Nikdy sme sa nemali lepšie. Máme všetko, čo k životu potrebujeme, ba ďaleko, ďaleko viac. Nakupujeme elektroniku, oblečenie, darčeky, cestujeme. Staré vymieňame za nové, často len z princípu, že danú vec už vlastníme akosi pridlho. Výsledkom je extrémna spotreba konzumnej spoločnosti, ktorá je vo svete kolísajúcom na prahu klimatickej krízy neudržateľná. Tamara sa tú svoju rozhodla zmeniť. Už štyri roky nenakupuje nič, čo nepotrebuje alebo nezoženie iným spôsobom.
Tvrdí, že rozhodnutie, ktoré prijala, bolo oslobodzujúce. Zrazu mala viac času na vlastné koníčky, viac času pre seba aj pre druhých. Tamara Stohlová prestala nakupovať pred viac ako 4 rokmi. Za rok si kúpi jednu – dve nové veci, ktoré sa jej nepodarí požičať, zrecyklovať, nakúpiť v bazároch či second-handoch, a bez ktorých sa skutočne zaobísť nevie. V študentskej jedálni v Mlynskej doline v ako prvej na Slovensku presadila vegánsku stravu, jej domovom už prešlo viac ako 20 psíkov, ktoré by sa inak možno dodnes túlali ulicami. Napriek tomu vie, že pre Slovensko a planétu môže urobiť viac. A preto vstúpila do politiky ako odborníčka na životné prostredie a ochranu zvierat strany Spolu.
Pred viac ako 4 rokmi ste prestali nakupovať. Čo si pod tým máme predstaviť, niečo si predsa len kúpiť musíte. Čo ste vyradili, obmedzili?
Dalo by sa povedať, že som prešla od bezmyšlienkovitého konzumu k vedomému rozhodovaniu, či a čo si kúpim. Nejaký čas po tomto rozhodnutí som naozaj nemusela nakupovať nič okrem potravín, dlho som mala všetkého dosť, dokonca som sa aj dosť radikálne zbavovala vecí. Išlo primárne o oblečenie, bytové doplnky, elektroniku, ale výrazne som napríklad zúžila aj množstvo drogérie, ktorú mám doma.
Aká bola vaša hlavná motivácia a pretrvávajú tieto dôvody dodnes? Aké najväčšie výhody vám zmena spotrebného života priniesla? Okrem životného prostredia šetríte týmto spôsobom aj peniaze?
Myslím, že v tom čase vo mne už nejaký čas dozrieval pocit, že sme všetci obklopení príliš veľa vecami, ktoré nepotrebujeme a v konečnom dôsledku si ich ani nevážime. Mňa to dusilo a namiesto zjednodušovania života som mala pocit komplikácií – viac vecí sa dlhšie upratuje, širší sortiment drogérie treba pravidelne dokupovať, kolekcie oblečenia treba vzájomne ladiť.
Okrem toho som mala veľký problém s nedostatkom času. Popri náročnej práci som napríklad nestíhala šport a chodiť do prírody toľko, koľko som chcela. Namiesto toho som chodila nakupovať darčeky, ktoré nikto nepotrebuje či oblečenie z novej kolekcie. Mala som pocit, že sa to odo mňa očakáva. No keďže som vďaka tomu netrávila čas podľa vlastných predstáv, priviedlo ma to k na prvý pohľad radikálnej zmene. Spätne sa na to pozerám ako na veľmi oslobodzujúci krok. Mám vďaka tomu viac času, menej stresu aj ušetrené peniaze.
Sú veci, ktoré ste si nekúpili už celé roky, no iní po nich v obchodoch siahajú pravidelne? Ak áno, o čo ide? A čoho ste sa vzdať nedokázali, poprípade to jednoducho nie je možné a musíte tieto veci stále nakupovať?
Najväčší rozdiel nastal asi v oblečení, skutočne boli roky, keď som si nekúpila vôbec nič. Ale novú spodnú bielizeň či topánky si, samozrejme, aj ja raz za čas musím kúpiť a tam si potom dávam pozor na pôvod.
Okrem toho napríklad vôbec nekupujem rôznorodé vybavenie do kuchyne – všelijaké nože na melóny, vykrajovače, rezače či formičky. Samozrejme, niekto má rád robiť vlastné cestoviny, tak nech si kúpi nástroje, ktoré bude pravidelne používať. Ale na to sa treba trochu spoznať. Myslím, že veľa ľudí má len predstavu, že jasné, budem si robiť vlastné cestoviny a nakoniec to vyskúšajú možno raz. Tu odporúčam danú vec si najprv požičať a zistiť, či to skutočne využijem.
Ako na začiatku vyzeral váš rozhodovací proces v tom, čo kúpiť, bez čoho sa zaobídete a čo sa dá zohnať iným spôsobom – zrecyklovať, požičať, vyrobiť?
Väčšinou zvažujem nákup až vtedy, keď sa mi zničí niečo, čo pravidelne používam. Skúsim najprv pohľadať alternatívu, požičať si danú vec alebo vyskúšať v konkrétnej situácii, či mi to naozaj chýba. V ďalšom kroku nakupujem v second-handoch alebo v bazároch, aby som využila veci, ktoré sú stále funkčné. Ak nič z tohto nevyjde, kupujem veci od lokálnych etických výrobcov z udržateľných materiálov. Ale reálne naozaj novú vec kúpim, tak jednu za rok, možno za dva.
Ak chcem napríklad vyskúšať nové hobby, tak si opäť vybavenie požičiam. Tak to bolo napríklad so skialpom. Chcela som to vyskúšať, požičala som si výbavu a páčilo sa mi to. Zvažovala som kúpu, ale hovorila som si, že raz je málo a ešte to musím otestovať. A odvtedy som sa z rôznych dôvodov dva roky vôbec nedostala na sneh. Takže som dosť rada, že mi to teraz doma niekde nezapadá prachom.
A čo napríklad výnimočné udalosti? Spoločenské šaty, vianočné darčeky, narodeninové oslavy? V týchto prípadoch robíte výnimky?
Spoločenské šaty si požičiavam. Ale väčšinou si aj tak poradím s vlastným šatníkom. Nemám rada formality, a tak väčšinou len zladím kúsky, čo mám doma tak, aby to pôsobilo slušnejšie. Nepreháňam to s vystrojovaním sa, nesedelo by to s tým, ako ma ľudia poznajú. Ani s mojimi tetovaniami alebo s faktom, že nenosím topánky na opätku.
Čo sa osláv týka, jeden rok sme sa v rodine dohodli, že si nebudeme dávať darčeky. Občas sú ešte pokusy to zmeniť, moja mama napríklad miluje kvety. Tak som ustúpila a k sviatku jej vždy natrhám sezónnu kyticu na lúke alebo pri poli.
Pôsobili ste v NR SR aj OECD. Ako ste sa obliekali do inštitúcií, kde je potrebný formálny „dresscode“?
Dôležitá je jednoduchosť a všestrannosť oblečenia, ktoré mám doma. Pre mňa sú základ obyčajné čierne nohavice, svetlý top a jednofarebné sako. K tomu si kľudne aj na dôležité stretnutia dám plátenky. Myslím, že je fajn trochu aj posúvať hranice toho, čo je akceptovateľné.
Napríklad, povinnosť nosiť oblek počas letných horúčav, to mi pripadá ako fakt zlý nápad. Vo všetkých priestoroch potom očakávame klimatizáciu nastavenú na 22 stupňov, všade chodíme autom, ale aj tak sa potíme a preto potrebujeme viac oblekov a košieľ, musíme ich častejšie striedať, prať, žehliť. Mne sa zdá lepšie radšej prejsť od oblekov k nohaviciam a tričku v neutrálnych farbách. Ja hodnotím podľa obsahu, nie formy, takže mi na tom, ako je človek oblečený, skutočne veľmi nezáleží.
Ako vyzerali vaše Vianoce? Mali ste sviatky hojnosti, bohato ozdobený stromček a štedré darčeky?
Práve Vianoce sa pre mňa stali v minulosti symbolom konzumu. Navyše som vegánka, takže ani nádrže s kaprami mi nevoňali. Jeden rok som sa preto zbalila a odišla na sviatky na dovolenku. Dnes si k nim znova hľadám cestu, vzťah, vlastné tradície. Sústredím sa pritom na rodinu. Aby som si uvedomila šťastie, že s nimi môžem byť, že sme zdraví. Darčeky nedávam a neprijímam. Tento rok som vytiahla asi po 5 rokoch svoj DIY stromček a ozdoby, vyrobila som jeden veniec, aby som ľuďom mohla dať inšpiráciu na ekologickejšie Vianoce.
Ako vaše rozhodnutie vnímalo na začiatku vaše okolie a vaši blízki? Stretli ste sa s nepochopením alebo presviedčaním, že robíte hlúposť alebo boli reakcie skôr pozitívne?
Okolie to po mojom vysvetlení akceptovalo. Reakcia nebola negatívna, ale ani pozitívna. Chápem to, pretože v rodine som vždy bola najnekonvenčnejšia, takže som neočakávala, že by to teraz všetci chápali. Ale niektorí ľudia v mojom okolí časom niektoré návyky prebrali. A niektorí si asi stále trošku ťukajú po čele, keď ma vidia, ale to je tiež dobrý tréning, nesnažiť sa vyhovieť všetkým.
Spôsob vášho života by veľká časť spoločnosti označila za „radikálny“ až „extrémny“ postoj k ochrane životného prostredia. Veľmi negatívne mnoho ľudí reaguje napríklad aj na švédsku aktivistku Gretu Thunberg, ktorá je aktuálne asi najvýraznejšou postavou v boji proti klimatickej zmene. Čím to podľa vás je, že sa výrazná časť spoločnosti stavia k aktivizmu v oblasti životného takýmto spôsobom?
Podľa mňa je to obranná reakcia. Ľudia sa boja, že taký spôsob života bude raz niekto čakať aj od nich a nechcú sa ho vzdať. Alebo im záleží na životnom prostredí, chápu, že je to dôležité, ale zároveň sa nechcú meniť. Tento kontrastný stav mysle sa nám nepáči, spôsobuje nám diskomfort a jednou zo stratégií, ako sa s tým vyrovnať, je napríklad spochybniť aktivistov, označiť ich za radikálnych alebo sa začať vyhýbať informáciám o životnom prostredí.
Ja sa snažím tento mechanizmus prelomiť tým, že aktívne ukazujem svoju nedokonalosť. Hádam v ničom nie som 100-percentná, aj ja kupujem potraviny v plaste a jazdím autom. Snažím sa to ale obmedzovať, a to je kľúčové. Mám svoje návyky, ktorými si znižujem vlastnú ekologickú stopu, ale keď mám zle obdobie, únavu, stres, aj ja ich poruším. Ale vrátim sa k nim a neberiem to ako nejaké dramatické zlyhanie.
A vďaka tomu si potom aj uvedomím, že život skutočne prináša pestré situácie, ktoré nám dajú zabrať a byť ekologický je niekedy veľmi ťažké. Keď to mám vyskúšané na vlastnej koži, tak mám väčšie pochopenie pre ostatných a neodsudzujem ich. No a v druhom kroku sa snažím ponúknuť na tie situácie, v ktorých je najzložitejšie chovať sa ekologicky, systémové riešenia. Preto som aj išla do politiky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Napriek tomu sa ochrana životného prostredia dostáva posledné roky čoraz hlbšie do povedomia spoločnosti. Myslíte, že dostatočne rýchlo? Prognózy na najbližšie desaťročia hovoria o svete s neobývateľnými regiónmi a obrovskej vlne klimatickej migrácie. O svete, ktorý si nevieme predstaviť a zrejme v ňom žiť ani nechceme. Myslíte, že sa ľudstvu podarí tieto scenáre včas zvrátiť?
Tých scenárov je viacero a ja myslím, že tie najpozitívnejšie sa nám už nepodarí dosiahnuť. Pri sledovaní situácie mám pocit, že napriek tomu, že predpovede vedcov nám niekedy pripadajú príliš pesimistické, v skutočnosti niektoré negatívne javy, ktoré predpovedali, už zažívame.
Preto našu pozornosť musíme investovať aj do adaptácie. Čiže sa musíme maximálne snažiť o zmiernenie klimatickej zmeny, ale potrebujeme sa na jej dopady aj aktívne adaptovať. Úprimne si myslím, že nás čaká horšia budúcnosť, ako si väčšina ľudí pripúšťa, no na druhej strane verím v našu obrovskú prispôsobivosť. Ako živočíšny druh sme veľmi flexibilní. Ale tie dopady sa nám, jednotlivcom, aj tak nebudú znášať ľahko.
Pre mnohých sú ľudia ako vy (ktorí učinili vo svojom živote podobné zmeny) pozitívnym vzorom. Čo by ste poradili ľuďom, ktorí by chceli urobiť zmenu a radi by začali žiť udržateľnejšie a ekologickejšie? Aké sú prvé kroky a čo je potrebné urobiť hneď na začiatku?
Podľa mňa je prvý krok urobiť si inventúru vlastného života a hľadať príležitosti, kde viem žiť ekologickejšie a ide mi to ľahko. Ak bývam na odľahlých lazoch, tak asi nebudem od seba v súčasnej situácii očakávať, že prestanem používať auto. Ale napríklad môžem jednoduchšie nakupovať lokálnu sezónnu zeleninu a ovocie, alebo jesť menej mäsa. V meste zas môžem ľahšie využívať hromadnú dopravu, chodiť do bezobalových obchodov. A keď počas vĺn horúčav dôjdem domov do panelákového pekla v meste, ktoré nie je pripravené na klimatickú zmenu, tak si pred spaním pustím klímu a odpustím si to.
Dokonalosť nie je možná a snaha o ňu podľa mňa skôr vedie k tomu, že sa na akékoľvek snaženie vykašlem. Ale ako som spomínala, niektoré veci, dokonca väčšinu, naším individuálnym správaním neovplyvníme, aspoň nie priamo. Veľká moc je v politike a my podporou vo voľbách môžeme dať najavo záujem o ochranu životného prostredia. Podobne to funguje so súkromným sektorom. Naším dopytom, ktorý zohľadňuje environmentálne hľadisko, máme moc postupne pretvoriť aj ponuku.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo by ste ako politička považovali vo svojej oblasti za absolútne priority? Existujú rýchle a efektívne nástroje, ako prispieť k ochrane životného prostredia na Slovensku bez toho, aby sa musel radikálne meniť spôsob života modernej konzumnej spoločnosti?
Práve v politike sú tie najdôležitejšie nástroje v zápase s klimatickou krízou. Na Slovensku máme možnosti ako zlepšiť situáciu, pričom vplyv na naše životy môže byť dokonca pozitívny. Skvelým príkladom je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, ktorým znižujeme spotrebu energie a tým predchádzame vypúšťaniu emisií do ovzdušia. Zatepľovanie nám zníži účty za elektrinu, vďaka modernejším kotlom zas budeme mať čistejšie ovzdušie. Vzniknú pracovné miesta. Takéto riešenia treba vyhľadávať.
Dôležité je tiež prestať dotovať fosílny priemysel, naopak podporiť zelenú energetiku či hromadnú dopravu. Musíme tiež chrániť lesy a zmeniť naše intenzívne poľnohospodárstvo. Potrebujeme, aby naša krajina vedela zachytávať uhlík a zadržiavať vodu. Namiesto ťažby dreva turizmus, namiesto hektárov energetických plodín zdravé potraviny. Jasné, zmena je zmena a mnoho ľudí sa jej bráni. Myslím, že okrem paniky z klimatickej krízy treba hovoriť oveľa viac o tom, aké pozitíva nám to prinesie, aby sme sa zmeny prestali báť.
Objednávateľ: SPOLU - občianska demokracia, Priečinok 81527,81100 Bratislava, IČO: 51313901 Dodávateľ: INTEREZ MEDIA s.r.o. Námestie Š. Moyzesa 14, 974 01, Banská Bystrica, IČO: 48340570
Nahlásiť chybu v článku