Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Podľa Zookontaktu je všetko v poriadku.

Zoologické záhrady už dlhé roky lákajú mnohých zvedavých návštevníkov. V poslednom období však do popredia vystupujú tzv. kontaktné zoo, pri ktorých, ako už názov napovedá, môže návštevník zažiť priamy kontakt so zvieraťom. Je to mimoriadne pútavá atrakcia najmä pre rodiny s deťmi, keďže vidieť naživo iné zviera ako psa či mačku, býva u mestských ľudí pomaly raritou. Avšak nie je kontaktná zoo ako kontaktná zoo…

Ako to býva aj pri klasických zoo, aj tam sa dajú nájsť zariadenia, kde sa o zvieratá starajú ukážkovo a tiež také, kde je starostlivosť, takpovediac, na hrane.

Na kontaktnú zoo v Liptovskom Mikuláši – Zookontakt, ktorá sa nachádza pri Aquaparku Tatralandia, nás upozornili z SOS linky pre zvieratá v núdzi. Tých kontaktovali viacerí návštevníci tejto kontaktnej zoo, ktorí ostali z jej návštevy nemilo prekvapení.

S SOS linkou pre zvieratá v núdzi a s jej predsedníčkou Máriou Sliackou sme sa spojili a vraví, že kontakt divožijúcich zvierat s ľuďmi je neprirodzený.

Prekáža nám hlavne neúmerná psychická záťaž, pretože návštevníci zoo sa dostanú do bezprostrednej blízkosti zvierat, životný rytmus zvierat sa prispôsobuje návštevníkom resp. otváracím hodinám, pretože pokoj majú len vtedy, ak tam návštevníci nie sú. Jednoznačne ide len o zárobkovú činnosť,” hovorí.

Rozdiel medzi kontaktnou zoo a klasickou zoo je v tom, že v tej obyčajnej iba zvieratá pozorujeme zo vzdialenosti a ak to zvieratám prekáža, tak sa utiahnu do úkrytu. V kontaktných zoo ale takúto možnosť zvyčajne nemajú.

“Bez ohľadu na to, či sú zvieratá unavené alebo nie, musia byť návštevníkom k dispozícii,” uvádza Sliacka.

Nevyhovujúce podmienky

Anonymne sa nám podarilo spojiť so štyrmi bývalými pracovníkmi v Zookontakte. Jedna bývalá zamestnankyňa bez ostychu uviedla, že sa vedúci správal k zamestnancom ako k handrám. Okrem toho, že robili aj 14 hodín denne, tak na životoch zvierat, najmä tých “lacných” veľmi nezáležalo.

Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Ak nejaké zviera umrelo, čo nebolo nič neobvyklé, jednoducho sa povedalo, že sa to odpíše. Zamestnankyňa hovorí tiež o plesnivých napájačkách pre králiky a o tom, že boli očividne choré. Bežné boli zápaly očí, nádcha a samozrejme, úmrtia. Hydina mala tiež na hrudi vytrhané perie.

Iná zamestnankyňa prezradila, že poníky nemajú vo výbehu žiadnu trávu, iba tvrdý pieskový povrch. Pripája sa aj tretia, ktorá hovorí o nekvalitnom sene pre kone a bylinožravce a tiež o znečistenej zemi močom a výkalmi, čo spôsobovalo viaceré problémy s kopytami.

Problémy s dávkovaním liekov

Podávanie liekov pre zvieratá ako sú králiky, papagáje a pávy bolo na bode mrazu. Museli sme im dávať lieky, ktoré neboli určené pre nich,” vraví bývalá zamestnankyňa.

Niekedy však nastával aj opačný extrém: “Môj vedúci podľa mňa nebol vzdelaný v podávaní liekov papagájom, nakoľko jedného predávkoval“, prezrádza.

Už nikdy viac

“Už nikdy viac.” – To bola odpoveď na otázku, aký pocit mala zamestnankyňa z tejto kontaktnej zoo. “Všetkých odhováram, aby tam išli. Ja som odtiaľ odišla kvôli prístupu k ľuďom a zvieratám. Ja mám doma zvieratá a nechcela som ich niečím odtiaľ nakaziť”.

Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Nedostatky aj v minulosti

SOS linka pre zvieratá v núdzi uvádza na základe článku v Hospodárskych novinách, že bola v Zookontakte v Liptovskom Mikuláši vykonaná veterinárna kontrola, ktorá potvrdila nedostatky. Nemali k dispozícii knihu veterinárnych úkonov, našli neaktuálny prevádzkový poriadok a navyše chovajú šelmy bez príslušného povolenia. Vlani pritom Zookontakt dostal pokutu 20-tisíc eur.

Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Ide to aj inak

V súvislosti s témou sme kontaktovali aj podobné zariadenie – Malkia Park nachádzajúci sa v Orechovej Potôni. Podľa Márii Sliackej z SOS linky pre zvieratá v núdzi to síce nie je kontaktná zoo, no videla tam najlepší prístup a úctu k zvieratám.

Zakladateľka Malkia Parku, Klaudia Kollár, spomína na skúsenosť so Zookontakt.

Keď sme začínali a nemali dostatok výbehov, tak súkromná osoba, ktorej prvé levy sa dostali do našej starostlivosti, im zverila jedno levie mláďa, to bolo asi 4 roky dozadu. My sme v tej dobe ešte nemali vytvorené výbehy pre ďalšie zvieratá. Keď sme sa dozvedeli, že levíka napadol ich lev a spôsobil mu zranenie, potom bol držaný niekoľko mesiacov v nejakých garážových priestoroch, okamžite sme začali konať. Levíka sa nám podarilo dostať naspäť, ale vrátili ho v hroznom stave, nehovoriac o spôsobe prepravy. Levík, keď mal 1 rok žiaľ aj umrel, ale kvôli rakovine.”

Rozdiel medzi Malkia Parkom a Zookontaktom je podľa nej veľký. “My zvieratá nerozmnožujeme, ale poskytujeme útočisko na dožitie pre tie, ktoré žili predtým v nevhodných podmienkach. Neponúkame šelmy na hladkanie a fotenie tisíckam návštevníkov, ale naopak ich vzdelávame a vysvetľujeme, prečo je to nesprávne a nevhodné nútiť šelmu na ľudský kontakt.

Najväčší problém vidí v tom, že sa zneužívajú divožijúce zvieratá na zárobkovú činnosť formou kontaktu s človekom.

Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Zookontakt: Staráme sa o všetky zvieratá s najlepším vedomím a láskou

O vyjadrenie sme požiadali aj samotný Zookontakt v Liptovskom Mikuláši.

Jaroslav Kompiš uviedol, že žiadne zo zvierat sa u nich nenarodilo vo voľnej prírode, mnohé majú nejaký hendikep a sú tak odkázané na pomoc od človeka. Píše, že zvieratá majú 24-hodinový dohľad a vďaka intenzívnej starostlivosti vnímajú tieto zvieratá človeka ako prirodzenú súčasť ich života.

Naše zvieratá nepoznajú stres, akému sú vystavené voľne žijúce zvieratá,” 

Na otázku o zistených nedostatkoch reagoval takto: “Za sedem rokov našej činnosti sme absolvovali desiatky kontrol rôznych inštitúcií vrátane RVPS. Napriek tomu, že nám boli niekedy uložené nejaké opatrenia, nikdy neboli kontrolou zistené nedostatky, ktoré by sa týkali nedostatočnej starostlivosti o zvieratá a wellfare“.

Podávanie liečiv prebieha podľa neho pod dohľadom veterinára. “Naši zamestnanci zvieratá milujú a staráme sa o všetky s najlepším vedomím a láskou, pričom sa snažíme životné podmienky zvierat neustále zlepšovať“.

Takisto vylučuje, že by sa v Zookontakte objavovali časté úhyny zvierat.

Riešenie problému je vlastne jednoduché

Problém ohľadom všetkých kontaktných zoo nie je neriešiteľný. Mária Sliacka z SOS linky pre zvieratá v núdzi vidí riešenie v zmene legislatívy.

“Kontaktné zoo by mali byť zrušené. Štát by mal podporovať predovšetkým klasické ZOO a záchranné stanice, ktoré pomáhajú zraneným, často aj chráneným živočíchom, prípadne investovať do podpory rodinných fariem.”

Na takýchto farmách by mohli ľudia a deti pozorovať z istej vzdialenosti zdomácnené zvieratá, ktorým kontakt s človekom nespôsobuje až taký stres ako divožijúcim.

Nezavrhuje teda podnikanie v tejto oblasti, ale mala by byť dôslednejšia regulácia. “Ak chce niekto v tejto oblasti podnikať, je jednoducho potrebné, nastaviť pravidlá inak. Dnes vidíme, že osoh z kontaktných zoo majú iba podnikatelia, pričom zvieratá v tomto ťahajú za kratší koniec,” dodáva Sliacka.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )