Žijeme v roku 1724, hovorí hypotéza o fantómovom čase. Podľa nej sme miesto roku 2020 práve ukončili rok 1723. Toto podkladá nasledujúcimi historickými skutočnosťami, informuje portál IFL Science.
Hypotéza o fantómovom čase
Prvé zmienky o tejto teórii začali v 90. rokoch, kedy nemeckí historici prišli s kontroverznou teóriou: stredovek neexistoval. To znamená, že sa teraz máme nachádzať v 18. storočí, teda aspoň podľa faktov, na ktoré pozerali.
V dnešnom článku si predstavíme nielen dôvody, prečo táto hypotéza vznikla, ale aj to, ako veľmi dôveryhodná je.
Reforma kalendáru
Pápež Gregor XIII. v roku 1582 reformoval kalendár, kde sa snažil zosúladiť kalendárny a tropický rok. Oproti juliánskemu kalendáru tak prišiel s prestupnými rokmi, ktoré mali vyriešiť časovú odchýlku. Tá vznikala kvôli nesúlade juliánskeho kalendára so skutočným pohybom Zeme okolo Slnka.
Jeden tropický rok má ale v skutočnosti 365,24219 dní – to znamená, že na každých 128 rokov chýbal v juliánskom kalendári jeden deň. Podľa výpočtov gregoriánskeho kalendáru malo byť teda pridaných 13 dní. Pápež Gregor XIII. ale pridal len 10.
Toto vytvorilo medzeru takmer 300 rokov. Táto medzera má dve vysvetlenia – buď pápež nevedel počítať, alebo týchto 300 rokov nikdy nebolo a veľká časť histórie bola umelo vytvorená.
Viac dôkazov
Túto nezrovnalosť začal ako prvý riešiť Heribert Illig v roku 1991. Hypotézu o fantómovom čase následne rozvinul doktor Hans-Ulrich Niemitz. Niemitz vysvetľuje, že na túto teóriu existuje viac dôkazov ako len nepozorný pápež.
Upozorňuje na temné obdobie stredoveku, kedy sa zastavil vývoj, nedostatok spisov o veľkých udalostiach (ako napríklad expanzia islamu na území Stredného východu) či medzera v zmienkach o židoch medzi rokmi 711-1096 nášho letopočtu.
Jeho pochybnosti smerujú aj k architektúre, ktorá je podľa neho zastaraná. Ako príklad uvádza Aachenský dóm (rok 800 n.l.), ktorého architektúra nie je v súlade s historickým obdobím, v ktorom mala byť postavená. Podobné budovy podľa neho začali vznikať až po roku 1049.
Prečo by ale niekto chcel vymazať 300 rokov?
Podľa Niemitza je vysvetlenie jednoduché. Upozorňuje na Otta III., rímskonemeckého cisára. Podľa historických spisov chcel Otto III. žiť po roku 1000 kvôli naplneniu jeho predstáv o kresťanskom mileniarizme. Pretože bol ale narodený o niekoľko storočí skôr, uzavrel dohodu s pápežom a nechal nastaviť nový kalendár, ktorý túto medzeru zmazal.
This is nuts. German historian Heribert Illig says we are living in the year 1723.
He argues 297 years were added between 614–911 CE by three utter nutters: the Holy Roman Emperor Otto III, Pope Sylvester II, and Byzantium Emperor Constantine VII pic.twitter.com/JsJ9mUcNns
— Tom Hale🐐 (@tommyhale91) April 11, 2020
Žijeme teda v roku 1724?
Nie, nežijeme. Stredovek existovať musel.
Prvým dôkazom je zlatý vek čínskej dynastie Tchang, ktorý by bez neho nemohol nikdy nastať. Z tejto dynastie existuje množstvo artefaktov ukazujúcich pokrok, ktorý mohol byť dosiahnutý len storočiami práce. Takáto hypotéza by taktiež vyžadovala masívnu dohodu množstva ľudí, ktorú nebolo možné fyzicky uskutočniť.
Dnešné znalosti matematiky a fyziky taktiež popierajú základnú bázu tejto teórie. Pri dnešných astronomických výpočtoch sa dá s určitosťou povedať, že stredovek existoval. Dokazujú to napríklad aj úkazy slnovratov. Jedným z nosných dôkazov je Halleyho kométa, ktorej každý úkaz už od roku 240 p.n.l. vieme dokázať dnešnými výpočtami.
Bohužiaľ pre milovníkov tejto teórie dnes existuje mnoho faktorov, ktoré nepochybne dokazujú existenciu stredoveku.
Táto hypotéza je ale stále zaujímavá a ukazuje nám pohľad na presnosť dejín, ktoré dnes máme. Dáva nám tak do hlavy otázku – ako veľmi presné dejiny skutočne máme?
Nahlásiť chybu v článku