Ak od niekoho potrebujete, aby dokončil prácu do určitého času, je vhodné stanoviť mu deadline, teda čas, dokedy to musí byť hotové. Funguje však stanovovanie deadlinov? Nová štúdia, ktorá sa to pokúsila zistiť, prichádza so zaujímavým záverom.
Účastníci štúdie pod vedením vedcov z univerzity Otago z Nového Zélandu boli náhodne vybraní zo zoznamu novozélandských voličov. Každá osoba dostala list so žiadosťou o vyplnenie online dotazníka o darcovstve na charitu, ktorého vyplnenie trvá 5 minút. Za vyplnenie mali dostať malú peňažnú odmenu, ktorú môžu venovať dvom neziskovým organizáciám, uvádza portál Science Alert.
Tri verzie listov
Vedci rozposielali tri verzie listov. pričom každú verziu dostalo vždy 1 092 ľudí. Listy sa líšili iba v lehotách. Jeden požadoval odpoveď do 10 dní od odoslania listu, v ďalšom bola lehota mesiac a tretí nemal žiadnu lehotu na odpoveď.
„Vhodné zvolené termíny môžu signalizovať naliehavosť a dôležitosť úlohy, čo zvyšuje šance na jej dokončenie,“ hovorí ekonóm Maroš Servátka z Macquarie Business School v Austrálii.
Je zvláštne, že miera dokončenia dotazníka bola najvyššia a to až 8,32 %, keď nebol stanovený žiadny termín. Zdá sa, že prinajmenšom v tomto scenári by pridanie naliehavosti k úlohe neviedlo k vykonaniu viac odpovedí. Pri 10-dňovej uzávierke dotazníka bola miera ukončenia 6.59 % a pri mesiaci iba 5,53 %.
Mesačná uzávierka bola najhoršia
Mesačná uzávierka tiež zaznamenala najpomalšie odpovede, pričom najrýchlejšie vyplienenie prieskumu pochádzalo od ľudí s týždennou alebo žiadnou lehotou – mnohí z nich vyplnili prieskum v prvých dňoch, keď im prišiel list.
Mohlo by sa zdať logické, že keď poskytnete viac času na dokončenie prieskumu tak to znamená sa vráti viac odpovedí. Je však zaujímavé, že snažiť sa vyjadriť dôležitosť a naliehavosť termínom môže byť kontraproduktívne, najmä ak je termín dlhší ako niekoľko dní.
„Pre naše výsledky je dôležité zistenie, že aj bez zadania termínu nastáva prudký nárast odpovedí na začiatku, zatiaľ čo pri lehote 30 dní nezaznamenala takmer žiadne odpovede medzi 14. a 27. dňom, pričom od 27. dňa sme pozorovali nárast,“ uviedli vedci v štúdii publikovanej v časopise Economic Inquiry. Tento nárast pred koncom si vedci vysvetľujú buď pozornosťou ľudí alebo tým, že si ľudia dávali pripomienky.
Niekedy je lepšie nedať deadline
Štúdia tak dáva za pravdu prechádzajúcim výskumom, ktoré naznačujú, že absencia stanovenia termínu dáva zábudlivcom a nepozorným ľuďom viac príležitostí zapamätať si niečo, čo chceli urobiť, najmä ak majú na stole či na inom viditeľnom mieste fyzický list, ktorý im to pripomína.
Treba mať však na pamäti, že ide iba o jeden typ úloh. Stanovenie rôznych deadlinov by pravdepodobne fungovalo inak, ak by účastníci štúdie mali písať eseje, vypĺňať daňové priznanie či maľovať byt.
Štúdia je zaujímavá v tom, že v niektorých scenároch je výhodné neurčovať konkrétny dátum ukončenia.
Nahlásiť chybu v článku