je výhodný len pre jednu stranu a hudobníci to ani zďaleka nie sú.

Ciest, cez ktoré môže hudobník dostať svoju tvorbu medzi ľudí je pomerne dosť. Široká ponuka streamovacích služieb síce poskytla priestor na dostatočné odprezentovanie tvorby hudobníkov, neponúka však adekvátnu protihodnotu vo forme „výplaty“, teda vo výsledku sa hudba hocikoho môže dostať k miliónom poslucháčov, zisk z toho je však len veľmi minimálny. Uspejú len tí najostrieľanejší (alebo lepšie povedané najväčší) hráči na hudobnom poli. Pre väčšinu slovenských hudobníkov je príjem zo streamovacích služieb doslova almužnou.

Foto: Unsplash

Za málo peňazí, veľa muziky

Najpoužívanejšou spomedzi známych streamovacích služieb je Spotify. Ku koncu minulého roka, táto služba registrovala 271 miliónov aktívnych užívateľov. Z tohto počtu má však Spotify skutočne predplatené len 124 miliónov, navyše v tejto skupine sa nachádzajú aj tí užívatelia, ktorí využívajú Family plán, teda jedno predplatné pre najviac šiestich užívateľov. Členstvo na Spotify v podobe Family plánu využívajú predovšetkým tí, ktorí chcú na predplatnom ušetriť – mesačne stojí na Slovensku 8,99 eur a pri šiestich členoch je mesačná platba len necelých 1,50 eur. Jednotlivci tak ušetria oproti základnému predplatnému takmer 4,50 eur, čiže je výhodnejšie dať dohromady skupinu o šiestich členoch, poskladať sa na Family predplatné, ako platiť jednotlivo 5,99 eur mesačne za základ.

Tu ale dochádza k stratám. Keďže Family členstvo je určené pre rodinných príslušníkov a využívať by ho mali len tí, ktorí žijú v jednej domácnosti, využívajú ho aj tí, ktorí často od seba žijú niekoľko desiatok až stoviek kilometrov a nie sú ani rodina. Spotify tým prichádza o príjmy a umelci tým pádom o vyššie honoráre za hudbu, ktorú na streamovacej službe ponúkajú.

Ilustračná foto: Unsplash

Tento problém sa už služba rozhodla riešiť a v aplikácii môže vyzvať na potvrdenie polohy v prípade zdieľaného rodinného predplatného. Chce tak predísť tomu, aby tento druh predplatného využívali len skutoční rodinní príslušníci a nie tí, ktorí chcú na hudbe ušetriť. Aj toto sa však dá veľmi jednoducho obísť, keďže potvrdiť polohu priamo v aplikácii stačí len raz, prípadne túto výzvu stačí odignorovať.

Ďalším problémom streamovacích hudobných služieb sú neplatiaci užívatelia, teda tí, ktorí službu využívajú, ale za ňu neplatia. Z takýchto zákazníkov majú služby príjem len z reklamy, ktorú im medzi pesničkami prehrávajú. Navyše, z prehrávania reklám hudobníci vyšší príjem nemajú a ich honorár je rovnaký.

Streaming pomáha, aj “zabíja”

Samozrejme, streamovacie služby samé o sebe nie sú vôbec nutným zlom, práve naopak. Hudobníkom pomáhajú zviditeľniť sa. Náhradou za predaj fyzických nosičov však nikdy nebudú, alebo teda nebudú ňou, dokým streamovacie služby nebudú umelcom platiť porovnateľne s fyzickými nosičmi. To si napokon myslí aj Alexander Čerevka zo slovenského vydavateľstva Slnko Records.

„Pre koncového užívateľa sú streamovacie služby výbornou inováciou a fanúšik má na „jeden klik“ z mobilu k dispozícii veľkú časť globálneho hudobného repertoáru a ak sa rozhodne, tak môže s malými obmedzeniami počúvať všetko zadarmo,“ vysvetľuje Alex. Práve to „zadarmo“ však predstavuje problém pre druhú stranu, teda hudobníkov.

„Príjmy zo streamovacích služieb sú veľmi nízke a nedokážu ani zďaleka nahradiť prepad fyzických predajov alebo predajov MP3 cez iTunes a podobných obchodov. Pre predstavu, bavíme sa o príjme v tisícinách eura za jedno prehratie skladby, čiže ak by sme to mali preniesť do reality predaja albumov, tak potrebujete tisíce prehratí, aby ste dostali peniaze ako za predaj jedného CD. A ideálne státisíce prehratí, aby vám to prinieslo nejaké relevantné príjmy ako hudobníkovi,“ hovorí Alex.

K takýmto číslam sa však na Slovensku veľa hudobníkov nedostane, aj keď výnimky sa nájdu. Vyzdvihnúť ale treba aj veľký potenciál streamovacích služieb, ktoré hudobníkom umožňujú sledovať rôzne analýzy. Hudobník má možnosť dostať sa k zahraničnému publiku alebo si na základe histórie prehraní zistiť, odkiaľ ho najviac počúvajú a podľa toho naplánovať svoje ďalšie aktivity ako koncerty a podobne. Toto sa z predaja hudobných nosičov zistiť nedá a ani tunajšie rádiá slovenských hudobníkov za hranice dostať nedokážu.

Foto: Unsplash

Slovenský hudobník zo streamingu nevyžije

Problémom teda zostáva, že rozmach streamovacích služieb ochromil predaj fyzických nosičov s hudbou. Všímajú si to všetky veľké svetové vydavateľstvá, no najviac trpia tie malé, o slovenských ani nehovoriac.

„My to vidíme vo vydavateľstve úplne jednoznačne. S nástupom streamingu klesá predaj fyzických nosičov a posledný rok bol ten prepad už dosť dramatický v desiatkach percent,“ prezradil nám Alex, ktorý zastrešuje celé PR slovenského vydavateľstva Slnko Records a zároveň pôsobí aj ako hudobný promotér a manažér viacerých projektov súvisiacich so slovenskou hudbou.

Zisk zo streamovania pritom nie je až tak markantný a slovenský hudobník z neho vyžije len veľmi ťažko. „Samozrejme, úplne chápem fanúšikov, keď sú zo služieb ako Spotify nadšení. V čom je ale potrebné šíriť osvetu je, že slovenský hudobník z ich prehratí nemá šancu vyžiť,“ vysvetľuje Alex. Aj keď si totiž poslucháč platí mesačne za Spotify napríklad 6 eur a celý mesiac počúva len jednu obľúbenú kapelu, tých konkrétnych 6 eur nedostane.

„Model streamingu je nastavený ináč. Zjednodušene, 6 eur ide na jednu kopu spolu s ostatnými poplatkami od všetkých platiacich používateľov služby a následne sa rozdelí tzv. „pro rata“ medzi všetky kapely, ktoré boli prehraté za uplynulý mesiac a najviac peňazí dostanú tie, ktoré majú najviac prehratí,“ vysvetlil Alex.

Predaj hudobných nosičov klesá v desiatkach percent. Ilustračná foto: Unsplash

To sa, samozrejme, javí ako férové, no v praxi to znamená, že ak ste celý mesiac počúvali len jedného menej lokálneho interpreta, tak ten dostane len zlomok z vašich 6 eur a väčšina z tejto sumy pôjde hudobníkom, ktorých ste si za posledný mesiac nepustili ani raz.

Odmeny hudobníkom pritom nie sú nijak odstupňované, ani počtom odberateľov, ani počtom prehratí. Hudobník by mal byť vyplácaný hneď po prvom vypočutí, pokiaľ si svoj účet na Spotify spravuje sám. Slovenské vydavateľstvo Slnko Records celú agendu okolo streamovacích služieb rieši za umelcov, ktorých zastrešuje. Aj preto v prípade týchto hudobníkov odmeny zo streamingu chodia kvartálne. Vyplácanie “honorárov”, ak to tak môžeme nazvať, však môže byť aj mesačné, aj polročné, záleží od toho, cez akého distribútra alebo službu dáva hudobník svoju tvorbu na stream.

Koľko platia vybrané streamovacie služby hudobníkom?

Spotify = 0,00437 dolárov / 1 prehratie
Apple Music = 0,00735 dolárov / 1 prehratie
Tidal = 0,0125 dolárov / 1 prehratie
Deezer = 0,0064 dolárov / 1 prehratie
YouTube Music = 0,00074 dolárov / 1 prehratie

(Údaje pochádzajú z webu Digital Music News z roku 2019.)

Hudobník väčšinu nedostáva

Príjmy slovenských a zahraničných hudobníkov sú ale zo streamovacích služieb rozdielne. „Závisí to aj od počtu platiacich užívateľov v regióne, aj od množstva zadávateľov reklamy, ktorí si napríklad na Spotify platia reklamu, čiže aj od ekonomickej sily regiónu,“ vysvetľuje Alex.

Výsledné rozdelenie zisku sa delí v pomere 30 ku 70. „30 percent si nechávajú streamovacie služby, zvyšok ide hudobníkom. Tu však platí pomerne veľké ale. Z tých 70 percent si rôzne podiely berú takzvané distribučné služby. Teraz je to totiž nastavené tak, že hudobník si nevie nasadiť skladby na Spotify priamo. Musí teda použiť služby takzvaného agregátora, kam pošle svoje skladby, ten si vezme svoju províziu a nasadí hudbu do streamovacích služieb podľa výberu hudobníka. Ďalšie podiely si berú vydavatelia, prípadne manažéri, čiže k hudobníkovi sa nakoniec dostane oveľa menej ako 70 %,“ dodáva Alex.

Mnohí za služby ako je Spotify neplatia. O zisky tak prichádzajú najmä hudobníci. Ilustračná foto: Unsplash

Je teda na posúdení hudobníka, či sa mu takáto možnosť oplatí alebo nie. Ako nám totiž Alex vysvetlil, sú hudobníci, ktorí majú milióny fanúšikov a na streamovaní hudby zarábajú státisíce. Naopak však existujú aj takí, ktorí služby podobného typu bojkotovali. Medzi takých patril aj Thom Yorke, frontman skupiny Radiohead. Ten tvrdil, že streamovacie služby parazitujú na umení a nevyplácajú hudobníkom adekvátnu protihodnotu. Aj on však časom zmenil názor a jeho tvorbu, rovnako ako aj tvorbu kultových Radiohead, už na Spotify (a aj na ďalších podobných službách) poslucháči nájdu.

Ako pomôcť slovenským hudobníkom?

Na trhu sú však aj množstvá iných podobných služieb s lepším modelom vyplácania. Takouto je napríklad služba Bandcamp, ktorá ale nie je streamingovou službou, ale skôr online hudobným obchodom, ktorý si z predaja hudby berie len veľmi malé percento a väčšinu necháva hudobníkovi.

Ako teda môžu fanúšikovia svojim obľúbeným hudobníkom najviac pomôcť? Možností je mnoho a počúvanie ich tvorby prostredníctvom streamovacích služieb je, samozrejme, jednou z nich. Nie však tou najlepšou.

Ako hovorí Alex, najlepšie podporíte umelca tak, že si od neho kúpite hudbu priamo, prípadne, ak chcete, môžete ho podporiť aj bez nároku, že za to niečo dostanete späť. „Chápem, že to môže znieť divne, ale deje sa to a je to chvályhodné. Ak niečo také ľudia robia, stávajú sa vlastne drobnými sponzormi umenia,“ hovorí.

V súčasnosti totiž už aj slovenskí hudobníci využívajú rôzne platformy, cez ktoré ich môžu fanúšikovia podporovať. Pekným príkladom je platforma Patreon, kde môžete rôznymi sumami podporiť svojho obľúbeného umelca. Ten sa vám odmení napríklad rôznymi darčekmi v podobe bonusových materiálov. Hudobníčka Katarína Máliková robieva špeciálne live streamy, kde analyzuje svoju tvorbu, podporovateľom zasiela aj online balíčky s demo nahrávkami jej piesní.

Hudobníkom najlepšie podporíte, keď si kúpite ich hudbu napriamo, nie cez streamovaciu službu. Ilustračná foto: Unsplash

Medzi hudobníkmi je tiež hojne využívaný aj crowdfunding, z ktorého financujú napríklad vydávanie svojich albumov. V minulosti ho využila napríklad Katarína Koščová alebo kapela Darkness Positive. V zahraničí je napríklad tiež zvykom, že rovno s ohlásením dátumu vydania albumov umelci a ich manažment spustia aj predpredaj albumu na fyzických nosičoch, čím sa v podstate taktiež financuje vydanie albumu.

Podľa Alexa ale pomôže najmä kúpa hudby, merchu či účasť na koncertoch. „Najlepšie je to spraviť cez e-shop umelcov alebo online obchod vydavateľstva, ktoré jeho hudbu vydáva. Kúpou hudobných nosičov v obchode zas môžete podporiť nielen muzikantov, ale zároveň aj svojho obľúbeného predajcu hudby,“ hovorí.

„Ak ale ani jedno z uvedeného nemôže niekto spraviť, ešte stále je lepšie za streaming platiť ako počúvať všetko zadarmo. Ideálne je, ak sa poslucháči snažia myslieť lokálne a podporovať domácu scénu,“ dodal.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )