Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Naozaj tu ľudia žijú v súlade s prírodou, všetko si pestujú sami a nezanechávajú žiadnu ekologickú stopu?

Keď sa na konci 80. rokov v Európe definitívne zrútila Železná opona rozdeľujúca dovtedy bipolárny svet, nie každý bol z pádu režimu nadšený. Našli sa ľudia, ktorí boli zdesení tým, ako rýchlo sa naša spoločnosť začala uberať smerom k absolútnemu konzumu a neudržateľnému spôsobu života. Niekoľko z nich si preto našlo miesto, kde mohli vybudovať komunitu postavenú na princípoch rešpektujúcich potreby krajiny a prírody. A tak sa začal písať príbeh Zaježovej.

V Zaježovej, v tom čase ešte samostatnej obci, žilo v časoch socializmu asi 600 ľudí. Už vtedy, ale najmä v rokoch po páde režimu, bolo však trendom sťahovanie do miest, za prácou, moderným životom v ústrety všetkým jeho výhodám. Zaježová sa vyľudnila, oblasť lazov uprostred Javoria tak v 90. rokoch mohla pripomínať opustenú krajinu.

V reportáži o Zaježovej sa dozviete:

  • Kde, kedy a ako vznikla myšlienka života v súlade s prírodnými princípmi
  • Kto boli prví novolanzíci, ako vyzeral život v Zaježovej kedysi a ako vyzerá dnes
  • Čo je pravda na chýroch, ktoré sa o Zaježovej šíria
  • Čo v Zaježovej hľadajú turisti a prečo sú väčšinou sklamaní
  • Ako sa dá prepojiť prírodné staviteľstvo s modernými technológiami šetrnými k životnému prostrediu
  • Prečo v Zaježovej nemusia žiaci sedieť celý deň v laviciach a čo im na škole najviac chýba
  • Ako funguje Potravinová banka a čím môže byť Zaježová inšpiráciou pre celé Slovensko

O Zaježovej bolo za posledných niekoľko rokov počuť veľa. Hovorí sa o nej ako o mieste, kde ľudia žijú spätí s prírodou, pokojným, čistým, ekologickým a vyrovnaným životom. Miesto, kde ľudia nepoznajú slovo konzum, možno nemajú ani autá, zrejme si všetko sami pestujú a deti tu rozhodne netrávia hodiny pred televíziou či počítačom. Obraz, ktorý sa o Zaježovej vytvoril, je priam mýtický, predsa len je však na ňom veľký kus pravdy. Zaježová je unikát, ukážkou fungujúcej spoločnosti postavenej na spojení ochrany prírody a moderných technológií na pozadí ľudskej spolupatričnosti, tolerancie a spolupráce.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Zaježová je od Zvolena vzdušnou čiarou vzdialená asi 10 km, napriek tomu sem cesta trvá vyše polhodiny. Trasa je okrem iného nádhernou ukážkou z kapitoly geografie sídel. Mestskú zástavbu, strieda predmestie, nasleduje prímestská obec, potom klasická dedina a až tak sa človek dostáva na lazy. Zaježovské lazy sú roztrúsené po lúkach a svahoch v závere doliny riečky Krupinica, ktorú z dvoch strán lemujú pomerne vysoké hrebene pohoria Javorie. Na úzkej ceste vhodnej akurát pre jedno vozidlo sa musím vyhnúť hneď trom. Autá tu teda majú a zdá sa, že ich aj používajú.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

V Zaježovej dnes žije asi 150 ľudí, väčšina z nich sa sem prisťahovala v posledných dvoch desaťročiach. Medzi nimi aj Juraj Hipš, predseda strany Spolu. V ten deň však nie je len politikom, ale novolazníkom, ktorý ma sprevádza Zaježovou a odhaľuje fungovanie spoločnosti, ktorú sám nazýva pestrým spoločenstvom ľudí.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Návrat ku koreňom

To spoločenstvo ľudí začalo vznikať v 90. rokoch, kedy do Zaježovej začali z miest prichádzať prví novolazníci. Ich cieľom bolo vybudovať život v súlade s prírodou na princípoch dobrovoľnej skromnosti a návratom ku koreňom, k pôde, k pestovaniu, k udržateľnému spôsobu existencie. Boli to najmä mladí, bezdetní ľudia, ktorí sa tu v rýchlo sa meniacom svete snažili vybudovať komunitu fungujúcu na environmentálnych hodnotách.

„Vnímal som to ako skanzen. Niektorí ľudia si obilie mleli ručne, nemali elektrinu, vodovod, celé dni pracovali na poli. Žili tu naozaj veľmi skromne,“ hovorí o svojich prvotných dojmoch Hipš, ktorý zaježovské lazy navštívil prvýkrát, keď bol ešte tínedžer. Život tu si vtedy nevedel a ani nechcel predstaviť. Dnes tu žije už viac ako 15 rokov. V Zaježovej ho pozná každý. Nie ako politika, ale ako Juraja z Podsekiera.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Zaježová sa postupom rokov stala pojmom najmä v spoločnosti ľudí zaujímajúcich sa o environmentálne témy. Konali sa tu workshopy, semináre, prednášky. V susedných Pliešovciach založil Igor Chýra, jeden z otcov zakladateľov Zaježovej ako ju poznáme dnes, recyklačné stredisko. V časoch, keď naša spoločnosť ešte len zisťovala, čo to vlastne recyklácia je, sa v Pliešovciach a v Zaježovej triedil odpad na úrovni, ktorá si vyslúžila aj prestížne medzinárodné ocenenie. Inšpirácia a myšlienka recyklácie sa po Slovensku šírila práve z tejto oblasti.

Programátori aj “alternatívci”

Kto a ako teda v Zaježovej žije dnes? Asi polovicu obyvateľov tvoria novousadlíci, zvyšok sa na zaježovských lazoch narodil. Všetci spoločne spĺňajú definíciu toho, čo Juraj Hipš nazýva pestrým spoločenstvom ľudí. Vďaka mobilnému signálu (len od jediného operátora!) a internetu tu žijú programátori, manažéri veľkých korporátnych firiem aj človek, ktorý v dome na lazoch ťažil virtuálne meny. Protipólom k nim sú ľudia žijúci v maringotke či tradičných stredoázijských jurtách. Na hrebeňoch vysoko v Javorine na okraji lazov v miestach, kde žiadna cesta nevedie, žijú skupiny ľudí v lesoch celkom odrezaní od spoločnosti. Ak neexistuje dôvod s ostatnými obyvateľmi Zaježovej sa nestretnú aj celé mesiace.

Život v Zaježovej nemá žiadne presné pravidlá. Neexistujú tu ekologické nariadenia, ktorých sa musia obyvatelia držať. Nie je tu vodca, žiadna rada, žiadny líder, ktorý by určoval čo je a čo nie je správne a ako treba na tomto mieste žiť. Je to presne naopak. Do Zaježovej prichádzajú ľudia s rovnakou myšlienkou, ktorých prirodzene priťahujú hodnoty spojené s rešpektom k prírode.

Roky mystifikácie vytvorili v spoločnosti o Zaježovej zaujímavý obraz. Juraj Hipš s úsmevom spomína na roky, ktoré s rodinou prežili v pôvodnom zaježovskom gazdovskom dome v susedstve Vzdelávacieho centra Zaježová. Má kamenné steny, slamenú strechu a žiadnu kúpeľňu ani toaletu. Idylku pokoja narúšali len nadšení turisti, ktorí si nadšene fotili domácich umývajúcich sa v záhrade v domnienke, že na vlastné oči videli skutočný „život spojený s prírodou“.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Ekologicky no moderne

Takto však na Zaježovej dnes už žije málokto. Ukážkou hlavnej myšlienky Zaježovej je práve spomínané Vzdelávacie centrum, kedysi gazdovský dom, ktorý je dnes asi najznámejšou a najnavštevovanejšou stavbou na lazoch. Juraj stál pri zrode myšlienky aj následnej rekonštrukcii tejto usadlosti. Vzdelávacie centrum je výnimočným príkladom spojenia prírodného staviteľstva s modernými technológiami. Pôvodné kamenné obvodové steny dopĺňajú tie zo slamených balíkov. Na streche fotovoltická elekráreň, v záhrade systém na zadržiavanie dažďovej vody aj biologická čistička odpadových vôd. Podobne tu žije mnoho rodín. V moderne vybavených domoch postavených z pôvodných a prírodných materiálov využívajúc v čo najväčšej miere obnoviteľné zdroje energie.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)
Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Vzdelávacie centrum Zaježová je výsledok úsilia občianskeho združenia Živica, ktoré Juraj založil pred 20 rokmi a pred vstupom do politiky bol jeho riaditeľom. Vzniklo s myšlienkou vytvoriť na Zaježovej vzdelávacie, kultúrne a spoločenské centrum, ktoré by mohlo šíriť myšlienku trvalého rozvoja a spolupatričnej spoločnosti. Počas leta sa tu prakticky neustále konajú najrôznejšie aktivity a semináre počnúc kresťanskými meditáciami cez duchovné obnovy až po stretnutia budhistov či jogínov. Centrum bolo od začiatku budované ako miesto, kde náboženská tolerancia nie je len prázdny pojem. Nechýba lesná sauna, či stavba, ktorá slúži na pobyty v tme. Niektorí vydržia týždne, iní ani pár hodín. Aj do vzdelávacieho centra však ľudia často prichádzajú zmanipulovaný falošnou predstavou, ktorú si o Zaježovej vytvorila spoločnosť.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)
Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

„Občas keď ľuďom podávame raňajky, dostanú chlieb a strašne si ho pochvaľujú. Ako vraj cítiť, že je čerstvo upečený, z miestnych čisto vypestovaných surovín. Pýtajú sa ma, kto ho piekol, ale to ja neviem, keďže sme ho ráno kúpili v potravinách,“ vyvracia s úsmevom obľúbené mýty Juraj Hipš.

Zo Vzdelávacieho centra sa spoločne presúvame do trochu iného centra Zaježovej. Miestni toto miesto nazývajú námestie. Väčšina ľudí sa tomu smeje, práve tu je však najväčšia koncentrácia domov na zaježovských lazoch, čo znamená, že ich je tu asi 5 alebo 6. Nájsť tu možno obchod, poštu otvorenú jednu hodinu do dňa, zastávku s poštovými schránkami všetkých obyvateľov Zaježovej aj autobus, ktorý sa práve tu otáča a poskytuje miestnym spojenie s vonkajším svetom. Stojí tu aj súkromná základná škola, ďalšia veľká pýcha miestneho pestrého spoločenstva ľudí. Juraj túto školu spoluzakladal. Prvý rok do nej chodili štyria žiaci, dnes ju navštevujú aj deti z okolia v septembri ich tu bude spoločne 20. Viac sa do školy ani nezmestí.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)
Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)
Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Namiesto lavíc záhrada

V miestnej škole sa totiž učí trochu inak a vlastne aj funguje tak trochu inak ako tie, ktoré bežne poznáme. Škola je komunitná, na jej chode a fungovaní teda participuje väčšina rodičov detí, ktoré školu navštevujú. Telocvičňu tu nenájdete, výučba telesnej výchovy prebieha v záhrade. Tá sa pritom využíva aj na vyučovanie ďalších predmetov, ak to počasie a ďalšie faktory dovolia, deti vonku často strávia aj celý vyučovací deň.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)
Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Škola v Zaježovej totiž využíva koncept vzdelávacieho procesu nazvaný Záhrada, ktorá učí. Ten spočíva v zážitkovom problémovom vyučovaní, ktoré nezahŕňa len teoretické poznatky z jednotlivých predmetov, ale aj nácvik praktických či sociálnych zručností. Ak sa deti napríklad na matematike učia o obvode kruhu, za úlohu dostanú zistiť, aký veľký je obvod stromu, ktorý roky rastie v záhrade za oknami ich triedy. Spoločne sa potom musia rozdeliť do skupín, rozdeliť si úlohy a prísť na to, akým spôsobom úlohu vyriešiť. Vzorec, ktorý väčšina učiteľov napíše na tabulu v úvode takejto hodiny, v ich prípade môže prísť až úplne nakoniec.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)
Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Podobným spôsobom sa žiaci v Zaježovej učia slovenčinu, zemepis, cudzí jazyk a, samozrejme, prírodovedu. Nakoľko je vyučovanie odlišné od vzdelávania v tradičných štátnych školách, v štvrtom ročníku žiaci absolvujú akýsi adaptačný kurz na základnej škole v Pliešovciach. Juraj Hipš tvrdí, že pliešovská škola je na veľmi dobrej úrovni a modernizuje mnohé vyučovacie metódy. Pre deti zo Zaježovej, navyše ponúka dve výhody, na ktoré nedajú dopustiť. V Pliešovciach do triedy nemusia nosiť drevo a celú zimu sami kúriť, oproti Zaježovej majú v škole navyše aj bufet.

V Potravinovej banke

Oproti škole sa na mieste, ktoré miestni nazývajú námestie, nachádza Potravinová banka. Už pred mnohými rokmi tu vzniklo miesto, ktoré môže byť inšpiráciou pre mnohé obce, ale aj mestá na Slovensku. Potraviny sa sem nakúpili vo veľkých baleniach výhodne z veľkoskladov, fariem, ale aj od miestnych ľudí. Obyvateľom Zaježovej potom stačilo prísť do Potravinovej banky, do vlastných nádob nabrať, čo práve potrebovali a svoj nákup zapísať do vlastnej evidencie. Žiadneho predavača ani pokladňu Potravinová banka nepotrebovala.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)
Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Banka je aj miestom spoločenského života, kde sa stretávajú mnohí Zaježovčania, nájsť tu možno aj futbalové ihrisko, ktoré si novolazníci vybudovali vlastnými rukami.

Zaježová je skutočne miestom, kde mnohí ľudí žije v súlade s prírodou, alebo sa aspoň v čo najväčšej miere snažia vo svojich životoch dbať na ochranu našej planéty. Nerobia tak však preto, lebo žijú na zaježovských lazoch, ale preto, že sa tak sami rozhodli. Ak chceme zo Slovenska ekologickejšiu a udržateľnejšiu spoločnosť, nemusíme sa všetci nasťahovať na lazy. Stačí sa inšpirovať projektom, ktorého niekoľko desaťročné fungovanie ukázalo, že žiť sa dá šetrnejšie a moderne zároveň.

Juraj Hipš založil Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, ktorého riaditeľom bol od roku 2000. V roku 2019 vstúpil do politickej strany Spolu ako hlavný odborník na školstvo a vzdelávanie. Od apríla 2020 je predsedom strany. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, pôsobil ako učiteľ a už 15 rokov žije na zaježovských lazoch, kde spoluzaložil komunitnú školu či program pre mladých nadaných ľudí s názvom Sokratov inštitút. Je držiteľom viacerých ocenení v oblasti občianskej angažovanosti.
Objednávateľ: SPOLU - občianska demokracia, Priečinok 81527,81100 Bratislava, IČO: 51313901 Dodávateľ: INTEREZ MEDIA s.r.o. Námestie Š. Moyzesa 14, 974 01, Banská Bystrica, IČO: 48340570
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )