Foto: Mishel Spurná

Majiteľ ranča sa odpovediam vyhol.

Keď sme pred niekoľkými týždňami uverejnili článok o Zoo Kontakt v Liptovskom Mikuláši, v ktorom sme upozorňovali na zlé podmienky zvierat, ako aj na samotnú pochybnú myšlienku celej kontaktnej zoo, mnohí ste nám písali správy, aby sme sa pozreli tiež na Ranč pri Žiline, ktorý je na tom údajne ešte oveľa horšie.

Ranč pri Žiline (uvádzaný tiež aj ako Ranč v Brodne) je miesto, ktoré láka dospelých aj deti na rôzne atrakcie. Tou najvychytenejšou je súkromná zoo, v ktorej sa podľa ich webstránky nachádza množstvo zvierat. Návštevníkom stránka hovorí, že tam nenájdete iba klasické domáce zvieratá ako kone, poníky, somáriky, kozičky, ovečky, zajačiky, prasiatka. A to je pravda.

Môžete tu totiž tiež nájsť aj exotickejšie druhy ako sú papagáje, ťavy a, samozrejme, najväčšie atrakcie ako sú levy a tigre.

Foto: Mishel Spurná

Katastrofálne podmienky

Zvieratá však podľa našich zistení žijú v Ranči pri Žiline v nevyhovujúcich podmienkach. Ak by ste si chceli zaznamenať tieto podmienky, máte smolu, fotiť sa nesmie.

Foto: Mishel Spurná

Fotografie v článku sme získali od návštevníčky Mishel Spurnej, ktorá Ranč pri Žiline navštívila už pred dvomi rokmi a odvtedy voči tomuto miestu vznášala kritiku na sociálnych sieťach, pričom zákaz fotenia zdôvodňuje práve katastrofálnymi podmienkami. Píše o zvieratách natlačených v malých kotercoch, ale aj o tom, ako zamestnanci vyberú malého tigríka a ťahajú ho na vôdzke po areáli.

Foto: Mishel Spurná

Po zverejňovaní týchto fotografií na sociálnej sieti Ranča pri Žiline ju zablokovali a z veterinárnej správy jej prišlo vyrozumenie o kontrole, ktorá napríklad hovorila aj o znečistenej vode, ktorá preteká žľabom cez všetky výbehy. Keďže sa v tomto žľabe kúpe hydina, voda je znečistená výkalmi, čo potvrdila aj kontrola.

Zistenia spred dvoch rokov poukazovali aj na malé výbehy pre tigre či zlý zdravotný stav psov v areáli, ktoré mali na ušiach krvavé nezahojené ranky a chrasty.

Názor odborníka na zvieratá

V Ranči pri Žiline sa bol začiatkom minulého leta pozrieť aj veterinárny odborník, ktorý súhlasil so zverejnením svojich vyjadrení pod prísľubom anonymity.

Tie zvieratá sú oblbnuté. Prídete tam a vidíte, že tie zvieratá sú mimo. Pakone boli natlačené v maličkom kútiku a pieklo na ne slnko,“ opisuje nám prvé dojmy z tohto miesta.

Foto: Mishel Spurná

Ďalej spomína potôčik, resp. žľab, ktorý tečie cez výbehy. Ten bol znečistený výkalmi. “Prišlo mi to, ako keby som vlastnil budovu či viac budov a zoženiem si zvieratá, aby mi zarábali. Napcháte tam tigre, postavíte jedného človeka pred vchod, aby vyberal vstupné a to je všetko z vašej strany. Nie je tam o ne dobre postarané, podľa mňa.

Foto: Mishel Spurná

Na otázku, či sú podľa neho zvieratá niečím nadopované, odpovedal, že mu tak pripadali. “Bežne keď na zviera zakričíte, tak sa otočí, tu na vás ani nereagovali.” Zvieratá podľa neho potrebujú dostatočný výbeh, no napríklad tigre ich mali žalostné. To je podľa neho dôvod, prečo by mohli byť zvieratá niečím omámené.

Dodáva však, že to je iba jeho názor, zvieratá tiež môžu byť v takom letargickom stave aj kvôli nevhodným podmienkam. Avšak názor, že by zvieratá boli niečím omámené, mal aj ďalší návštevník, ktorý nás na Ranč pri Žiline upozornil s tým, že sa mu nezdalo to, že zvieratá sa takmer vôbec nehýbu.

Foto: Mishel Spurná

Majiteľ si podľa odborníka dobre uvedomuje stav zvierat, aj preto tam je zakázané fotiť a kamerovať a to ani za príplatok. “Ranč v Žiline mi jednoducho pripomína Zoo Kontakt v Liptovskom Mikuláši,” dodáva záverom.

Ten, kto má rád zvieratá tam nepôjde

Rozhorčený návštevník nám opisoval betónové výbehy a už spomínaný žľab so znečistenou vodou. „Zvieratá, ktoré sú posledné po prúde, pijú už iba močovku.

Veľkou atrakciou je tiež ukazovanie tigrích mláďat, s ktorými sa na vôdzke prechádzajú. Mishel Spurná spomína, že tigríka majiteľ ťahal na šnúre po areáli, pričom kopec ľudí utekal v húfe za nimi. “Všetci ho chceli hladkať a dotýkať sa ho. Keďže tigrík bol iba mláďa, buď sa chcel hrať alebo sa brániť, no akýkoľvek prejav nesúhlasu bol u neho potlačený bičíkom.”

Minulý rok sa dokonca na ranči stal incident, keď ženu jeden z tigrov napadol. Video vtedy zdieľala aj Polícia Slovenskej republiky.

Plačkovej tiger

V máji tohto roka sa slovenskými sociálnymi sieťami šírili zábery influencerky Zuzany Plačkovej, ktorá sa po Petržalke prechádza s malým tigríkom na vôdzke. Túto fotku zdieľal a komentoval aj europoslanec Martin Hojsík, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane zvierat. Komentoval, že Plačková týmto porušila zákon, keďže tiger sa môže prepravovať len medzi veterínou a chovnými stanicami, a to len v na to určených prepravných klietkach (viď § 4 ods. 7 vyhlášky č. 143/2012 Z.z.).

Influencerka na poslanca reagovala, že on nepozná kontext, avšak fotografiu zo sociálnej siete Instagram stiahla. Zuzanu Plačkovú sme sa snažili cez sociálnu sieť kontaktovať aj my, aby nám napríklad ozrejmila, odkiaľ tigra má, či prečo fotografiu stiahla, avšak do publikovania článku nereagovala. V tom čase uvádzala, že tigra má od kamarátky, ktorá má na chov všetky povolenia.

Je pritom dosť možné, že tigrík pochádzal priamo z Ranča pri Žiline. Nasvedčuje tomu popis, pri inej fotografii, na ktorej Plačková kŕmi z fľaše malého tigra a je tam označený práve Ranč pri Žiline. V poste uvádza, že tu bola pozrieť kamarátku. Tu vyvstáva možnosť, že tigra jej požičala práve kamarátka z ranča.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Strausz Plačková (@queen.plackova),

Lukratívny biznis s tigrami

Okrem pofidérnych podmienok ranča stojí za zmienku aj obchodovanie s divokými mačkovitými šelmami. V júli tohto roka Investigatívne centrum Jána Kuciaka uviedlo, že do Ranča pri Žiline prišiel za majiteľom Jozefom Bajánkom potenciálny fiktívny záujemca o kúpu tigrov z Číny. Majiteľ ukázal hneď niekoľko levov, tigrov a tigrie mláďatá na predaj, pričom štyri mláďatá ponúkal za 5 000 eur za kus.

Netrápilo ho ani to, keď mu bolo povedané, že tigre môžu skončiť v medicínskom výskume. “Nemám s tým problém. Ak tigra predám, nezaujíma ma, čo sa s ním stane. Hľadám klientov z Číny, pretože tu v Európe už nemôžete dobre predávať. Sú tu veľmi prísne zákony, CITES a podobne,” uviedol vtedy.

Taktiež uviedol, že by vedel dodávať až 100 tigrov ročne. Pri cene 5 000 eur za kus je to skutočne obrovská suma. Tigre v Číne pritom končia často v tradičnej medicíne, kde sa z nich varí bujón, vyrábajú masti, či sa spracúvajú časti tiel na rôzne účely.

Foto: Mishel Spurná

Nemám s tým nič spoločné

O vyjadrenie sme žiadali aj samotný Ranč pri Žiline. Pri telefonickom rozhovore nám nevedeli dať kontakt na pána Bajánka, nikto nereagoval ani na mail. Bajánek odpovedal, až keď sme ho oslovili s otázkami na sociálnej sieti, kde sme sa ho pýtali na nevyhovujúce podmienky ranča, na vývoz tigrov do zahraničia či na prepojenie na Zuzanu Plačkovú a tigra, ktorého mala na vôdzke v Petržalke.

Jeho jediná odpoveď, ktorá na tieto otázky prišla bola: “Nemám už s tým nič spoločné.” Keď sme ho následne žiadali, aby svoju odpoveď rozvil a napísal, s čím konkrétne nemá nič spoločné, tak už nereagoval. Pritom podľa Obchodného registra je Bajánek stále jediným spoločníkom Ranča pri Žiline.

Kontaktovali sme aj konateľku Ranča pri Žiline, Zdenku Hurtajovú, ktorá na našu správu do uzávierky článku nereagovala.

Ako prebieha obchod s tigrami?

Téme obchodovania so zvieratami, ale najmä ich ochrany sa dlhodobo venuje už v článku spomínaný europoslanec Martin Hojsík. Ten pre Interez povedal, že obchodovanie s ohrozenými druhmi, napríklad s tigrami či levmi, nemusí byť až také náročné.

Ten, kto chce predať ,si musí vybaviť povolenie CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín) na Ministerstve životného prostredia. Stačí si podať žiadosť o vývoz a uviesť, kam zviera chcete vyviezť,” ozrejmil.

Následne sa zvyčajne vydá povolenie CITES, avšak ako to sedí na tej druhej strane, tak to sa až tak podľa Hojsíka veľmi neoveruje. Pri spomenutí, že Bajánek z Ranču pri Žiline mal záujem o obchodovanie práve s Čínou, sa tak nečuduje.

Ak sa obchoduje napríklad s Francúzskom, tak to môže byť viac kontrolované, ako keď sa obchoduje napríklad s Vietnamom alebo Čínou, kde je vyššia miera korupcie. Často v týchto krajinách končia zvieratá takpovediac rozobrané na súčiastky“.

Hojsík tiež spomína, že na pôde európskeho parlamentu bojuje za jednotný európsky prístup. “Keď má teraz napríklad Česká republika zakázaný vývoz do tretích krajín, tak pokojne môže už spomínaných tigrov vyviezť na Slovensko, ktoré takýto zákaz nemá a zviera už putuje do tretej krajiny.

Foto: ukhomeoffice / CC BY

Riešenie

Riešenie problému s predajom ohrozených druhov ako sú tigre či levy je pritom podľa Hojsíka jednoduché. “Mal by sa zakázať súkromný chov takýchto zvierat. Samozrejme, záchranné stanice by sa mali zachovávať a podporovať, tie by ale nemali možnosť množiť tieto zvieratá, ako to robia súkromníci, kvôli obchodu.

Týmto spôsobom by sa z procesu odstránili ľudia ako je Bajánek, ktorý obchoduje či obchodoval s ohrozenými zvieratami a síce tieto obchody sú papierovo legálne, avšak sú nemorálne a ako už vyššie Bajánek uviedol, jemu je jedno, čo sa so zvieraťom v tretej krajine stane.

Pokiaľ ide o samotný Ranč v Žiline a jeho nevyhovujúce podmienky pre zvieratá, tu by mala byť na ťahu veterinárna správa, ktorá by mala aktívne konať a nie iba udeľovať napomenutia, stanovovanie náprav či pokuty, ktoré sú pre niektorých podnikateľov v tejto sfére v podstate smiešne.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )