Ilu: Profimedia

Vedci našli veľkú spojitosť medzi sklerózou multiplex a vírusom Epsteina a Barrovej.

Skleróza multiplex, po slovensky roztrúsená skleróza, je nepríjemné degeneratívne ochorenie, ktoré postihuje mozog a miechu. Už dávnejšie sa predpokladalo, že vznik a rozvoj tohto ochorenia môže mať istú spojitosť s vírusom Epstein-Barrovej a nová veľká štúdia tento predpoklad iba potvrdzuje. 

Vírus, ktorý má takmer každý

Aj keď názov vírus Epstein-Barrovej znie záhadne a môže evokovať raritnosť, nie je to tak. Ide o ľudský herpes vírus typu 4 a odhaduje sa, že v priebehu života sa ním nakazí 90 až 95 % populácie.

U detí vírus zvyčajne spôsobuje asympomatickú alebo iba miernu infekciu. Avšak u dospievajúcich či dospelých môže vírus Epsteina a Barrovej spôsobiť infekčnú mononukleózu a tiež aj iné nepríjemné rakovinové ochorenia.

Napriek tomu, že vírus Epsteina a Barrovej je bežným vírusom v populácii, ukazuje sa, že je významným rizikovým faktorom na vznik roztrúsenej sklerózy, uvádza portál Live Science.

Vírus Epsteina a Barrovej. Foto: Liza Gross, CC BY 2.5, via Wikimedia Commons

Štúdie ukázali, že ľudia s roztrúsenou sklerózou majú pozoruhodne vyššie hladiny protilátok špecifických pre tento vírus. A tiež sa ukazuje, že prekonanie mononukleózy zvyšuje riziko rozvoja roztrúsenej sklerózy neskôr počas života.

Keďže je ale vírus Epsteina a Barrovej taký rozšírený a väčšina ľudí ho v priebehu života dostane, ťažko sa dokazuje, že práve on stojí za vznikom roztrúsenej sklerózy.

Dôkazy vďaka armáde

Teraz však prichádza nová štúdia publikovaná v časopise Science, ktorá nachádza dôkaz. Je však dôležité pripomenúť, že nová štúdia ešte neprešla recenzovaním.

Skúmaním údajov od približne 10 miliónov príslušníkov americkej armády zozbieraných v priebehu dvoch desaťročí, výskumný tím zistil, že riziko roztrúsenej sklerózy sa po infekcii vírusom Epsteina a Barrovej zvyšuje 32-násobne.

Nenašla sa pritom žiadna takáto silná súvislosť medzi inými autoimunitnými ochoreniami a inými vírusovými infekciami. Štúdia však nevysvetľuje ako môže vírus Epsteina a Barrovej viesť k samotnej roztrúsenej skleróze.

Aby sa vedci vôbec dopátrali k súvislosti medzi vírusom a ochorením, použili dáta z ministerstva obrany USA. Na začiatku služby a potom každé dva roky aktívnym vojakom odoberajú krvné sérum a testujú ho na HIV, a potom sa archivuje. Sérum však obsahuje aj protilátky na vírus Epsteina a Barrovej.

Infekčná mononukleóza. Foto:Ed Uthman, MD., CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Tím tieto údaje preskúmal a našiel 801 jedincov, u ktorých sa rozvinula roztrúsená skleróza počas konania štúdie, a ktorí poskytli minimálne tri vzorky séra pred diagnózou.

Silná korelácia

Zistili, že 35 z nich malo negatívny test na vírus Epsteina a Barrovej pri počiatočnej vzorke séra, ale časom mu už boli vystavení. V konečnom sumári tak 800 z 801 mužov malo vírus Epsteina a Barrovej pred rozvojom roztrúsenej sklerózy.

Vedci pre istotu vykonali niekoľko ďalších testov, aby sa pokúsili nájsť koreláciu s inými vírusmi a chorobou, no jedine tento vírus vynikal.

Všimli si tiež, že v sére tých, u ktorých sa choroba vyvinula, tím zaznamenal poškodenia nervov, ktoré sa objavili po infekcii vírusom, ale ešte pred stanovením diagnózy. V kontrolnej skupine, u ktorej sa choroba nerozvinula, k poškodeniu nervov pritom nedochádzalo.

„Spolu s ostatnými výsledkami štúdie je toto naozaj presvedčivý dôkaz kauzality,“ povedala spoluautorka štúdie Kassandra Mungerová pre Live Science.

Odpoveď na to, prečo sa však roztrúsená skleróza vyvinie iba u malého percenta ľudí nakazených vírusom, a ktorí to sú, nie je zatiaľ jasné, no pravdepodobne v tom hrá úlohu genetika. Teraz je pred vedcami úloha zistiť, čo spôsobuje rozvoj choroby a ako tento proces zastaviť.

0
Uložiť článok
Komentovať