Foto: TASR/ AP Photo/Darko Vojinovic

Obyvatelia Slovenska v roku 2019 vyprodukovali celkovo 2,37 miliónov ton komunálneho odpadu.

Priemerný Slovák v roku 2019 vyprodukoval 435 kilogramov odpadu. Informovala o tom spoločnosť Wood & Company (W&C) v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslala analytička spoločnosti Eva Sadovská. Oproti roku 2018 produkcia odpadov vzrástla o dve percentá, oproti roku 2010 o 35 percent na obyvateľa.

Spoločnosť vychádza z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR). Najviac odpadu produkujú obyvatelia Trnavského samosprávneho kraja. Jeden občan v kraji za rok v priemere vyhodí odpad s hmotnosťou 573 kg. Nasledujú Nitriansky (520 kg) a Bratislavský kraj (507 kg).

Najmenej odpadu vyprodukujú obyvatelia Košického (340 kg), Prešovského (343 kg) a Banskobystrického kraja (381 kg). Produkcia odpadov v Trenčianskom (420 kg) a Žilinskom kraji (451 kg) sa pohybuje približne na úrovni celoslovenského priemeru.

Slováci v roku 2019 vyprodukovali 2,37 miliónov ton komunálneho odpadu. Oproti roku 2018 tak produkcia odpadov vzrástla o dve percentá, oproti roku 2010 o 35 percent na obyvateľa.

Skládka komunálneho odpadu v Kúdelníku, foto: TASR/Oliver Ondráš

Za posledných desať rokov sa najviac zvýšila produkcia komunálneho odpadu v Banskobystrickom kraji, a to o 46 percent. Nasledovali Nitriansky a Žilinský kraj s nárastom o 42 percent. Naopak, zmena v produkcii komunálnych odpadov bola za uplynulé desaťročie najnižšia v prípade Bratislavského kraja, kde sa produkcia odpadov zvýšila o 17 percent.

Najviac odpadu končí na skládkach v Nitrianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, v ktorých miera skládkovania dosahuje 58 až 62 percent.

Miera recyklácie odpadov dosiahla v roku 2019 podľa ŠÚ SR 40,3 percenta. Najviac odpadu recyklujú v Trnavskom (45 percent) a Žilinskom kraji (43,6 percenta).

Najekologickejšie zhodnocujú odpad Košičania

V tomto regióne podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu na celkovom komunálnom odpade presahuje úroveň 64 percent. Podľa W&C je to ovplyvnené nielen triedením odpadu, ale aj dlhoročnou existenciou ZEVO, teda zariadenia pre energetické využitie odpadu.

Čistenie Ružína v roku 2014, foto: Archív TASR/Milan Kapusta

Kým vo vyspelých krajinách sú takéto zariadenia, ktoré premieňajú odpad na elektrinu alebo teplo bežné, na Slovensku s výnimkou Košíc a Bratislavy zatiaľ absentujú. Miera zhodnocovaného odpadu zahŕňajúca recyklovanie aj energetické zhodnotenie odpadu dosiahla vlani na Slovensku úroveň 45,6 percenta.

Úroveň miery recyklácie a miery skládkovania budú v roku 2035 pre krajiny Európskej únie (EÚ) kľúčové. Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele – minimálne 65-percentnú mieru recyklácie komunálneho odpadu a maximálne 10-percentnú mieru ukladania komunálneho odpadu na skládky.

Pre Slovensko je to veľká výzva

Pre Slovensko je podľa W&C, aj napriek päťročnému odkladu, naplnenie týchto cieľov pomerne ambiciózne. Závisieť bude najmä od výrobných postupov dizajnérov či producentov, stratégie obchodníkov, osvety a správania spotrebiteľov a opatrení a podpory štátu.

Na ceste k ekologickejšiemu nakladaniu s odpadom je možné v budúcnosti práve skládkovaný odpad spolu so zvyšnými 25 percentami odpadu energeticky zhodnocovať. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo dve aktuálne existujúce zariadenia ZEVO nepostačujú a na Slovensku tak existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )