Všetko to začalo presne pred 54 rokmi, 21. augusta 1968. Územie vtedajšieho Československa sa na 23 rokov stalo „dovolenkovým rezortom“ pre pol milióna vojakov a 6-tisíc tankov vojsk Varšavskej zmluvy. Vojenský vpád piatich sovietskych krajín na naše územie sa takmer okamžite stretol s odporom a nesúhlasom verejnosti. Nič sa však nedalo robiť a Sovietsky zväz si vojenskou okupáciou upevnil mocenské záujmy v Československu ešte na dve desaťročia.

Pripomeňte si túto udalosť, o ktorej ste už určite veľa počuli, niekoľkými fotografiami a pokúste sa vcítiť do ľudí, ktorým počas jedinej noci zobrali vojská Varšavskej zmluvy slobodu, po ktorej tak túžili.

Osudová augustová noc

V roku 1968 sa Sovietskemu zväzu akosi prestala páčiť politická situácia vo vtedajšom Československu. Národ si totiž začal uvedomovať režim, v ktorom už 20 rokov existoval a žiadal si zmenu. Sovieti tak urobili ťah, ktorým si nás pripútali na ďalšie dve desaťročia. 20. augusta 1968 vojská Varšavskej zmluvy o 23:20 prekročili hranice Československa a začala okupácia. To sa však mnohým vôbec nepáčilo.

Pol milióna vojakov, 7-tisíc tankov a obrnených transportérov, 100 lietadiel a podľa odhadov asi 5 miliónov nenásilne protestujúcich obyvateľov Československa v prvom týždni okupácie. Medzi nimi bol na bratislavskom Šafárikovom námestí i Emil Gallo. Práve on je „Muž s odhalenou hruďou“ a slovenský „Tank Man“ v jednej osobe na nižšie uvedenej fotografii.

Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy dohnala mnohých ľudí k zúfalým činom, ktorými chceli vyjadriť svoj odpor, nespokojnosť a túžbu po slobode. Symbolom utrpenia sa v januári 1969 stal Jan Palach, ktorý sa za slobodu ľudu upálil priamo na pražskom Václavskom námestí. Viac informácií o príbehu Jana Palacha nájdete v článku, ktorý sme pripravili na 48. výročie jeho činu.

„Umřel, protože chtěl vykřiknout co nejhlasitěji. Chtěl, abychom si uvědomili, co se to s námi děje, abychom viděli, co to vskutku děláme, a uslyšeli, co to vskutku říkáme v tom čase ústupků, o kterých se říkalo, že jsou nezbytné, kompromisů, které byly vydávány za rozumné, a taktizování, o kterém se leckomu chtělo věřit, že je chytré. Vytrácelo se tehdy vědomí, že i pod největším tlakem musí při tom všem cosi zůstat, cosi základního, s čím na trh už nelze a bez čeho lidský život ztrácí svou nezadatelnou důstojnost.“ (Z dokumentu Charty 77, k 20. výročiu upálenia Jana Palacha)

Pozrite si fotografie z okupácie v galérii:

Otvoriť galériu (29)

Pozri aj:

Takto sa zmenili historické miesta v priebehu 100 rokov. Holanďan nafotil objekty zo starej knihy…