Keď v roku 2014 Josh Malerman vydal knihu s názvom Bird Box, netrvalo dlho, kým sa stala hitom. Pre zaujímavý koncept, neustále napätie a filmové spracovanie, ju možno už čoskoro budeme nazývať kultom. S filmovým spracovaním sú však dva problémy, cez ktoré sa mladé publikum nedokáže preniesť.
Prvý z nich je pomerne zábavný. Aj napriek tomu, že je príbeh zasadený do post apokalyptického prostredia, v ktorom si hlavnú hrdinku zahrala Sandra Bullock, je skutočne intenzívny, no stále nejde o dielo, ktoré vám bude brániť v pokojnom spánku. Pomerne početná skupinka používateľov Twitteru sa však sťažovala na to, že film je príliš strašidelný.
Prehnané reakcie?
A niekoľko ľudí ho dokonca nazvalo tým najstrašidelnejším, čo doteraz videli. To je samozrejme maximálne premrštená reakcia. Je pravda, že film vás ponapína a v rámci svojho žánru je spracovaný majstrovsky, no rozhodne nie je vrcholom kinematografického strašenia.
Príbeh sleduje tehotnú Malorie, ktorá sa pridáva k skupine preživších, ktorí unikajú pred neznámou epidémiou, spôsobujúcou masové samovraždy. Malorie na ceste krajinou v sprievode dvoch detí, musí unikať pred kontaktom s neznámou entitou.
Tá spôsobí, že sa vám vybaví váš najhorší strach, čo vyústi v samovraždu. Ľudia nepostihnutí nákazou sa tak musia pohybovať s páskou na očiach, čo im prežívanie v nemilosrdnej pustine značne strpčuje.
Podobnosti a kritika
A ak máte pocit, že tento koncept ste už niekde videli, tak nie ste na omyle. Aj keď knižná predloha Bird Boxu tu bola skôr, minulý rok sme sa dočkali skvelého filmu s podobným námetom, ktorým bol Quiet Place režiséra Johna Krasinskiho. Vy sa však už určite zamýšľate nad druhým problematickým bodom nového titulu od Netflixu. Ten už však natoľko úsmevný nie je.
Ľudia s kritickejším pohľad sa sťažovali na fakt, že film útočí na mentálne zdravie a vykresľuje ho v nesprávnom svetle. Táto kritika pritom naráža na fakt, že film robí z ľudí so zdravotnými problémami mentálneho charakteru, záporákov. Presnejšie, pokiaľ sa vo filme vyskytne takáto postava, je okamžite interpretovaná, ako agent zla.
Aj keď film nevykresľuje ľudí s psychickými ťažkosťami takýmto spôsobom zámerne, nič to nemení na veci, že sa tak skutočne deje. Monštrá vo filme je tak možné chápať ako akúsi metaforickú alegóriu na depresívne či úzkostné poruchy.
Pre diváka, ktorý je však s problematikou oboznámený, sú však tieto metafory stále príliš zmätené a film s nimi pracuje veľmi necitlivo. A tým by mohol, i keď nechtiac, ale predsa, negatívne ovplyvňovať mienku u svojho publika.
sciencealert.com, unilad.co.uk
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku