Rúška sa stali bežnou súčasťou našich outfitov. Bez neho nesmieme ísť momentálne nikam, dole by ste si ho nemali dávať ani v prírode, pokiaľ sa okolo vás pohybuje veľké množstvo ľudí.
Ruku na srdce. Kto z vás mávol rukou a rovnaké rúško si dal na tvár aj na druhý deň? Ešte počas leta to zrejme takto vyriešili viacerí, v posledných mesiacoch si však opäť dávame väčší pozor a rúška poctivo vyvárame a v prípade jednorazových ich meníme každý deň. Ak to však ešte stále nerobíte, zbystrite pozornosť.
Vedci uverejnili novú štúdiu v časopise Physics of Fluids, kde upozorňujú práve na to, že jedno rúško by sme nemali nosiť dlho a už vôbec by sme si rovnaké nemali dávať aj počas nasledujúcich dní. Ak si nemeníte rúško pravidelne, jeho účinnosť klesá o 25 %. Ak je rúško špinavé, jeho prietok vzduchu sa spomaľuje. To spôsobí, že najmenšie kvapôčky sa nepodarí odfiltrovať a znižuje sa tak jeho účinnosť.
Rúška síce nie sú dokonalý nástroj na ochranu, no odporúča ich Svetová zdravotnícka organizácia a aj Úrad verejného zdravotníctva. V žiadnom prípade neplatí, že by sme sa v rúšku dusili, prípadne by spôsobovalo iné zdravotné problémy. Dôležité však je, aby sme si ho menili pravidelne, pokiaľ je látkové, tak ho pravidelne prali a samozrejme aj správne nosili.
Rúško sa môže stať ohniskom nákazy
Pri dlhodobom nosení rúška, teda viac ako osem hodín, dochádza k strate jeho ochrannej funkcie. Upozornil na to Robert Hatala, lekár a profesor internej medicíny. Z pomerne spoľahlivej bariéry sa potom stáva potenciálne ohnisko, ktoré navyše vyvoláva pocit falošnej bezpečnosti.
To môže byť podľa odborníka dôvod, prečo je druhá vlna pandémie masívnejšia napriek tomu, že ľudia nosia rúška poctivejšie, ako počas prvej vlny. „Ponúka sa provokatívne jednoduché konštatovanie – možno aj preto, že rúška nenosíme správne a nerešpektujeme ich limity – najmä nevyhnutnosť používať jedno rúško maximálne jeden deň! Pri súčasnom komunitnom šírení nákazy s vysokým počtom infikovaných to môže byť významný faktor. Je najvyšší čas to napraviť a masívne propagovať základy hygieny nosenia rúšok,“ zdôraznil Hatala.
Aké rúška sú najúčinnejšie?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala 1. decembra aktualizované usmernenie o používaní rúšok. V dokumente konštatuje, že rúška určené špeciálne na zdravotnícke účely (chirurgické rúška, respirátory) poskytujú niekoľkonásobne vyšší stupeň ochrany ako rúška textilné. Tieto rúška sú jednorazové a certifikované na použitie počas jedného dňa celkovo do osem hodín.
V prostredí mimo zdravotníckych zariadení je však možné používať aj textilné rúška, ktoré by mali byť trojvrstvové a zhotovené z kombinácie rôznych materiálov, napríklad bavlna, hodváb, polyester, pričom tieto nemajú byť elastické. Vonkajšia vrstva rúška by mala odpudzovať vodu. Bavlna by mala mať dostatočnú hustotu tkania. „Predpokladom ich bezpečného používania je však každodenné pranie v teplote 60-90 stupňov Celzia,“ spresnil Hatala.
Rizikové skupiny, ako seniori, onkologickí či chronicky chorí pacienti, by mali používať len masky na zdravotnícke účely, teda nie textilné. „Všetky osoby pohybujúce sa v zdravotníckych zariadeniach, vrátane pacientov, používajú zásadne rúška na zdravotnícke účely, „ dodal Hatala.
Ochranná funkcia rúšok tak zostane len vtedy, ak sa jednorazové rúška používajú len jedenkrát, a keď sa textilné rúška po každom použití vyperú na vyšších teplotách. „Inak sa môžu stať skôr rizikom, ako ochranou,“ uzavrel Hatala.
Nahlásiť chybu v článku