Na slovenskej hudobnej scéne možno nájsť desiatky, ba až stovky zoskupení, ktoré priestor nikdy nedostanú. Projektu Fallgrapp sa to však našťastie netýka.
Aj napriek tomu, že v komerčných rádiách sa im priveľký priestor nedáva, svojou tvorbou dokázali zaujať poslucháčov i kritikov. Za prvé dva štúdiové albumy získali prestížne hudobné ocenenie Radio_Head Awards udeľované Rádiom_FM a teraz vydávajú tretiu štúdiovku s názvom Ostrov.
Ich hudba je špecifická a v playlistoch rádií i pri náhodnom výbere na streamovacích službách je rozpoznateľná prakticky okamžite. Mnohí o tvorbe Fallgrapp hovoria ako o zjave, ktorý sa objaví len raz za dekádu. Za viac ako šesť rokov sa Jureš Líška so svojím projektom Fallgrapp dokázal vyprofilovať z neznámeho pojmu na žiadanú kapelu, ktorá vypredáva koncerty a na slovenských i českých festivaloch dokáže prilákať davy. A vždy je to iný zážitok.
Každý album prináša iný zvuk, iné texty či iné spolupráce a inak tomu nebude ani v prípade novinky Ostrov. Čo od nej môžeme očakávať? Ako zasiahla koronavírusová epidémia do plánov skupiny Fallgrapp a ako môžu ľudia kultúre v neľahkých časoch pomôcť? Aj o tom sme sa porozprávali so zakladajúcim členom zoskupenia, Jurajom „Jurešom“ Líškom.
Dva albumy na konte, vydali ste tretí. Každý album pritom znie tak trochu inak, no aj napriek tomu poslucháč vie, že počúva Fallgrapp. Kam ste sa tvorbou posunuli od prvého k tretiemu albumu?
Myslím si, že je úplne prirodzené v živote umelcov, ak sa chcú zlepšovať, posúvať, hľadať nové postupy a cesty. Pri prvom albume sme boli skôr takí prieskumníci, išli sme veľmi po pocite. Pri druhom sme objavovali zase kopec technických možností, no a pri tomto treťom si myslím, že sa nám podarilo skĺbiť všetky nazbierané vedomosti. Pre mňa je to jednoznačne najlepší album, na ktorom sme dali veľký priestor muzikálnosti, radosti z tvorby a zároveň ho vyšperkovali technicky tak, ako si to predstavujeme.
Album sa volá Ostrov a vyšiel nedávno. Ako si fanúšikovia majú tento názov vysvetliť?
Ak ste niekedy mali potrebu utiecť od všetkého na nejaký opustený ostrov, tak niečo také. Mimochodom, teraz asi každý prežívame také súkromné ostrovy v podobe svojich bytov a domov kvôli karanténe.
Vaše prvé dva albumy fanúšikovia aj kritici vychválili a stretli sa s nemalým úspechom aj na cenách Rádia_FM, Radio_Head Awards. Vznikal Ostrov ťažko?
Super bolo, že sme nič nepotrebovali uponáhľať. Už sme sa za ten čas dostatočne upokojili, vedeli sme, čo chceme spraviť. Deadlineov sme mali niekoľko, keď sa jeden nestihol, bol ďalší. Našťastie. (Smiech) Veľmi ma bavilo pracovať s ľuďmi z kapely, lebo sú to vynikajúci muzikanti a vedel som, že každú moju predstavu spravia o 200 percent lepšie. Nora mi raz vyčítala, že prečo ju nechválim, keď ostatných pochválim. Vysvetlil som jej, že pri nej už skvelý výkon beriem ako samozrejmosť. Ale áno, pochvala vždy dobre padne. A taktiež, ak by sa podarilo získať nejakú pochvalu aj v rámci Rádiohláv, boli by sme radi.
Z chystanej novinky sú vonku dva single. Aké máte zatiaľ odozvy?
Odozvy máme zatiaľ veľmi dobré, aj od poslucháčov, ale aj od muzikantov. Naozaj sa teším z tohto albumu a mojím úprimným prianím by bolo, aby si ho vypočulo čo najviac ľudí. Či už sa im bude páčiť, alebo nie, je za ním obrovský kus práce.
Druhý album bol špecifický aj množstvom spoluprác. Boli tam skladby s Jurajom Benetinom z Korben Dallas, s Ninou Kohoutovou, Vecom či Jimmym Pé. Na novej zverejnenej skladbe absentuje vokál Nory Ibsenovej. Ako bude vyzerať albumová novinka z pohľadu hostí?
Odjakživa som mal rád spolupráce, lebo obohacujú tvorbu o nové pohľady, veľakrát z úplne iných hudobných svetov. Takže sú, samozrejme, aj na novom albume. Matys, s ktorým sme spravili titulnú pieseň pre nový seriál Jenny, napísal naozaj vynikajúci text, pri ktorom sa mi tisli slzy do oči. Dokopy nás prepojil TheCurlySimon, s ktorým sme ešte minulý rok spravili posledný singel Keď padal sneh. Ja som mu poslal hudbu a Simon naozaj veľmi rýchlo poslal demoverziu, ktorá bola skvelá.
Čo sa týka ďalších spoluprác, tak dva texty nám písala Dagmar Mišíková, ktorá sa podieľala na všetkých albumoch. Je to obrovský talent a nielen textársky. Prosím vás, objavte ju už niekto a zasypte ju slávou a veľa peniazmi, lebo ona si to zaslúži. Ďalej Lukáš Fila z Korbenov nám napísal tiež väčšiu časť textu k jednej piesni, najväčšia sranda je na tom to, že keď som mu poslal finálnu skladbu, tak to vôbec nespoznal a nepamätal si na to, že by také niečo napísal. Na niektorých piesňach pomáhal aj Matys, no a, samozrejme, ostatné sme písali Nora a ja.
Vo vašej tvorbe dominujú slovenské texty. Dočkáme sa niekedy aj anglických skladieb?
Myslím, že nie. (Smiech)
Fallgrapp v hudbe spája folklór s modernými hudobnými motívmi, elektronikou a všeličím ďalším, čo súčasná scéna ponúka. Občas sa na pretras dostávajú názory, že slovenský folklór umiera a mladí sa mu už nevenujú tak ako kedysi. Je to naozaj tak?
Ja sa hlavne od začiatku stretávam s názorom, že spájame folklór s elektronikou, nie je to však pravda. Áno, som folklorista, hrávam folklór, tak isto aj ako niektorí členovia v našej kapele, ale naozaj sme nikdy vedome nepoužívali folklórnu motiviku. Je však možné, že keď vychádzame z tohto prostredia, tak niektoré vplyvy a hudobné cítenie môžeme vkladať do našej hudby. Ale určite nie vedome.
Folklór naozaj milujem a myslím si, že je tu stále naozaj veľa ľudí, ktorí sa oň úprimne zaujímajú, baví ich, študujú ho. A práve v dnešnej dobe je akými stmeľovacím prvkom. Ľudia sa viac začínajú zaujímať o svoje korene, svoju kultúru, ktorá je naozaj bohatá a prekrásna. Ja sám mám možnosť pracovať na mnohých projektoch, niektoré sú skôr autentického charakteru, no mnohé idú oveľa ďalej a neboja sa experimentovať. Veď folklór je predsa živý organizmus, vyvíja sa, žije.
Jednou z často opakovaných otázok na hudobníkov je tá, či sa dá na Slovensku živiť len hudbou. Ako to teda je podľa teba? Dá sa?
Jasné že sa dá uživiť, ale záleží aj aký smer si vyberieš, čo za hudbu robíš. Mám kopec kamošov, čo hrávajú napríklad svadby, zábavy, oslavy, hrávajú ako DJ-i na rôznych akciách. Všetci sa teda živia hudbou. Ak hovoríme o kapelách, ktoré takéto veci nehrávajú, tak myslím, že to možné nie je, respektíve môže to len mizivé percento. Možno IMT smile a podobne obrovské kapely, ktoré majú veľké predaje, obrovskú návštevnosť koncertov. Tí pravdepodobne nie sú odkázaní na hranie svadieb.
Ostatní, ak chcú prežiť, musia mať aj iné možnosti zárobku. Ja by som sa s Fallgrapp taktiež neuživil. Mám viacero kapiel, s ktorými hrávam, mám nahrávacie štúdio, robím reklamy, hrávam ako DJ a podobne. Živím sa hudbou, ale musím mať naozaj široký záber.
Tebe sa ale s projektom Fallgrapp podarilo dostať do povedomia, aj keď ste boli úplne neznámym pojmom. Čomu vďačíš za úspech ty?
Ja si myslím, že nám pomohlo na začiatku to, že som sa nebál zainvestovať. Boli sme úplne neznámi. Na začiatku sme vlastne ani nebola kapela, najskôr to bol len projekt, nikto nás nepoznal, ja som nikoho nepoznal z hudobnej scény. Ale aj tak som vložil ušetrené peniaze na prvý klip. Keď sme sa dali dokopy s deckami ako kapela, prvé zarobené peniaze sa dali do klipu na pieseň Vlasy. Trošku aj náhoda, že sa to ľuďom páčilo. No a potom pieseň získala ocenenie na R_HA, taktiež ako aj celý album. To bolo zlomové, zrazu sa o nás dozvedelo veľa ľudí, písalo sa o nás.
Veľkú zásluhu má na tom Rádio_FM, že naozaj také podujatia neustále robia a že sa hlavne nebáli hrať našu hudbu aj v denných rotáciách. Stále je to ťažké, aby vás hrali aj niekde inde, ak nemáte preverenú hudbou call-outmi, tak vás nezahrajú. A to nie je len o mladých kapelách. Koľko kapiel zo Slovenska naozaj hrávajú v rádiách? Rozumiem, sú to súkromné stanice, musia generovať zisk, myslím si však, že by sa nemuseli báť trošku zariskovať. Je tu kopec skvelej novej hudby. Netreba sa naozaj báť.
Aktuálna situácia vo veľkom zasiahla aj oblasť kultúry. Predpokladám, že koronavírus narušil aj vaše plány.
Mali sme na apríl naplánovaný krst albumu, ten sa, samozrejme, neuskutoční, takže aj my, ako aj väčšina kapiel, musíme presunúť koncerty a celé turné pravdepodobne na jeseň. Avšak, vzniká tu oveľa nepríjemnejšia vec. Keď teraz všetci, čo mali koncertovať na jar presunú koncerty na jeseň, bude tam oveľa väčší pretlak. Už teraz to vyzerá v niektorých kluboch tak, že sa v nich bude hrať každý deň. Myslíte si, že ľudia budú mať peniaze a hlavne chuť chodiť každý deň na koncert? Táto situácia nás zasiahne oveľa viac a potrvá dlhšie. Žiaľ, odrazí sa to na návštevnosti koncertov.
My sme ich našťastie nemali naplánovaných tak veľa, držíme sa hesla, že menej je viac. Na koncerty však treba cvičiť a ide to veľmi ťažko, keď sa nemôžeme stretávať. Každý má teraz samoštúdium. Dúfajme, že to čo najskôr prehrmí.
Aké straty pandémia spôsobí si zhruba vieme predstaviť, možno však bude nielen poučením, ale aj akousi smutnou inšpiráciou pre umelcov. Má aktuálne karanténne obdobie na teba nejaký „kreatívny účinok“? Budeš si z toho obdobia brať nejakú inšpiráciu?
Ja som mal celý marec vyhradený na dokončenie albumu, nemal som naplánované skoro žiadne hrania, čiže som sa musel pripraviť už skôr na to, že marec budem bez príjmu peňazí. Momentálne je album hotový, doteraz sme ešte riešili vizuálnu stránku, výrobu, riešim online streaming s jednou veľkou spoločnosťou a nasledujúce dni sa budeme venovať promovaniu albumu. Čiže teraz sú to skôr také oficiality, ale aj v nich musíte hľadať kreatívne riešenia.
A hneď potom chcem naopak na chvíľku od všetkého oddych. Chcem byť niekoľko dní, pokiaľ sa bude dať aj týždňov, úplne nekreatívny. Nedá sa byť kreatívny stále a na rozkaz. Potrebujem si vyčistiť hlavu a nájsť nové výzvy, novú chuť tvoriť. Už teraz viem, že budem pracovať na rôznych folklórnych projektoch, tak chcem byť na ne oddýchnutý.
Čo môžu fanúšikovia spraviť, aby pomohli hudobníkom a umelcom v kreatívnom priestore prekonať krízu po pandémii? Tým, že si pozriem ich „livestreamovaný“ koncert na Facebooku, zrejme veľmi nie, no reálne môže hroziť, že „život po korone“ môže byť na kultúru chudobnejší. Existuje niečo, čím môžu ľudia pomôcť odvrátiť dôsledky dopadu na kultúru ako takú?
Určite všetkým veľmi, veľmi pomôže, ak ľudia podporia svoje obľúbené kapely kúpou albumu. Je to veľmi dôležité, je to totiž naozaj jediná vec, vďaka ktorej dokážu kapely fungovať. Koncerty sú väčšinou o tom, že sa zaplatí technika, prenájom, vyplatia sa honoráre a neostane vám nič. Jedine na predajoch albumov a merchu sa dokážete ako-tak dostať do nejakého zisku. No aj tak, keď si prepočítate čas, ktorý ste strávili v štúdiu, nahrávaním, cestovaním a všetkým okolo toho, že ste venovali albumu celé mesiace a roky práce a potom to rozrátate na mesiace, zistíte, že aj tak je to trošku šialené a aj napriek všetkému chcete byť muzikantom a živiť sa hudbou.
Mnohí si práve karanténne dni krátia tým, že pozerajú filmy a seriály, počúvajú muziku. Ako ich tráviš ty?
Presne tak isto, teraz začínam aj trošku cvičiť, každé ráno si robím rozcvičky a pokiaľ je príjemnejšie vonku, tak chodím mimo mesto na korčule, kde nie je zatiaľ ani nohy. A strašne veľa jem. Vkuse chodím do chladničky alebo špajze. Taký pekný vtip som čítal, ktorý vlastne ani nie je vtip, že zjedol som už 3 raňajky, 4 hlavné chody, 2 olovranty, 3 zákusky a stále je dnes… Môj prípad. (Smiech)
Na záver – čo z hudby svetovej a slovenskej si práve teraz ideš najviac a čo by si čitateľom Interezu odporučil?
Už dlhšiu dobu milujem Jordana Rakeia a všetko od neho, každý jeden song. To už sa mi dlho nestalo s nejakým interpretom.
Nahlásiť chybu v článku