Život bez hudby si nevie predstaviť asi nikto z nás. Relaxujeme pri nej, rozmýšľame, pracujeme, milujeme ju… Pri hudbe mnohí dokážu zažiť pocity a emócie, ktoré v nich nedokáže vyvolať nič iné. Pri svojej obľúbenej pesničke máme zimomriavky a potom ju nevieme dostať z hlavy celé hodiny. Každý z nás si pritom rád vypočuje čosi iné a časom možno príde na to, že sa mu kedysi obľúbená skupina celkom zunovala. A prečo je to všetko tak? Môže za to náš mozog.

Prečo máme zimomriavky

Každý sme aspoň raz v živote pri niektorej z obľúbených piesní pocítili na koži zimomriavky. Tento fenomén vedci v zahraničí označujú ako „Frisson“, teda výraz pochádzajúci z francúzštiny, ktorý môžeme voľne preložiť a pomenovať ako estetickú zimnicu. Niektorí odborníci sa však s odbornými výrazmi netrápia a tento pocit jednoducho nazývajú kožným orgazmom. A čo vlastne tieto pocity spúšťa?

Výsledky výskumu doktorky psychológie menom Amani El-Alayli ukázali, že hlavným spúšťačom husacej kože pri počúvaní hudby sú neočakávané zmeny rytmu, zmeny v hlasitosti, vystúpenie sólistu na hudobnom nástroji alebo je to samotným spevom. Dôvod je jednoduchý. Tieto zmeny v piesni pozitívne „kazia“ očakávania poslucháča, a to spôsobuje „výbuch“ emócií v tele. Viac o estetickej zimnici nájdete v našom staršom článku.

Prečo nám hrá niektorá pieseň v hlave celé hodiny

Aj tento, často až otravný, stav sme už zažili všetci. Niekedy stačí, že niektorú pieseň započujeme celkom periférne, len jedným uchom, no v hlave nám ostane celé hodiny. Prečo je tomu tak? Za všetko môže opakovanie, ktoré sa v modernej hudbe rozšírilo. Opakovanie je základným kameňom súčasnej hudby (opakujúce sa refrény, melódie, slovné spojenia, slohy…).

Hudobníci celého sveta pritom stavajú na tzv. účinku expozície, teda reakcii mozgu na niečo, čo už pozná. Refrén, ktorý počujete v piesni niekoľkokrát, sa vám totiž vryje do pamäti. Keď potom počujete túto pieseň o nejaký čas, mozog si okamžite uvedomí, že pozná jej melódiu, rytmus i slová a v hlave vám tak ostane i na pár hodín, a to i v prípade, že sa vám pesnička možno ani nepáči.

Prečo piesne časom strácajú svoje čaro

Určite ste si všimli, že si dnes na vašu kedysi najobľúbenejšiu pieseň či skupinu už ani nespomeniete. Náš mozog sa totiž pri hudbe správa rovnako ako pri rôznych iných veciach. V jednoduchosti niektorú hudbu máme proste radi, no časom sa pre náš mozog stane natoľko známa a natoľko obohraná, že sa stane nudnou.

Výskumy potvrdili, že ľudský mozog má istý prah alebo hranicu, ktorá určuje mieru všednosti. Keď ju určitá vec prekročí, napríklad obľúbená pieseň, mozog prestane do tela pri jej počúvaní uvoľňovať endorfíny a my viac nemáme z jej počúvania to potešenie ako kedysi. Aký je teda recept na to, aby sa nám obľúbená hudba nezunovala? Počúvajte ju čo najmenej.

Komerčná hudba vs. alternatívna

Možno sa i vy niekedy zamýšľate nad tým, ako môže niektorý umelec byť tak svetoznámy a populárny, keď netvorí tak kvalitnú hudbu ako váš obľúbenec, ktorého dokonca nehrajú ani v rádiu. Mnohokrát sú neznámi alternatívni umelci mnohonásobne kvalitnejší ako komerčná hudba, ktorou sme obklopení. Ako je teda možné, že majú oveľa viac fanúšikov a slávy?

Podľa odborníkov je dôvod opäť v našich mozgoch. Tie totiž automaticky preferujú profesionalitu, drahšiu cenu (ktorá má svedčiť o väčšej kvalite) a všeobecnú popularitu. Tieto závery vychádzajú z výskumu, kde obyčajní ľudia počúvali klavírnu hudbu najznámejších skladateľov i študenti konzervatória. Výskumníci pritom ľuďom dopredu pred vypočutím skladby povedali, o ktorú z týchto dvoch kategórií pôjde.

Respondentov však vždy informovali naopak (pri slávnom skladateľovi uviedli študenta konzervatória a naopak). Výskum dokázal, že obyčajným ľuďom sa takmer vždy páčila pieseň, ktorá bola údajne tvorbou slávneho skladateľa, napriek tomu že ju v skutočnosti hral študent konzervatória (kvalitatívne bola teda na nižšej úrovni).

Prečo nás „núti“ tancovať

Či už si len pokyvkávate nohou, bubnujete prstami, alebo rovno tancujete, je už individuálne. Každého z nás však hudba nejakým spôsobom „núti“ k pohybu. Ľudský mozog totiž reaguje na hudobný rytmus práve takto. Melódia a rytmus hudby pôsobí na naše pohybové centrum ako spúšť. Časť mozgu nazývaná mozoček riadi koordináciu a správne načasovanie týchto našich pohybov. Dokonca nám mozog pošle do nôh viac krvi, aby sa nám končatiny poriadne prekrvili. Pohyb navyše v mozgu spôsobí výlev endorfínov, ktoré vytvárajú ďalšiu túžbu po tanci.

Pozri aj: 7 problémov, ktoré dokáže hudba bez problémov vyriešiť

all-that-is-interesting.com