Pri prezeraní fotografií z detstva si často povieme, ako veľmi sme sa zmenili. Ako roky pribúdajú, mení sa naša výška, tvar tela či sa objavujú aj prvé vrásky. Ako sa hovorí, biologické hodiny tikajú každému rovnako a tento proces je nezvratný. Mnohí si myslíme, že starneme v podstate kontinuálne a fyziologické zmeny nášho tela nastávajú síce pomaly, ale neustále. Vedci to však teraz vyvracajú.
Vedci zo Stanfordskej univerzity tvrdia, že nestarneme rovnakým tempom v priebehu života, ale v dospelosti nás čakajú tri významné obdobia, v ktorých sa naše telo, a teda aj výzor, zmení. K najväčším skokom dochádza vo veku 34, 60 a 78 rokov.
Ako uvádza portál Science Alert, ktorý sa pozrel na štúdiu v Nature Medicine, teraz máme dôkazy, že starnutie nie je jeden dlhý a nepretržitý proces, ktorý sa deje konštantnou rýchlosťou.
Dokazujú to testy krvi, konkrétne jej jednej zložky – krvnej plazmy od 4 263 ľudí vo veku 18 až 95 rokov. Vedecký tím analyzoval približne 3 000 rôznych proteínov a zistil, že až 1 379 sa ich v organizme človeka vekom mení.
Zaujímavé bolo, že tieto hladiny proteínov boli často v skúmaných vzorkách na približne rovnakej úrovni. Avšak pri odčítaní zistili, že výrazné zmeny ich hladín nastávajú okolo mladej dospelosti (vek 34 rokov), potom v neskorom strednom veku (60 rokov) a poslednýkrát vo vysokom veku (78 rokov). Prečo sa tak deje a prečo je to práve v týchto konkrétnych troch vekových obdobiach, zatiaľ jasné nie je.
Prínosy takýchto zistení sú viaceré. Ak by sa dal odsledovať konkrétny pôvod bielkovín, bolo by možné na základe ich analýzy a hladín zistiť, v akom približnom veku sa nachádzajú vaše konkrétne orgány, napríklad pečeň alebo srdce, čo by bol významný ukazovateľ celkového zdravia človeka.
„Už dlho vieme, že meranie určitých proteínov v krvi nám môže poskytnúť informácie o zdravotnom stave, napríklad sú to lipoproteíny, ktoré odrážajú zdravie srdca,“ hovorí neurológ Tony Wyss-Coray z výskumného centra Alzheimerovej choroby Stanfordskej univerzity.
Vedci vo výskume proteínov ale zašli ďalej. Vybrali 373 z nich, ktoré by mohli slúžiť na stanovenie veku človeka s chybovosťou približne tri roky. Zaujímavé je, že systém zlyhal iba vtedy, keď sledovaný subjekt bol v až veľmi dobrej fyzickej a zdravotnej kondícii na svoj vek.
Čím viac vieme o starnutí, tým viac môžeme zistiť, ako ho môžeme v budúcnosti aspoň čiastočne potláčať. Takéto štúdie by nám mohli priniesť dobrý návod na to, čo by sme mali napríklad jesť a piť (a v akých množstvách) v určitých štádiách nášho života, aby sme aspoň čiastočne zvrátili starnutie.
Nahlásiť chybu v článku