Ilustračná fotografia, Foto: Unsplash

Letokruhy doplnili chýbajúce klimatické záznamy siahajúce šesť storočí do minulosti.

Stromy toho môžu o našej planéte prezradiť mnoho. Nie je žiadnou novinkou, že pri pohľade na letokruhy kmeňov vieme určiť, kedy stromy rástli rýchlejšie a kedy zas o niečo pomalšie. Vedci teraz skúmali až 600 rokov trvajúce záznamy, ktoré im príroda ponúka. Výskum vyplnil dlho existujúcu medzeru v záznamoch o klimatickej zmene a ukázal mimoriadne extrémy počasia, ktoré sa začali objavovať v druhej polovici 20. storočia.

Výskumníci z Kolumbijskej univerzity zverejnili nový Komplexný atlas kontinentálneho sucha, ktorý mapuje zmeny v klimatických podmienkach strednej a južnej Ameriky za posledných 600 rokov, informuje univerzita na svojom webe.

Vedci podmienky skúmali prostredníctvom letokruhov stromov, ktoré okrem iného odhaľujú aj vlhkosť pôdy v danom regióne. Výskumníci skúmali zmeny v klíme v Čile, Argentíne, Uruguaji, Paraguaji, Bolívii, Brazílii či Peru, pričom skúmali viac ako 280 rôznych stromov.

Ilustračná fotografia, Foto: Unsplash

Extrémy od polovice 20. storočia

Nová analýza výskumníkov poukazuje najmä na čoraz extrémnejšie obdobia sucha, ktoré sa na kontinente začali objavovať v 30. rokoch 20. storočia. Od roku 1960 sa extrémne obdobia bez zrážok objavujú v priemere raz za desaťročie. Vedci tieto prejavy počasia spájajú najmä s prvými dôsledkami klimatickej zmeny, ako aj so znečistením ovzdušia chemikáliami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, ktoré boli celosvetovo zakázané až v roku 1987 podpísaním Montrealského protokolu. Okrem obdobia sucha sa pritom čoraz intenzívnejšie a pravidelnejšie objavuje na kontinente aj opačný extrém a to obdobia mimoriadnych dažďov.

Výskumníci novú analýzu označujú za alarmujúcu. Mariano Morales z argentínskeho klimatického inštitútu a jeden z hlavných autorov štúdie tvrdí, že extrémne prejavy počasia sú jasne prepojiteľné s ľudskou činnosťou na klimatický systém, nový atlas ale kvantitatívne neurčuje, do akej miery sú extrémy v Južnej Amerike dôsledkom prirodzených procesov a do akej miery sú dôsledkom ľudského vplyvu na atmosféru. Nová analýza však podľa neho jasne poukazuje na zraniteľnosť kontinentu voči extrémnym klimatickým udalostiam.

Vedci veria, že nový atlas sucha pomôže aj k vysvetleniu aktuálnej situácie v Južnej Amerike. Kým totiž Argentína aj Čile zažívajú jedno z najhorších období sucha vo svojej histórii, ktoré trvá už desaťročie, v juhovýchodnej časti Južnej Ameriky zažívajú mimoriadne vlhké obdobie. Extrémne prejavy počasia pritom ovplyvňujú najmä potravinovú bezpečnosť obyvateľstva, v regiónoch trpiacich suchom poklesla poľnohospodárska produkcia aj o 2/3.

Čile trpí historickým suchom, Foto: Archív SITA

Hlavné faktory

Vedci v novom atlase identifikovali aj tri hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú extrémne zmeny v klimatických podmienkach v regióne za posledné desaťročia. Ide najmä o cyklické kolísanie teplôt nad Tichým a Atlantickým oceánom, zmeny v antarktickom prúdení vzduchu a posun tropického prúdenia vzduchu známeho ako Hadleyho bunka, ktorý odvádza vlhkosť smerom od rovníka k pólom.

Autori si od nového komplexného atlasu sucha v Južnej Amerike do budúcna sľubujú lepšie pochopenie procesov, ktoré sa na kontinente odohrávajú. Veria, že im nové, až 600-ročné dáta pomôžu pochopiť charakter klimatických podmienok v špecifickom regióne a prispejú tak k analýzam podoby budúceho vývoja klímy v Južnej Amerike.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )