Netrvalo to dlho. Prakticky ešte v období, keď sa vírus SARS-COV-2 šíril len v Číne sa už vo svete hovorilo o tom, že nový koronavírus unikol z laboratória. Spolu so šírením vírusu za hranice Číny potom rástla aj sila tejto dezinformácie. V určitej variácii sa teória o umelom pôvode vírusu uchytila zrejme v každej pandémiou postihnutej krajine, Slovensko nevynímajúc. Vedci však neustále pripomínajú, že vírus vznikol prirodzene. Ako to môžu vedieť?
Na Slovensku sa o teórii umelého pôvodu nového koronavírusu hovorí dodnes. Časť spoločnosti je presvedčená, že vírus vznikol v laboratóriu, odtiaľ unikol, alebo bol dokonca vynesený a spôsobil globálnu pandémiu. Vraj sú na to dôkazy, pandémia s takmer 600-tisíc zaznamenanými obeťami je pritom len divadlo. Rovnaké názory sa šíria v mnohých krajinách, o umelom pôvode vírusu dokonca krátko hovoril aj americký prezident Donald Trump.
Vedci, ktorí detailne skúmali DNA vírusu SARS-COV-2 sa však zhodli, že nový koronavírus vznikol prirodzene, na človeka sa preniesol z iného živočícha, pravdepodobne z netopiera priamo alebo pomocou iného hostiteľa. Ako im však môžeme veriť? Polly Hayes z Univerzity vo Westminsteri vo svojom článku na portáli The Conversation aj bežnej verejnosti vysvetľuje, prečo sú si vedci istí prirodzeným pôvodom vírusu. Odpovede treba podľa vedkyne hľadať v genetickom materiáli a evolučnej histórii vírusu, ako aj v pochopení úlohy netopierov v prostredí.
Je to prirodzené
Odhaduje sa, že 60% známych infekčných chorôb a 75% všetkých nových, alebo opätovne sa vracajúcich infekčných ochorení, má zoonotický pôvod, píše vo svojom článku Hayes. SARS-COV-2 je najnovší zo siedmych koronavírusov, ktoré boli u ľudí identifikované. Všetky z nich sa na človeka preniesli zo zvieraťa a to myší, domácich zvierat či netopierov. Netopiere sú aj pôvodcom vírusu spôsobujúceho infekciu Ebola, ale aj besnoty, heniparívusov Nepah a Hindra, vírusu Marburg či chrípky typu A. Jednoducho povedané, vírusy sa zo živočíšnej ríše na človeka prenášajú často, medzi najzvyčajnejších pôvodcov pritom patria netopiere.
S DNA sa nemanipulovalo
Polly Hayes sa vo svojej argumentácii opiera najmä o genóm vírusu SARS-COV-2. Ten bol po prvom opísaní zdieľaný voľne celej vedeckej obci, nový koronavírus tak preskúmali tisícky vedcov z celého sveta. Ak by mal vírus umelý pôvod, v jeho genóme by existovali známky manipulácie, vložené či vymazané genetické prvky genetickej sekvencie. Génové inžinierstvo jednoducho nie je na takej úrovni, že by po manipulácii s DNA nezanechávalo viditeľné dôkazy. Žiadny vedec doposiaľ známky manipulácie s genómom vírusu SARS-COV-2 nenašiel.
Naopak, DNA vírusu SARS-COV-2 je nápadne podobná koronavírusom, ktoré vedci v uplynulých rokoch objavili pri skúmaní netopierov, rovnako aj šupinavcov, ktoré sú po okrídlených cicavcov ďalšími pravdepodobnými prenášačmi vírusu na človeka. Vedci navyše v rozdieloch medzi genetickými kódmi týchto vírusov vidia znaky typické pre evolúciu vírusov.
Opäť zjednodušene povedané, SARS-COV-2 sa evolučne vyvinul z iného koronavírusu typického v živočíšnej ríši tak, že mu jeho vlastnosti zrazu povoľovali preskočiť zo živočícha na človeka. Kľúčovým je konkrétny proteín, ktorého hrot sa ľahko viaže s enzýmom ACE2 nachádzajúcom sa na vonkajšej strane buniek v ľudských pľúcach a iných vnútorných orgánoch. Dôkazy o takýchto proteínových hrotoch objavili vedci aj v iných koronavírusoch, čo poskytuje ďalší dôkaz o evolučnom vývoji SARS-COV-2.
Netopiere a koronavírusy
V neposlednom rade ide o samotné netopiere. Polly Hayes opisuje akési preteky v zbrojení. Koronavírusy sa neustále vyvíjajú, menia, vznikajú nové aby mohli infikovať svojich prirodzených hostiteľov, ktorými sú práve netopiere. Je to prirodzený cyklus ich prežitia. Neustále sa však vyvíja aj imunitný systém netopierov, ktorý vytvára protilátky proti ďalším a ďalším vírusom. Vedci z Wuchanu nedávno u netopierov objavili nový koronavírus RaTG13. S vírusom SARS-COV-2 má podobných 96 % svojej DNA. Vírus však nie je predchodcom nového koronavírusu, analýza však ukázala, že oba majú spoločného predka.
Na základe výskumov vedci predpokladajú, že SARS-COV-2 sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyvinul zo „slabého“ koronavírusu u netopierov. Vírus zmutoval do formy, ktorá mu dovoľovala infikovať ľudské bunky, čo sa mu nakoniec aj podarilo pravdepodobne prostredníctvom ďalšieho hostiteľa. Druhou, menej pravdepodobnou možnosťou je, že na človeka preskočila pôvodne neškodná forma vírusu a neskôr v dôsledku šírenia medzi ľuďmi vírus zmutoval.
Celý proces možno popísať ako súbor niekoľkých náhod, vo svete vírusov však ide o ich prirodzené správanie. Miešanie, kombinácie a mutácie koronavírusov je totiž základným mechanizmom, ktorým si tento vírusový kmeň zabezpečuje svoje prežitie. Ak by sa koronavírusy nevyvíjali, celkom by vymizli. Zvieratá aj ľudia by si totiž postupom času vytvorili voči starým typom vírusov prirodzenú imunitu.
Vírus sa vyvíja
Vývoj koronavírusu SARS-COV-2 pritom možno pozorovať aj v reálnom čase počas už viac ako polroka trvajúcej globálnej pandémie. Vedci analýzami zistili, že vírus zmutoval do nového kmeňa, ktorý dokáže ešte účinnejšie infikovať ľudské bunky. Vírus sa teda šíri rýchlejšie, opäť však ide o jeho prirodzené správanie a nie sprisahanie.
Polly Hayes pripomína, že netopiere tvoria pätinu všetkých druhov cicavcov. Niektoré sú endemitické, iné pravidelne migrujú na ohromujúce vzdialenosti. Určiť teda skutočné ohnisko nákazy, miesto, kde sa vírus zrodil, je prakticky nemožné. Objavili sa dôkazy, že vírus nevznikol na trhu v meste Wuchan, čo len posilnilo teórie o jeho umelom pôvode. Podľa Hayesovej je teória pravdepodobná, namiesto sprisahania však ide opäť o prirodzené správanie vírusu. Ten sa mohol na trh v meste Wuchan dostať z inej lokality, práve miesto s vysokým výskytom divožijúcich zvierat a vysokou koncentráciou ľudí však bol pre jeho ďalší vývoj a šírenie dokonalou živnou pôdou.
Nahlásiť chybu v článku