/ 432 / Lukáš M.
Jan Palach, mladý človek, ktorý obetoval svoj život pre slobodu nás všetkých a vyjadril tak svoj nesúhlas s režimom. Od jeho upálenia prešlo dnes už 48 rokov. Pripomeňte si tohto hrdinu spolu s nami.

V minulom storočí si Česi a Slováci prežili ťažké časy. Dve svetové vojny a 23 ročná okupácia nášho územia socialistickými vojskami. S dnešným dňom, 16. januárom, sa spája udalosť, na ktorú  by sme nemali nikdy zabúdať. Za slobodu našich národov sa radikálne postavil len 20 ročný študent Jan Palach. Obetoval sa za práva, ktoré boli našim národom odopreté a stal sa symbolom boja proti okupácii. Pripomeňte si 48. výročie jeho upálenia spolu s nami.  

Operácia Dunaj

Tak sa oficiálne nazýval vojenský vpád ozbrojených síl piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Česko-Slovenska. 21. augusta 1968 prekročilo naše hranice viac ako pol milióna vojakov v sprievode asi 6-tísíc tankov. Na našich hraniciach pritom ostalo ďalších 15 000 vojakov NDR, ktorí boli z akcie nakoniec Moskvou odvolaní a zohrávali úlohu zálohy. Táto udalosť ovplyvnila vývoj Česko-Slovenska a život každého jedného obyvateľa v ňom na najbližších 23 rokov. Vpád socialistických vojsk na naše územie spôsobilo medzi obyvateľmi vlnu odporu. Našli sa mnohí odvážlivci, ktorí sa chceli tomuto režimu postaviť na odpor. Jeden z nich sa však navždy zapísal do dejín Česko-Slovenska, ako ikona proti tejto okupácii.

youtube.com
youtube.com

Jan Palach

„Vzhledem k tomu, že naše národy se ocitly na pokraji beznaděje a odevzdanosti, rozhodli jsme se vyjádřit svůj protest a probudit svědomí národa.“ (Jan Palach)

Toto sú slová Jana Palacha, ktoré napísal vo svojej internátnej izbe v Prahe len niekoľko minút predtým, ako sa svojím činom navždy zapísal do histórie našich národov ako bojovník za ľudské práva a slobodu. Jan Palach bol obyčajným mladým človekom socialistického režimu. Vďaka svojim študentským úspechom a usilovnosti mal dokonca možnosť cestovať, nielen po Sovietskom zväze, ale dostal sa dokonca aj na západ do Francúzska, na brigádu, kde zbieral hrozno. Do Česko-Slovenska sa vrátil v čase, keď ho už okupovalo pol milióna vojakov.

polskieradio.pl
polskieradio.pl

Príprava činu

Palach bol v roku 1968 študentom Filozofickej fakulty UK v Prahe. Po návrate z Francúzska sa aktívne zapájal do rôznych protestov proti socialistickým okupantom. Podľa jeho spolužiakov a priateľov nastal zlom v Palachovom správaní v novembri 1968. Podľa informácií začal práve vtedy Palach rozmýšľať nad radikálnym činom, ktorým by rozhýbal verejnosť k vlne odporu. Jeho prvotným plánom bolo násilne obsadiť budovu Československého rozhlasu a svoje myšlienky chcel pravdepodobne vysielať ľuďom prostredníctvom rádia. Keď tento plán zlyhal, rozhodol sa pre šokujúce, asi najradikálnejšie riešenie, aké mohol zvoliť…

Upálenie

Palach svoj protest naplánoval údajne za pár hodín. 16. januára 1969 dorazil okolo ôsmej hodiny ráno na vysokoškolský internát. Tu napísal niekoľko listov a vydal sa do centra mesta. Vo svojich listoch formuloval aj svoje požiadavky. Svojím činom sa pokúšal presadiť najmä zrušenie cenzúry a slobodu ľudu. Ak tieto požiadavky nebudú splnené do 21. januára 1969, mala sa zapáliť ďalšia „ľudská pochodeň“. 16. januára 1969 okolo 13:30 sa Jan Palach zapálil na Václavskom námestí, kde bolo v tom čase množstvo ľudí.

Horici Ker, sangu.eu
Horici Ker, sangu.eu

Smrť a pohreb

Palacha previezli krátko po jeho zapálení do nemocnice. Podľa lekárskych správ mal popáleniny na 85% svojho tela. Napriek obrovskej bolesti sa Palach neprestajne zaujímal o následky svojho činu. Do posledného momentu ho zaujímalo to, či malo jeho radikálne konanie zmysel. O tri dni, 19. januára 1969 na následky rozsiahlych popálenín Palach umiera. O niekoľko dní, 25. januára sa konal Palachov pohreb. Pohreb sa stal súčasne aj veľkým protestom. Do ulíc Prahy vyšlo niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí pochodovali z Václavského námestia na dnešné Námestie Jana Palacha.

youtube.com
youtube.com
youtube.com
youtube.com

Nasledovníci

Jan Palach nebol prvým, ktorý sa rozhodol pre radikálny protest proti socialistickej okupácii. Už v septembri 1968 sa v Poľsku pred státisícami ľuďmi upálil Ryszard Siwiec a neskôr v novembri v Kyjeve aj Vasyľ Makuch. Oba tieto činy boli však poriadne potlačované a medzi verejnosť sa nedostali v takom rozsahu ako čin Jana Palacha. Skupina „ľudských pochodní“, o ktorých sa Palach vyjadril vo svojich listoch však nakoniec vôbec neexistovala. Napriek tomu sa jeho činom „inšpirovali“ aj mnohí ďalší bojovníci za slobodu našich národov. Do konca januára 1969 sa upáliť pokúsilo ďalších 10 ľudí, do konca apríla to bolo už 27 ľudí.

youtube.com
youtube.com

„Umřel, protože chtěl vykřiknout co nejhlasitěji. Chtěl, abychom si uvědomili, co se to s námi děje, abychom viděli, co to vskutku děláme, a uslyšeli, co to vskutku říkáme v tom čase ústupků, o kterých se říkalo, že jsou nezbytné, kompromisů, které byly vydávány za rozumné, a taktizování, o kterém se leckomu chtělo věřit, že je chytré. Vytrácelo se tehdy vědomí, že i pod největším tlakem musí při tom všem cosi zůstat, cosi základního, s čím na trh už nelze a bez čeho lidský život ztrácí svou nezadatelnou důstojnost.“

(Z dokumentu Charty 77, k 20. výročiu upálenia Jana Palacha)

Pozri aj: Štefan Svitek: Beštia, ktorá rozpárala svoje dve deti a manželku. Brutálny vrah bol posledným popraveným mužom v Československu

interez.sk (Lukáš M.)




Komentovať (0)