Foto: Wikimedia CC / Flickr

Smrť Milana Rastislava Štefánika vyvoláva aj po 103 rokoch viaceré konšpirácie.

Naša história je bohatá na výnimočné osobnosti. Medzi najvýraznejšie patrí Milan Rastislav Štefánik – diplomat, politik, štátnik, vojak, vedec, astronóm a cestovateľ, jeden zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov. A zároveň tiež muž, ktorého tragická smrť dodnes vyvoláva množstvo otáznikov a nevyriešených detailov.

Život tejto výnimočnej osobnosti slovenských a československých novodobých dejín ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristávaní neďaleko Bratislavy.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách do rodiny evanjelického farára. Základné vzdelanie získal v rodnej obci. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a v Sarvaši sa výrazne spoločensky angažoval.

Foto: TASR

V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá, kde najskôr študoval stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Ako promovaný odišiel v októbri 1904 do Francúzska. Po pol roku života v Paríži začal pracovať v observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly pod vedením francúzskeho astronóma a fyzika profesora Julesa Janssena.

Uznávaný cestovateľ s množstvom úspechov

V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA, severnú Afriku i Južnú Ameriku. Medzi rokmi 1905 až 1919 tak stihol precestovať všetky kontinenty okrem Antarktídy. Špeciálnou cestou pre Štefánika ale aj všeobecný vedecký pokrok bol ostrov Tahiti vo Francúzskej Polynézii, kam odišiel v roku 1910, píše webmagazín Teraz.

Úlohou bolo sledovať a nasnímať Halleyho kométu, pričom Štefánik sa stal jedným z prvých úspešných astronómov, ktorým sa to podarilo. Vzhľadom na jeho úspechy sa M. R. Štefánik v roku 1912 stal Francúzskym občanom a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali aj za rytiera Čestnej légie.

Diplomatická kariéra musela kvôli vojne počkať

Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny.

M. R. Štefánik dostal ešte v roku 1914 dôležitú úlohu, ktorou bol zisk povolení na výstavbu francúzskej telegrafickej a meteorologickej siete staníc v Ekvádore. Aj keď sa mu to podarilo, do projektu sa nemohol zapojiť kvôli narastajúcim zdravotným problémom. Po operácii žalúdka a zotavení vo Švajčiarsku sa tak vrátil do Francúzska, kde ako naturalizovaný francúzsky občan bojoval v hodnosti podporučíka ako vojnový pilot na francúzskom fronte.

Foto: TASR – Martin Baumann

Počas vojny však úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.

Československé légie a ďalšia cesta okolo sveta

Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu, pričom samostatný Česko-Slovenský štát vznikol 28. októbra 1918.

S ideou formovania československého zahraničného vojska prišiel Štefánik medzi rokmi 1917-1918 aj do Talianska, kde sa však spočiatku nestretol s pozitívnym ohlasom. V tejto veci navštívil postupne aj Spojené štáty americké, Japonsko a Rusko. (Kšiňan, 2021)

Každé diplomatické rokovanie však narúšali aj opätovné problémy s generálovým žalúdkom, pre ktoré musel často odkladať svoje cesty a na istých miestach sa zdržiaval nečakane dlho.

Foto: TASR

Začiatkom roka 1919 odišiel naspäť do Talianska, kde mal okrem pracovných povinností aj stretnutie so svojou poslednou láskou, markízou Guilianou Benzoniovou. Podľa správ sa mu podarilo urovnať nevyriešené spory, naplánovať si budúcnosť so spomínanou dámou a v pokoji pracovať na ďalších vojensko-diplomatických záležitostiach spoločného štátu Čechov a Slovákov. (Juríček, 1990)

Havária, ktorá mala vyzerať ako technická porucha

Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji. Ani jeden z členov posádky pád lietadla neprežil.

M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

Pád lietadla Caproni a následná smrť posádky vrátane generála M. R. Štefánika, by nebola obzvlášť riešená ani spájaná s konšpiráciou, pokiaľ by samozrejme nešlo o tak významnú osobnosť a hneď niekoľko faktických nejasností.

Z letiska pri severotalianskom meste Udine vzlietlo 4. mája 1919 lietadlo Caproni Ca.33, ktorého posádku tvorili dvaja talianski letci a aj Štefánik. Generál a jeden z najvplyvnejších ľudí vtedajšej doby sa tešil na rodnú hrudu po dlhých šiestich rokoch, no jeho lietadlo sa náhle zrútilo len kúsok od cieľa.

Kde je pravda?

Technická porucha, respektíve zlé počasie. Takto zneli dôvody pádu lietadla, ktoré poskytli úrady verejnosti. Má to však veľký háčik. Podľa výpovede svedkov bola v ten deň jasná obloha s minimálnym vetrom.

Do presnej úvahy nespadá ani technická porucha, keďže podľa svedkov bolo z veľkej diaľky vidieť jasný výbuch. Ďalšou teóriou proti je, že Štefánik s kopilotmi by v prípade technickej poruchy mohli lietadlo naviesť na núdzové pristátie. Po páde lietadla sa tiež konštatovalo, že jeho značné poškodenie zrejme nepochádza len z „technickej poruchy“.

Foto: Perohanych, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons – Lietadlo Caproni Ca.33

Konšpirátori prišli aj s teóriou, že zostrelenie lietadla nariadil československý minister zahraničných vecí a Štefánikov politický nepriateľ, Edvard Beneš. Beneš už predtým uzavrel vojenské spojenectvo s Francúzskom bez toho, aby sa poradil s Štefánikom, ktorý bol ministrom vojny.

Stále viac sa ukazovalo, že nový štát majú riadiť Česi a ich záujmy majú prednosť pred slovenskými. V tomto momente bolo medzi Štefánikom a Benešom veľké napätie, ktoré zrejme neutíchlo. Pre teóriu, že Beneš zosnoval Štefánikovu vraždu, však neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy.

Benzín do ohňa konšpirácií dolieva aj príbeh leteckého radistu Jiřiho Formana. Ten sa po emigrácii priznal, že pred príletom lietadla dostali dve hlásenia. Prvé bolo o prílete Štefánika, no druhé malo znieť ako rozkaz na zostrelenie nepriateľského stroja. Po úteku sa vrátil do Česka, no kolegov z jednotky už nenašiel, keďže všetci boli po smrti. Zvyčajne umreli obesením, alebo „náhodnými“ autonehodami.

Spolu so Štefánikovým lietadlom zhoreli aj nádeje, ktoré Slováci vkladali do jeho schopností a oddanosti. Muž, ktorý pre slovenskú samostatnosť urobil viac ako ktokoľvek iný, zomrel skôr, ako sa jeho sen mohol vôbec naplno uskutočniť.

1
Uložiť článok
Komentovať