Foto: Profimedia

Markíz de Sade patrí medzi najkontroverznejšie postavy 18. a 19. storočia. Počas svojho života čelil rôznym obvineniam, jeho diela však niektorí označujú za nadčasové.

História si nepamätá len veľké víťazstvá, hrdinské postavy a vizionárov, ale aj tie negatívne skutky, udalosti a kontroverzné osobnosti. Markíza de Sade by sme pri triviálnom delení „dobra a zla“ mohli zaradiť niekde uprostred. Niektorí ho označujú za nadčasového filozofa, ktorý ale nebol pochopený. Iní mu zase prisudzujú status devianta a násilníka. Aký bol Donatien Alphonse Francois – Markíz de Sade?

V článku sa dozviete:

  • Kto bol Markíz de Sade
  • Prečo ho jeho životný štýl dostal do väzenia
  • Ako vyzerala jeho literárna tvorba
  • Prečo je po ňom pomenovaný sadizmus

Mladosť

Ako nám prezrádza už jeho titul markíz, de Sade pochádzal zo šľachtického rodu. Už v detstve mal zopár problémov so svojimi vrstovníkmi, kvôli ktorým musel meniť prostredie. Psychologické črty jeho neskoršieho správania môžeme určite hľadať už v jeho detstve, keď ho vychovával tvrdý strýko a neskôr bol kvôli správaniu v škole často fyzicky trestaný.

Po vzdelávaní u svojho strýka pokračoval de Sade v štúdiu na lýceu v Paríži. Vďaka šľachtickému pôvodu sa dokázal dostať na vyššie vojenské hodnosti v kráľovskej armáde, kde slúžil od roku 1754 a po skončení sedemročnej vojny ju napokon v roku 1763 opustil. V tom istom roku sa De Sade oženil, keď si za ženu vzal Renée-Pélagie de Montreuil. Tento sobáš bol skôr pragmatický – šľachtický rod jeho novej manželky nemal tak silné meno ako on, no za to bol veľmi bohatý (rodina de Sade sa dostala do ťažkej finančnej situácie).

Foto: Mary Evans, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Prvé škandály

Idylka šťastného manželstva netrvala dlho a už v prvých mesiacoch si markíz užíval život v prítomnosti iných žien. Známy je jeho románik s herečkou La Beauvoisinovou, no ešte známejšie sú návštevy mnohých prostitútok jeho domu v Arcueil. Takéto stretnutia neboli pre mužov v jeho postavení a v tej dobe nijak špeciálne, pokiaľ by prebiehali za „štandardných“ podmienok. Markíz de Sade však pri stretnutiach s týmito ženami používal praktiky, ktoré ich často fyzicky zranili.

Jedna z prostitútok (Jeanne Testard) po stretnutí s markízom na polícii oznámila, že ju mal De Sade bičovať, za čo bol koncom roka 1763 krátko väznený. Z väzenia ho dostal vplyv jeho manželky a jej rodiny, keď sa prihovorili u samotného kráľa Ľudovíta XV., ktorý markíza prepustil na slobodu. Tento incident bol len jeden z prvých, ktoré sa so šľachticom spájajú.

Dekadentný život a ďalšie škandály

De Sade podľahol zhýralému životu, ktorý ho navyše priviedol do dlhov. Ďalšie škandály na seba nenechali dlho čakať a jeden z tých najznámejších sa spája s prostitútkou Rose Kellerovou. Rose si pôvodne myslela, že bude pre šľachtica pracovať, no ten ju vo svojom dome zamkol, sexuálne zneužíval a fyzicky týral. Keď sa jej podarilo utiecť, verejnosti opísala svoje skúsenosti s markízom. Skôr, než sa stihol de Sade postaviť pred súd, mu opäť pomohla jeho rodina, ktorá Kellerovú podplatila a tá svoje obvinenia stiahla.

Veľké problémy si ale už definitívne privodil v roku 1772, keď spoločne so svojím sluhom usporiadali orgie, na ktorých takmer prišla o život veľká časť zúčastnených žien. Spôsobiť to mali takzvané španielske mušky, ktoré sú dodnes v malom množstve používané ako afrodiziakum. Pri väčšom množstve však môžu byť až smrteľne nebezpečné, čo sa stalo práve v spomínanom prípade. De Sade aj jeho sluha boli v neprítomnosti odsúdení na smrť (okrem iného sa mali dopustiť aj sodomie – teda homosexuálneho styku).

Foto: Profimedia

Markízovi a jeho sluhovi sa podarilo utiecť do Talianska, kde ale boli napokon dolapení. Po úspešnom úteku našiel útočisko po boku svojej manželky vo Francúzsku, no ani táto kapitola jeho života netrvala dlho. Po krátkom čase vyplávali na povrch ďalšie prípady sexuálneho zneužívania vrátane detí. Jeho ďalší útek do Talianska bol len dočasný, pretože bol opäť dolapený a poslaný do väzenia Vincennes. De Sade sa dlho spoliehal na takzvaný Lettre de cachet, vďaka ktorému ho mohol súdiť len kráľovský súd, čo sa ale napokon aj stalo.

Väzenie a literárna tvorba

Markízovi hrozil po zatknutí trest smrti, na ktorý bol odsúdený v roku 1772, no odvolal sa a odvolanie bolo úspešné. Pobyt vo viacerých väzniciach znamenal aj začiatok jeho ďalšej vášne – literatúry. Veľkú časť svojho života (približne 27 rokov) strávil de Sade vo väzení, pričom mal okrem mravnostných problémov aj tie politické. Mal teda dostatok času sa venovať písaniu, ktoré tak miloval.

Počas putovania rôznymi väzeniami sa dostal aj do slávnej Bastily, kde v roku 1784 napísal svoj prvý román 120 dní Sodomy. Túto knihu mnohí označujú za jednu z najzvrátenejších v histórii. Román popisuje štyroch mužov v strednom veku, ktorí za sebou majú mnohé sexuálne praktiky vrátane pedofílie a sadistických praktík. Táto skupinka chlapov sa rozhodne usporiadať 120 dní trvajúce orgie, ktoré boli plné toho najzvrátenejšieho, čo si len viete predstaviť. Pedofília, znásilňovanie, mučenie, incest…

Druhú časť tohto románu však nedokončil, keďže bol z Bastily prevezený do blázinca v Charentone. Dôvodom bolo to, že z okna väzenia vyzýval ľudí na útok, pretože vo väzení sa vraj majú diať hrozné veci. Ako všetci vieme, už o pár dní naozaj došlo k významnému historickému míľniku – dobytiu Bastily. Väzni sa dostali na slobodu, no de Sade sa v tom čase vo väzení už nenachádzal. Tento deň Francúzi považujú za veľmi významný, keďže mal odštartovať Veľkú francúzsku revolúciu. Dobytie Bastily sprevádzali aj rôzne mýty o mučiarňach a neľudských podmienkach, no pravda bola úplne iná.

Dobývanie Bastily. Foto: Look and Learn

Zaujímavosťou je, že po svojom prepustení bol de Sade veľmi chudobný a živiť sa snažil práve umeleckým spôsobom. V roku 1794 bol odsúdený na trest smrti, ktorému opäť unikol (tentokrát nebol súdený v súvislosti s jeho mravnosťou). V deň jeho plánovanej popravy gilotínou vypuklo povstanie proti Robespierrovi. Kvôli jeho dielam bol ale čoskoro opäť odsúdený k doživotnému pobytu v ústave pre duševne chorých.

Revolucionár?

Svoje najslávnejšie dielo napísal v roku 1787 – bola to prvá verzia novely Justina. Neskôr sa pridali ďalšie diela ako Julietta, Paulina a Belval, Zločiny lásky či napríklad Tajná história Isabelly Bavorskej. Okrem najrôznejších sexuálnych praktík a sadizmu jeho diela obsahovali aj filozofické východiská, ktoré mnohí označujú za revolučné a nadčasové. Väčšina filozofických východísk bola v priamej opozícii s vtedajšími hlavnými názorovými prúdmi. De Sade vo svojich dielach často opisoval len to, čo videl okolo seba.

Scéna z diela Justina. Foto: Profimedia

Opisoval skutočnú povahu ľudí, ich správanie, pokrytectvo, kritizoval dogmy a v mnohých bodoch to vystihol veľmi presne. Ako autor sa stal inšpiráciou pre mnohých nasledovníkov, vyzdvihoval ho napríklad aj Guillaume Apollinaire. De Sadeho knihy a spisy boli vo Francúzsku prakticky až do 60. rokov 20. storočia zakázané. Okrem umelcov zaujal aj sexuológov, psychológov a psychiatrov.

Vnímanie postavy Markíza de Sade je dodnes sporné. Na jednej strane sa o ňom hovorí ako o zvrátenom deviantovi, na druhej strane ako o revolučnom filozofovi. Jeho odkaz tu však je dodnes ako prostredníctvom diel, tak aj v pojme sadizmus, ktorý je definovaný ako druh sexuálnej deviácie či praktiky, ktorá spôsobuje potešenie v týraní inej osoby, a ktorý je pomenovaný práve po ňom.

0
Uložiť článok
Komentovať