V oblasti medzi Južnou Amerikou a Afrikou výrazne slabne intenzita magnetického poľa. Oblasť známa ako juhoatlantická anomália nedá vedcom spávať už niekoľko desaťročí. Záhadu stále nevyriešili, do pátrania však najnovšie zapojili aj tri špeciálne vesmírne satelity.
Magnetické pole predstavuje pre všetok život na našej planéte nenahraditeľnú ochrannú bariéru. Zemská magnetosféra chráni život na Zemi pred vesmírnou radiáciou a silne elektricky nabitými časticiami slnečného vetra. Sledovať akékoľvek zmeny v magnetickom poli je preto mimoriadne dôležité. V južnej časti Atlantického oceánu sa pritom už desaťročia deje niečo, čo si vedci nevedia dodnes vysvetliť. Najnovšie preto Európska vesmírna agentúra (ESA) do mapovania a skúmania magnetosféry zapojila aj satelity z misie Swarn.
Magnetické pole slabne už 200 rokov
Magnetické pole Zeme predstavuje mimoriadne zložitý súbor rôznych procesov. Vzniká pohybom akéhosi oceánu roztaveného železa v hĺbkach 3 000 km pod zemským povrchom. Výsledkom je elektromagnetické pole, ktorého intenzita kolíše v závislosti od času aj miesta. O dynamike magnetického poľa svedčí aj nedávna správa o presune severného magnetického pólu, ktorý sa po štyroch storočiach presunul zo západnej na východnú pologuľu.
Vedcov okrem pohybu severného magnetického pólu dlhodobo zaujíma aj klesajúca intenzita magnetického poľa medzi Južnou Amerikou a Afrikou. Podľa odhadov odborníkov stratilo magnetické pole globálne za posledných 200 rokov asi 9 % svojej sily, obzvlášť výrazne práve v oblasti, ktorú poznáme ako juhoatlantická anomália.
Zmeny v južnej časti Atlantického oceánu
V južnej časti Atlantického oceánu poklesla intenzita magnetického poľa od roku 1970 z hodnoty 24 000 nanotesla na 22 000. Vedci pozorujú aj výrazné zväčšenie rozlohy oblasti slabnúceho magnetického poľa, rovnako ako vznik druhého centra anomálie juhozápadne od afrického kontinentu. Myslia si preto, že oblasť anomálie sa len v posledných niekoľkých rokoch rozdelila na dve samostatné územia s klesajúcou intenzitou magnetického poľa.
Zmeny, ku ktorým v južnej časti Atlantiku došlo podľa vedcov búrajú zjednodušené predstavy o fungovaní magnetického poľa. To sa často vizualizuje podobne ako dipolárny tyčový magnet naklonený o 11° oproti osi rotácie Zeme. Vývoj juhoatlantickej anomálie však podľa odborníkov naznačuje, že procesy v magnetickom poli sú oveľa komplexnejšie a komplikovanejšie ako ich doposiaľ interpretovali.
ESA sa preto rozhodla do skúmania magnetickej anomálie na južnej pologuli zapojiť aj tri vesmírne satelity misie Swarn, ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby dokázali skúmať a mapovať magnetické pole Zeme. Podľa Jürgena Matzka z Nemeckého geofyzikálneho výskumného centra je aktuálne najdôležitejšou úlohou pochopiť procesy v zemskom jadre, ktoré zmeny v magnetickom poli našej planéty spôsobujú.
V súvislosti s juhoatlantickou anomáliou sa špekulovalo aj o tom, či nemôže ísť o sprievodný jav tzv. prepólovania Zeme. K výmene magnetických pólov na Zemi dochádza približne každých 250 000 rokov, vedci však pokles intenzity považujú za normálny v rámci kolísania sily magnetického poľa. Avizujú tiež, že klesanie intenzity neovplyvní zdravie obyvateľov, ovplyvňuje však satelity či lietadlá prelietajúce touto oblasťou, ktoré sa musia vysporiadať s častejšími technickými problémami.
Nahlásiť chybu v článku