Fotografia v súčasnej dobe častokrát znamená omnoho viac ako písané slovo. Dokážeme sa ňou vyjadriť lepšie než akýmkoľvek statusom. Tiež nie je ničím zvláštnym to, že jej dokážeme venovať množstvo času, aby sa stala „dokonalou“. A plusom je aj to, že pri nej nemusíme strážiť gramatiku.

Skús sa zamyslieť. Myslíš počas fotenia na to, ako by tá fotka mohla vyzerať na Facebooku alebo Instagrame? Žiadne obavy, takých nás je viac. Výhodou je, že už nemusíme rátať voľné políčka na filme, ako to robili naši dedovia. No s príchodom modernej fotografie prišli ďalšie, nové výzvy. Ale aj obmedzenia. O tom, čo znamená fotografia dnes sme sa rozprávali s profesionálnym fotografom Marekom Hajkovským, QEP (Qualified European Photographer). Vo svojej tvorbe sa primárne zameriava na komerčnú reklamnú fotografiu.

Môžeme povedať, že fotografia je tvoj život. Kto ťa k nej priviedol a aká bola tvoja cesta za uznaním na európskej úrovni?

K samotnému foteniu ma priviedol môj otec, ktorý mi daroval svoj starý fotoaparát. Nebola to žiadna novinka, aké poznáme dnes. Nemal v sebe batériu, snímal na film a bolo potrebné nastaviť na ňom manuálne všetky funkcie. O automatike sa vtedy ani nesnívalo. Učil som sa jednoducho systémom pokus/omyl. Neskôr som si potreboval zarobiť nejaké peniaze, tak som začal robiť to, čo ma baví a vedel som to. Fotil som svadby.

Nezanevrel som však ani na iné disciplíny ako je architektúra a podobne. Vďaka tomu sa dnes venujem foteniu reklamných fotografií pre hotely, ako sú napríklad Kempinski. Mojím cieľom je rozšíriť svoju tvorbu minimálne do celej Európy a fotiť pre top hotely sveta. Počas uplynulých mesiacov som mal možnosť venovať sa aj súkromným aktivitám a výsledkom by mala byť kniha o slovenských hradoch a zámkoch.

Živiť sa umením nie je jednoduché. Hovorí sa, že človek musí mať výnimočný talent, aby si takto dokázal privyrobiť na živobytie. Fotografia je do určitej miery formou umenia. Aké sú možnosti na Slovensku? Je možné uživiť sa ňou ako full time jobom?

Áno, je to presne tak. Na Slovensku služby stále nie sú natoľko oceňované ako v západnej Európe a aj preto je veľmi náročné presvedčiť samotného klienta. V skutočnosti ide o komplikovaný proces, ktorý sa ale postupne zlepšuje. Ako sa hovorí „Slovák za tehlu dá“. Tak dnes dá aj za fotku, ktorá tú tehlu predá.

Ďalšou výzvou sú akože profesionálni fotografi, ktorí dokážu svojou činnosťou vyslovene deformovať trh. Deje sa to najmä preto, že podliezajú ceny a tak sa snažia získať aspoň nejaké zákazky. Nie je im cudzie ani porušovanie autorského zákona, teda krádež duševného vlastníctva. Následky tohto konania dokonca riešim aj pri niektorých veľkých firmách. Ak sa človek rozhodne do tohto vstúpiť, potrebuje podľa môjho názoru na dosiahnutie úspechu 3 veci: talent, byť ambiciózny a tvrdo drieť. Ak to dokáže splniť, úspech sa musí dostaviť.

Na Slovensku je možné študovať fotografiu na stredných aj vysokých školách. Myslíš si, že je dôležité, aby mal človek vyštudovanú fotografiu?

Určite je to veľmi dobrá voľba, kvalitné vzdelanie skracuje cestu k cieľu. Dá sa to aj svojpomocne, ale trvá to omnoho dlhšie a je to značne náročnejšie. Napriek tomu veľa úspešných fotografov nikdy fotografiu neštudovalo. Ale ako vieme, to platí aj pri iných profesiách.

Akým spôsobom je možné naučiť sa čo najviac vhodných rád? Prípadne, na čo by sa mal začiatočník ako na prvé zamerať?

Dobrá rada nad zlato je: všetky formy vzdelávania sú fajn. Či už ide o workshopy, knihy, online kurzy. Najdôležitejšie ale je veľa, skutočne veľa fotiť. Len tak si dokážeš vycvičiť oko. Na druhú stranu je dobrou formou nadobudnutia skúseností aj pozeranie kvalitných filmov, fotografií od svetových fotografov a takto sa naučiť čo najviac od nich.

Môžeme povedať, že celý princíp fotografie stojí na pozorovaní. Pozorovaním najlepších, pozorovaní okolia nami a následného úspechu zo zachytenia videného. Fotograf musí byť na seba náročný a nekompromisný. Byť schopný prekonávať svoje vlastné očakávania.

Je fotografia pre každého alebo sa musí človek narodiť “s talentom”?

Nejaká miera talentu je určite potrebná a teda ani toto povolanie nie je pre každého. Ak neprichádza progres ani po dlhšom čase, na fotenie netreba zanevrieť. Stále to môže byť skvelé hobby a forma psychohygieny. Hlavné je, aby ti to robilo radosť a život krajším.

V spojení s GDPR – je vhodné zdieľať na sociálnych sieťach fotografie, na ktorých sú cudzie osoby a nemáme ich súhlas? Ako sa vyvarovať nepríjemnostiam, ktoré by mohli v spojitosti s tým vzniknúť?

No, s týmto sú čím ďalej väčšie problémy. Ideálne je popremýšľať skôr, kým foto použiješ na sociálnych sieťach. Kým niekoho označíš, je vhodné vypýtať si súhlas, najlepšie písomne, aby to neskôr nebolo slovo proti slovu. To, samozrejme, platí pri publikovaní fotografií s cudzími ľuďmi, od priateľov písomné potvrdenia zväčša netreba.

Pri komerčných foteniach mám podpísané súhlasy s každým jedným modelom, ktorého identita je na fotografiách rozpoznateľná. Zároveň to robím ako pridanú hodnotu pre mojich klientov. Automaticky vysporiadam všetky práva s komparzom, aby klient dostal produkt, s ktorým mu ani do budúcna po právnej stránke nič nehrozí a teda je preňho bezpečný.

Človek je vizuálna bytosť. Zdieľame naše spomienky prostredníctvom fotografií, pretože dokážu povedať viac ako text. Prečo by sa mali ľudia zameriavať na správne technické prevedenie záberov, ktoré majú v pláne publikovať na sociálnych sieťach?

V mojej profesii je správne technické prevedenie dôležité, nakoľko tvorím fotky pre marketing (reklamné fotografie). Ich úlohou je zaujať diváka natoľko, aby si pozrel aj ďalšie informácie o službe alebo produkte, ktorý je promovaný. Ľudia čím ďalej, tým viac túžia získavať informácie z obrázkov a nechce sa im čítať. Preto je informácia, ktorú komunikujem obrazom, taká dôležitá.

Ale nemyslím si, že by to bola nutnosť aj pre človeka, ktorý zdieľa svoje fotky na sociálne siete. Zdieľanie momentov zo života ľudí je zaujímavé najmä obsahom, forma je druhoradá. Primárne sú autentickosť a načasovanie, nie technické prevedenie.

Množstvo ľudí sa cíti pred fotoaparátom nepríjemne, “nesvojo”, myslia si, že nie sú fotogenickí. Ako dokážeme týchto ľudí motivovať, aby sa uvoľnili?

Toto je častý problém, s ktorým sa stretávam aj ja. Zväčša je riešením len čas. Stačí približne polhodinka a uvoľní sa každý. Niekedy použijem trik, kedy poviem, že nastavujem svetlo, ale v skutočnosti už fotím. Takto človek nemá stres a dokážeme „preskočiť“ úvodné napätie. Nie je to ale možné aplikovať zakaždým. Skúsený model s týmto nemá problém. Pri človeku, ktorý na to nie je navyknutý, treba rátať s väčším „odpadom“ (nepoužiteľné fotografie).

V čase, keď som fotil svadby, bol toto jeden z najväčších problémov. Príklad: ľudia idú v sprievode po ulici na obrad a ja sa ich snažím odfotiť. Namierim fotoaparát a vtedy, najmä ženy, pocítia naliehavú potrebu otočiť sa, pozrieť do zeme alebo do druhej strany. To, že nesie v ruke igelitku jej alebo jemu, naopak nevadí (úsmev). Zaujímavé je, že ľudia zo západnej Európy s týmto taký problém nemajú. Reagujú úplne inak. Sú radi, keď ich niekto fotí, smejú sa, spolupracujú, sú kontaktní. My sme trochu zakríknutejší, neviem prečo.

Predajcovia v nás vytvárajú pocit, že rozlíšenie a megapixely sú pri nákupe nového zariadenia (fotoaparát aj telefón) jedným z najdôležitejších faktorov. Aká je pravda a na aké parametre by sme sa mali zameriavať?

Dnes takmer každý fotí mobilom. A tak je to, myslím si, dobré. Aspoň profi fotoaparáty ostanú profi fotografom (úsmev). Je potrebné si uvedomiť, že foťák je len nástroj. Dnes aj lacnejšie foťáky fotia veľmi kvalitne. Pred 10 rokmi by sme ani neverili, že je to možné. Tieto technické parametre sú zväčša iba marketingovým nástrojom. Pre bežného človeka skôr nemajú význam. Najdôležitejšie je fotiť a trénovať oko. Všetko je v hlave, a preto neodporúčam drahú fototechniku. To príde časom. Technika je druhoradá. Vymeniť ju treba až vtedy, keď z nejakého dôvodu predstavuje obmedzenie.

Fotografická technika je pomerne nákladná a nie každý si ju môže dovoliť. Aké základné vybavenie by si odporúčal kúpiť začínajúcemu fotografovi?

Ak sa tým chce človek skutočne živiť, tak pod dvetisíc eur bude robiť veľké (!) kompromisy. To je úplne spodná hranica investície. Dnes to nie je len foťák, objektívy a svetlá. Je potrebné investovať do počítača s kvalitným monitorom a množstva ďalšieho príslušenstva. Neraz musíme mať veci dvojmo ako zálohu.

Predstav si, že si uprostred fotenia svadby a foťák ti z nejakého dôvodu prestane fungovať, čo urobíš? Rovnako je to aj s ostatným príslušenstvom, ktoré používame v „teréne“. Zároveň je to nekončiaca investícia. Ak chceš držať krok s dobou, tak s tým treba počítať. A neraz sa stane, že niečo proste stratíš.

Akú chybu najčastejšie robia ľudia pri tvorbe fotografií a ako sa im vyvarovať?

Ako hlavný nedostatok vnímam kompozíciu, ktorá je zväčša zlá. Aby sme ju dokázali správne aplikovať, musíme ovládať aj trochu teórie. Zabrdnúť do teórie umenia. Poznať umelcov, aj súčasných. Ak toto človek nepreskúma ani len z rýchlika, bude večne strieľať spôsobom pokus/omyl. Dnes sa fotí mobilom, potom sa na to hodí nejaký efekt. Tento efekt je pre mnohých vykúpenie, lebo bez neho by šlo len o nezaujímavú fotografiu bez hodnoty. Takto sa aspoň tvári ako dobrá fotografia.

Najviac fotografií človek, ktorý nie je fotograf, vytvorí prostredníctvom telefónu. Existujú zaručené rady, ako odfotiť čo najlepšie fotky?

Prvá top rada pri fotení mobilom je utrieť si objektív (úsmev). Stačí, že je jemne zamastený a hneď to vidno. Ak má človek záujem robiť foto mobilom inak, lepšie, odporúčam kurzy, ktoré sú zamerané práve na takýto štýl fotografie. Pod skúseným dohľadom sa naučí skutočne viac a rýchlejšie.

Mne sa osvedčilo, že keď robím na nejakej fotografií dlhší čas a veľmi mi na nej záleží, stane sa, že sa do nej zapozerám. Stratím nadhľad. Vtedy je dobré dať ju bokom a vrátiť sa k nej o niekoľko dní. Zrazu sa akoby „otvoria oči“ a vidíme chyby, ktoré sme predtým nevideli.

Kvôli spomínanej kompozícii je dobré zapnúť si v nastaveniach zobrazenie mriežky. Jednak to pomôže ustrážiť horizont, aby nebola fotka krivá, ale aj odpútať sa od centrálnej kompozície. Mriežka dokáže pomôcť ujasniť si kompozíciu v zlatom reze alebo tiež na tretinky.

Určite používaj sériové snímanie. Jednoduchšie zachytíš správny moment. Čo neodporúčam je digitálny zoom. Veľmi znižuje technickú kvalitu záberu. Moderné telefóny majú funkciu HDR. Nie je potrebné báť sa jej. Práve naopak. Pomáha nám predchádzať príliš svetlým alebo príliš tmavým snímkam. Ak fotíte portrét, určite ostrite na oči. Tie sú dominantou tváre.

Viac z Marekovej tvorby si môžeš pozrieť na www.foto-hotel.sk.

Otvoriť galériu (25)

Pozri aj:

Ivana má vďaka house sittingu ubytovanie po svete zadarmo: Pol roka som žila v kamennej…