Foto: NEOM

Zriedkavé hlbokomorské soľné jazierka či bazény sú síce vražedné, no vytvárajú aj život.

Objavili ich v Červenom mori a môžu byť kľúčom k environmentálnym zmenám v regióne a dokonca by mohli objasňovať pôvod života na Zemi. Momentálne sú však bazény či jazierka plné koncentrovaného soľného roztoku, soľanky, miestom, do ktorého ak zavíta život z okolia, tak ten okamžite hynie. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Hlbokomorské soľné bazény sú hypersalínové jazerá, ktoré sa tvoria na morskom dne. Patria medzi najextrémnejšie prostredia na Zemi. Ich najväčším problémom je absencia kyslíka, čo spôsobuje, že ak do nich náhodou vpláva ryba či iný morský živočích, živý sa odtiaľ nedostane, uvádza portál Science Alert.

Vznikol tam život

Prekvapivo však tieto bazény soľanky prekypujú životom a môžu tak ponúknuť pohľad na to, ako život na Zemi vôbec začal, ako sa vyvíjal a ako prosperoval. Vedci svoje zistenia opísali v štúdii publikovanej v Communications Earth and Environment.

V súčasnosti chápeme, že život na Zemi vznikol hlboko v mori, takmer určite v anoxických podmienkach, teda bez kyslíka,“ povedal pre Live Science vedúci autor štúdie Sam Purkis, profesor a predseda Katedry námorných geovied na univerzite v Miami.

Je zaujímavé, že v týchto soľných bazénoch žije množstvo extremofilných mikróbov a ich štúdium poskytuje možnosť nahliadnuť do podmienok, v ktorých sa prvýkrát objavil život na našej planéte a môže viesť k pátraniu po živote na iných „vodných svetoch“ v našej slnečnej sústave, či mimo nej.

Skúmanie sa ale neobmedzuje iba na objavovanie života, ale môže niesť prispieť k vývoju nových liekov. „Molekuly s antibakteriálnymi a protirakovinovými vlastnosťami boli predtým izolované z hlbokomorských mikróbov žijúcich práve v soľanke,“ povedal Purkis.

Vedia iba o niekoľkých

Po celom svete je objavených iba pár desiatok hlbokomorských soľankových bazénov, ktorých veľkosť sa pohybuje od niekoľko štvorcových metrov, až po najväčšie s rozlohou 2,5 kilometra štvorcového. Sú známe iba tri oblasti, kde sa našli – Mexický záliv, Stredozemné more a Červené more.

Doteraz sa všetky známe soľankové bazény v Červenom mori nachádzali najmenej 25 kilometrov od pobrežia. Najnovšie však zaznamenali jeden v Akabskom zálive, ktorý je vo vzdialenosti iba dva kilometre.

Vedci ho objavili počas expedície výskumného plavidla OceanXplorer organizácie OceanX. Oblasť si vybrali zámerne, lebo doteraz jej bola venovaná iba malá pozornosť.

Bazény sa nachádzajú v hĺbke 1,77 kilometra a najväčší má na rozlohu 10-tisíc metrov štvorcových, ďalšie menšie mali do 10 metrov štvorcových.

Ilustračná foto: Unsplash

Vražedné bazény ako archívy

Keďže tieto soľankové oblasti neobsahujú kyslík, sú pre bežný život mimoriadne nebezpečné. „Každé zviera, ktoré sem zablúdi, je okamžite omráčené alebo rovno zabité,“ vysvetľuje Purkis.

Morské dno býva často premenlivé a býva pretvárané živočíchmi, ktoré tam žijú. Sú to najmä rôzne krevety, mäkkýše či morské červy. Tie narúšajú sedimenty a vrstvy usadením sa tak mixujú. Iné je to však v týchto bazénoch.

Keďže sú také nebezpečné, sú v podstate nedotknuté tisíce rokov. Blízkosť týchto bazénov pri pobreží môže znamenať, že sa v nich nahromadili čiastočky z pevniny a boli zahrnuté do ich chemického zloženia. Mohli by tak slúžiť ako unikátne archívy a uchovávať stopy po takých javoch, ako tsunami, záplavách či zemetraseniach, ktoré sa v histórii udiali v Akabskom zálive.

Základné vzorky ukazujú pohľad do minulosti vzdialenej tisíc rokov. Vedci na základe analýz zistili, že oblasť býva postihnutá záplavami raz za 25 rokov a tsunami sa tu vyskytuje v priemere raz za 100 rokov.

Zatiaľ čo pobrežie Akabského zálivu bolo v minulosti riedko osídlené, v súčasnosti sa hustota obyvateľstva a rast urbanizácie rozširuje mimoriadne rýchlo,“ hovorí Purkis a tvrdí, že aj takto je možné lepšie hodnotiť riziká zemetrasení a tsunami.