Jedným z hlavných dôvodov je, že sa Franklin v roku 1847 v Anglicku vysmial Johnovi Rossovi, ktorý mal viesť záchrannú akciu v prípade potreby. Franklin si s Rossom nedohodol žiadne miesto stretnutia, ani miesto, kde by Angličania nechali ďalšie zásoby. Expedícia bola teda príliš sebaistá, čo sa jej nakoniec stalo osudnou.
správy od nás budete mať ako prví.
V zime 1847 uviazli lode vo Viktóriinom prielive. Na lodiach došlo k niekoľkým prípadom kanibalizmu, a tak sa Franklin rozhodol, že nebude čakať do leta a expedíciu povedie po pevnine. Toto rozhodnutie učinil napriek skúsenostiam z hrozivého pochodu zo svojej prvej kanadskej expedície.
Je zrejmé, že v chladných severných oblastiach sužovali námorníkov rôzne choroby. Tuberkulóza, zápaly pľúc a mnohé ďalšie zabili alebo oslabili mnohých členov výpravy. Expedícia mala síce zásoby citrónovej šťavy, no tá po troch rokoch stráca vitamín C, a tak členov výpravy postihla najhoršia námornícka choroba, skorbut. Skorbut je choroba, ktorá vzniká z nedostatku vitamínu C, spôsobuje krvácanie ďasien, vypadávanie zubov a smrť.
Zrejme najväčším faktorom, ktorý zapríčinil hrozivý koniec výpravy, je otrava olovom. Vysoké množstvá olova našli vyšetrovatelia v 20.storočí po nájdení niekoľkých tiel z expedície. Olovo sa do tela námorníkov dostalo pravdepodobne z konzervovaného jedla. Otrava olovom spôsobuje ako fyzické, tak aj psychické ťažkosti. To vysvetľuje aj chybné údaje, zvláštne formulácie a nejasné správy, ktoré velitelia zanechali v lodnom denníku.
Franklinovu loď našli vedci len nedávno. V roku 2014 sa v studených vodách Severnej Kanady podarilo nájsť jednu z expedičných lodí pochovanú ľadovým oceánom. Loď ležala v ľadovom oceáne viac ako 150 rokov a za tú dobu sa stala najhľadanejšou loďou histórie.
Nahlásiť chybu v článku