Perla arabského sveta patrí v súčasnosti medzi najlákavejšie destinácie sveta, a to ako z pohľadu dovolenkárov, tak aj z pohľadu práce. Mnoho Slovákov má však o luxusnom raji skreslené predstavy a aj o tom sme sa porozprávali so Slovákom Petrom, ktorý v Dubaji žije už viac ako 22 rokov. Prioritne je zamestnaný ako masér v tamojšej kráľovskej rodine a vo voľnom čase sprevádza Dubajom Slovákov a Čechov.

V Dubaji žijete už dlhé roky, zrejme patríte medzi najdlhšie žijúcich Slovákov v Emirátoch. Kedy a za akých okolností ste do Dubaja prišli?

Celá moja história v arabských krajinách začala v roku 1995, keď som ako študent odišiel do Saudskej Arábie, kde som pracoval ako masér futbalistov. Pôvodne som tam plánoval ostať rok a prerušil som štúdium. Potom som si povedal, že škola sa dá ešte na jeden rok prerušiť a rozhodol som sa, že teda tam ďalších dvanásť mesiacov ostanem a zarobím si peniaze. Po druhom roku som sa chcel vrátiť na Slovensko a dokončiť školu, ale zamestnávatelia ma začali presviedčať, aby som ostal. Napokon ma presvedčili tým najjednoduchším – peniazmi.

Pôsobil som tam 6 rokov, pričom počas tohto obdobia som sa spoznal s českým trénerom Milanom Máčalom, ktorý si ma vzal aj do saudsko-arabskej reprezentácie. Sám neskôr dostal ponuku z Dubaja a prizval ma tam. 

Vo svojej profesii ste ostali, no aktuálne už nepôsobíte pri futbale, ale pri šejkoch. Ako sa Slovák do týchto kruhov dostane? 

V danom klube som sa spoznal s lekárom, ktorý robil osobného lekára bývalému vládcovi Dubaja, šejkovi Maktúmovi. Tento doktor ma vodil šejkov masírovať a takto som sa k nim dostal. Jedného dňa mi povedali, že by chceli, aby som u nich ostal pracovať. Dohodli sme si podmienky, na Vianoce 2005 som šejka ešte masíroval a oficiálne som mal začať pracovať po novom roku. Šejk odletel na sviatky do Austrálie, kde ale začiatkom januára zomrel.

Ja som teda pokračoval vo futbalovom klube, no o rok neskôr som sa dostal k jeho synovi, u ktorého pracujem dodnes. Je to už 16 rokov. 

Aký je šejk a ľudia okolo neho?

Z mojej vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sú to veľmi slušní a vzdelaní ľudia. Dokonca, terajšieho korunného princa šejka Hamdána som masíroval ešte keď mal 20 rokov. Spomínam si, že raz cez Ramadán mi niekto od šejka zavolal, že by Hamdán potreboval masáž pred futbalom. Keď som parkoval auto v klube, vedľa mňa práve parkoval aj mladý šejk, ktorý ma pozdravil podaním ruky a slovami: “Prepáč, že ti beriem tvoj voľný čas.”

S týmto som sa až tak bežne nestretol. Raz som masíroval človeka z vedenia spoločnosti EMAAR, ktorá v Dubaji stojí napríklad aj za Burj Khalifou. Ten ma ani nepozdravil, nepoprosil a nepoďakoval sa. V kráľovskej rodine sa mi nič podobné nestalo. 

Ako vyzerá váš pracovný deň? Ste šejkovi k dispozícii, takpovediac, nonstop?

Do práce chodím 5 dní v týždni, pričom v piatok a nedeľu mávam voľno. Môj pracovný deň začína až poobede, keď šejk ide trénovať na strelnicu. Iste, niekedy sa stáva, že mi zavolajú aj mimo pracovnej doby, tak v tom prípade sadnem do auta a idem do paláca. Občas mi zavolá aj niektorý zo šejkových synov, že potrebujú masáž. Nie je to ale pravidlom, stáva sa to raz za 2-3 mesiace.

Chodíte so šejkom aj mimo Emirátov?

Keďže sa šejk venuje športovej streľbe, tak s ním chodím aj mimo Emirátov, predovšetkým na súťaže. Ja som, takpovediac, členom jeho realizačného tímu, bol som s ním už na troch olympiádach a chodím s ním na rôzne šampionáty.

Pozná kráľovská rodina v Dubaji hodnotu peňazí?

Určite áno, poznajú. Ani oni nerozhadzujú peniaze len tak, vedia, koľko stoja jednotlivé služby, reagujú na aktuálne udalosti, trh, krízy a podobne. Na druhej strane, oni si pracovitých a poctivých ľudí vážia a dokážu ich aj náležite zaplatiť.

Ako vyzeral Dubaj, keď ste tam prišli? 

Ja som v Dubaji začal pracovať v roku 2001 a už vtedy to bolo rozvinuté mesto. Pochopiteľne, drvivá väčšina zo súčasných atrakcií a projektov tam vtedy ešte nebola. Prakticky všetko sa budovalo pred mojimi očami a tým, že som tam bol každý deň, mal som iné vnímanie toho rozvoja ako napríklad tí, ktorí sem chodili len raz za čas – na dovolenky.

Čo sa týka obyvateľstva a zákonov, tak Dubaj bol pomerne multikultúrny už vtedy, ale rokmi to išlo hore raketovým tempom a obyvateľstvo sa neskutočne rozrástlo. Spolu s tým išiel ruka v ruke turizmus, a tiež zákony a obmedzenia. Dubaj v súčasnosti žije predovšetkým z turizmu a ak mám správne informácie, len 1 % HDP predstavuje ropa, takže všetko prispôsobujú práve turistom a biznisu.

Ak by sme mali byť konkrétnejší, čo také sa napríklad zmenilo?

Tak zmenilo sa napríklad to, že počas moslimského pôstneho sviatku Ramadán boli ešte pred pár rokmi reštaurácie zatvorené, prípadne ohradené, aby nebolo vidieť dovnútra. Od covidu to už neplatí, takmer všetko je otvorené. Oni to už berú tak, že ten, kto sa chce pôstiť, tak sa pôstiť bude. 

Napríklad, kedysi bol tiež pre cudznincov problém kúpiť si alkohol, to sme mohli urobiť len my rezidenti, prípadne ďalší ľudia, ktorí tam žili. Teraz je to také uvoľnené, turista si kúpi alkohol jednoduchšie. Kým my potrebujeme licenciu, turistovi stačí pas.

Je teda Ramadán vhodné obdobie na návštevu Dubaja?

Ja každému hovorím, že Ramadán je najvhodnejšie obdobie na cestu do Dubaja. Cez deň je všade menej ľudí, moslimovia sú väčšinou vo vnútri, na ceste je menej áut, turistické atrakcie sú dostupnejšie a podobne. Výhodou sú aj pozmenené otváracie hodiny, nakoľko nákupné centrá sú často otvorené až do noci. Obmedzenia v Dubaji už počas Ramadánu takmer neexistujú. Čerešničkou na torte sú nižšie ceny, nakoľko sa hoteliéri snažia v tomto období prilákať viac ľudí. 

Okrem práce maséra robíte tiež sprievodcu pre Čechov a Slovákov v Dubaji. Kedy ste s touto činnosťou začali? 

Aktuálne začínam robiť sprievodcu siedmy rok. Vďaka mojej práci mám celé doobedie, až do nejakej 14-15 hod., čas a začalo to tak, že som vo voľnom čase ukazoval mesto známym. Manželka mi potom navrhla, či by som túto službu nezačal ponúkať turistom. Cez sociálne siete som sa ľuďom ponúkal sám a neskôr to prešlo do takého bodu, že moje služby odporúčajú spokojní ľudia. Počas výstavy EXPO som sprevádzal aj niekoľkých ľudí denne a takmer som nemal voľný čas. 

Ak vás klienti požiadajú o prehliadku dubajských miest, ktoré sa vyhýbajú mainstreamu, čo im ukážete?