X-15 počas letu približne v roku 1960. Foto: NASA / Public domain

Experimentálny stroj X-15 drží rekord najrýchlejšieho lietadla na svete.

Keď sa v roku 1903 bratia Wrightovci prvýkrát so svojím strojom ťažším ako vzduch odlepili od Zeme, začali sa písať dejiny letectva. Vtedy sa Wilburovi Wrightovi podarilo letieť bez jednej sekundy až minútu, pričom zdolal vtedy závratných 279 metrov, priemernou rýchlosťou, ktorá nedosahovala ani 20 km/h. Vtedy by sa bratom asi ani vo sne nezdalo, že o 64 rokov dokáže lietadlo North American X-15 vyvinúť rýchlosť až 7 274 km/h. 

Vývoj programu

North American X-15 bol program vývoja lietadiel s raketovým pohonom firmou North American pod záštitou letectva Spojených štátov a NASA. X v názve označovalo radu experimentálnych lietadiel.

X-15 počas pristávania. Foto: Wikimedia/Public Domain

S vývojom sa začalo v 50. rokoch a o výrobu sa okrem firmy North American, ktorá vytvárala samotné lietadlo, starala aj spoločnosť Reaction Motors, ktorá produkovala motory.

Raketový pohon X-15. Foto: cliff1066™ / CC BY

Keďže išlo o experimentálny projekt, nepočítalo sa s mnohými letmi, a tak X-15 musíme chápať trochu odlišne ako bežné lietadlá. Veľkým rozdielom napríklad bolo, že X-15 nemohla sama vzlietnuť, ale muselo jej dopomôcť iné lietadlo, ktoré by ho vynieslo do vzduchu. Stroj možno viac ako lietadlo pripomínal raketu, to ale nevadilo, na účel, ktorý vznikal, bolo toto práve žiaduce.

X-15 počas odpájania od materského lietadla. Foto: Wikimedia/Public Domain

V rámci programu boli vyrobené tri stroje X-15, ktoré spolu podnikli až 199 letov.

Jedinečné špecifikácie

Lietadlo X-15 sa nemôže pochváliť nejakými veľkými rozmermi, práve naopak. Dĺžka stroja je 15,47 metra a rozpätie krídiel iba 6,82 metra. Na výšku meral iba 4,12 metra. Pohon zabezpečoval raketový motor Thiokol XLR99-RM-2 s ťahom 313 kN (vo výške 30 kilometrov). X-15 mal dolet iba 450 kilometrov a vzletovú hmotnosť 15,4 tony. Na lietadle však zaujme maximálna rýchlosť. Tá predstavovala závratných 7 274 kilometrov za hodinu.

Kokpit North American X-15A-2. Foto: Wikimedia/Public Domain

Motor používal ako palivo bezvodý amoniak a kvapalný kyslík s peroxidom vodíka. Pri maximálnom zaťažení mohol spáliť až 6 804 kg pohonnej látky iba za 80 sekúnd.

Lietadlo, ako už bolo spomínané, nebolo schopné štartu, tak ako ho poznáme.  Do výšky približne 13,7 kilometra ho vyniesol upravený Bombardér NB-52A a pri rýchlosti 805 kilometrov za hodinu bol vypúšťaný, aby neskôr stúpal do výšky aj viac ako 100 kilometrov.

X-15 počas letu približne v roku 1960. Foto: NASA / Public domain

Testovacie lety a rekordy

Prvý testovací let v roku 1961 pilotoval Robert M. „Bob“ White. Pri použití iba polovičného výkonu vystúpil do výšky 22,8 kilometra a stal sa prvým mužom, ktorý pokoril rýchlosť Mach 4. Po troch mesiacoch White prekonal svoj rekord a rýchlosťou 5 798 kilometrov za hodinu pokroril Mach 5. 9. novembra v priebehu pár sekúnd vystúpil do výšky 30,5 kilometra a po 86 sekundách letu, keď spálil všetko palivo, dosiahol rýchlosť Mach 6,04.

X-15 počas letu. Foto: Wikimedia/Public Domain

Následne sa počas rokov urobilo viacero letov, pri ktorých mnohé prekročili výšku, ktorá sa považuje za dosiahnutie vesmíru a piloti tak získali odznaky astronauta od NASA a amerického letectva.

3. októbra 1967 sa pilot William J. „Pete“ Knight vydal v upravenom a prestavanom druhom stroji X-15A-2 pokoriť rekord. Dosiahol rýchlosť 7 274 kilometrov za hodinu a vytvoril rekord v rýchlosti lietadla, ktorý dodnes nikto nepokoril.

Upravená X-15A-2 s prídavnými nádržami. Foto: NASA / Public domain

Program X-15 však sprevádzali aj neúspechy.  9. novembra 1962 bolo druhé lietadlo  pri pristávaní poškodené a pilot sa aj zranil. Práve toto druhé lietadlo bolo následne prestavané na X-15A-2, v ktorom sa vytvoril rýchlostný rekord.

Havária X-15 počas pristátia. Foto: NASA / Public domain

Najhoršou nehodou však bol let 191 uskutočnený 15. novembra 1967. Pilot Michael J. Adams dosiahol rýchlosť 5 734 km/h, no jeho lietadlo sa vo výške rozpadlo, keď nevydržalo silné preťaženie. Adamsovi bol po smrti udelený titul astronauta za jeho posledný let, pri ktorom dosiahol výšku 81 kilometrov.

Smrteľná havária X-15. Foto: NASA / Public domain

Význam programu X-15

Ak by si niekto myslel, že snahou programu bolo iba dosiahnuť extrémnu rýchlosť, je na omyle. Pri vývoji X-15 sa uplatnilo vyše 800 patentov, previedli sa testy vplyvu rýchlosti na fyziológiu človeka, získali sa poznatky v oblasti metalurgii, automatizácie či navigácie. Dokonca navigačný systém programov Apollo bol najprv testovaný práve v rámci letov programu X-15. Aj vďaka tomu bol tento program jedným z najprínosnejších v dejinách.

Ak by ste sa chceli naživo pozrieť na lietadlá X-15, tie sú vystavené v National Air and Space Museum vo Washingtone alebo v National Museum of the United States Air Force v Daytone v štáte Ohio.

Uložiť článok

Najnovšie články