Foto: Profimedia

Od začiatku okupácie prešlo presne 54 rokov. Tieto historické fotografie vás na okamih presunú do roku 1968.

Všetko to začalo presne pred 54 rokmi, 21. augusta 1968. Územie vtedajšieho Československa sa na 23 rokov stalo „dovolenkovým rezortom“ pre pol milióna vojakov a 6-tisíc tankov vojsk Varšavskej zmluvy. Vojenský vpád piatich sovietskych krajín na naše územie sa takmer okamžite stretol s odporom a nesúhlasom verejnosti. Nič sa však nedalo robiť a Sovietsky zväz si vojenskou okupáciou upevnil mocenské záujmy v Československu ešte na dve desaťročia.

Pripomeňte si túto udalosť, o ktorej ste už určite veľa počuli, niekoľkými fotografiami a pokúste sa vcítiť do ľudí, ktorým počas jedinej noci zobrali vojská Varšavskej zmluvy slobodu, po ktorej tak túžili.

Osudová augustová noc

V roku 1968 sa Sovietskemu zväzu akosi prestala páčiť politická situácia vo vtedajšom Československu. Národ si totiž začal uvedomovať režim, v ktorom už 20 rokov existoval a žiadal si zmenu. Sovieti tak urobili ťah, ktorým si nás pripútali na ďalšie dve desaťročia. 20. augusta 1968 vojská Varšavskej zmluvy o 23:20 prekročili hranice Československa a začala okupácia. To sa však mnohým vôbec nepáčilo.

Foto: Profimedia
Foto: Profimedia
Foto: Profimedia

Pol milióna vojakov, 7-tisíc tankov a obrnených transportérov, 100 lietadiel a podľa odhadov asi 5 miliónov nenásilne protestujúcich obyvateľov Československa v prvom týždni okupácie. Medzi nimi bol na bratislavskom Šafárikovom námestí i Emil Gallo. Práve on je „Muž s odhalenou hruďou“ a slovenský „Tank Man“ v jednej osobe na nižšie uvedenej fotografii.

Z exteriérovej výstavy Invázia August 68, na ktorej si návštevníci mohli pozrieť fotografie z Prahy a Bratislavy od autorov Josefa Koudelku a Ladislava Bielika (na snímke), Foto TASR – Pavol Zachar

Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy dohnala mnohých ľudí k zúfalým činom, ktorými chceli vyjadriť svoj odpor, nespokojnosť a túžbu po slobode. Symbolom utrpenia sa v januári 1969 stal Jan Palach, ktorý sa za slobodu ľudu upálil priamo na pražskom Václavskom námestí. Viac informácií o príbehu Jana Palacha nájdete v článku, ktorý sme pripravili na 48. výročie jeho činu.

„Umřel, protože chtěl vykřiknout co nejhlasitěji. Chtěl, abychom si uvědomili, co se to s námi děje, abychom viděli, co to vskutku děláme, a uslyšeli, co to vskutku říkáme v tom čase ústupků, o kterých se říkalo, že jsou nezbytné, kompromisů, které byly vydávány za rozumné, a taktizování, o kterém se leckomu chtělo věřit, že je chytré. Vytrácelo se tehdy vědomí, že i pod největším tlakem musí při tom všem cosi zůstat, cosi základního, s čím na trh už nelze a bez čeho lidský život ztrácí svou nezadatelnou důstojnost.“ (Z dokumentu Charty 77, k 20. výročiu upálenia Jana Palacha)

Pozrite si fotografie z okupácie v galérii:

Najnovšie články