NASA/ESA [Public domain]

Raz za čas zasiahne Zem silná solárna búrka.

Aj keď sa odohráva poriadne ďaleko od Zeme, dokáže ovplyvniť aj nás, napríklad tak, že sa nám takpovediac zblázni elektronika v domácnosti. Kedy môžeme najbližšie očakávať silnú solárnu búrku?

Ničivá solárna búrka sa vyskytne raz za 25 rokov

Ako informuje portál Science Alert, približne každých 25 rokov zasiahne Zem ničivá solárna búrka, ktorá dá poriadne zabrať najmä elektronike. O niečo menej intenzívne, avšak stále nebezpečné solárne búrky sa zas odohrávajú približne každé tri roky. Solárne búrky sú nebezpečné najmä preto, lebo môžu poškodiť energetické siete, komunikačné zariadenia, satelity a život môžu sťažiť aj ľuďom pracujúcim v oblasti letectva, keďže môže dôjsť aj k poškodeniu zariadenia v lietadle.

Skupina vedcov sa rozhodla, že preskúmajú solárne búrky o niečo bližšie a podarilo sa im identifikovať dva typy solárnych búrok. Intenzívne „superbúrky“ sa vyskytujú približne raz za 25 rokov a menej intenzívne, no stále nebezpečné solárne búrky, sa zas vyskytnú v priemere raz za tri roky.

ISS Expedition 23 crew [Public domain]
Výskum týkajúci sa solárnych búrok bol publikovaný v odbornom časopise Geophysical Research Letters a jeho hlavný autor, S.C. Chapman hovorí, že solárnym búrkam sa inak hovorí aj geomagnetické búrky. Tie vznikajú tak, že na povrchu Slnka dôjde k explózii žeravej plazmy a silný prúd nabitých častíc vysokou rýchlosťou uniká do vesmíru. To následne spôsobí, že sa naruší magnetické pole Zeme.

Carrington Event

Doteraz najvýraznejšia solárna búrka sa odohrala v roku 1859 v rámci udalosti, ktorá dostala pomenovanie Carrington Event. Solárna búrka vyradila komunikačný systém na viacerých miestach na Zemi, zapríčinila vznik niekoľkých požiarov a niekoľkým ľuďom uštedrila elektrický šok.

Aj keď taká intenzívna solárna búrka odvtedy zaznamenaná nebola, hrozbu dnes predstavujú aj tie slabšie. Sme totiž čoraz viac závislí na elektronike a najviac ohrozené sú satelity. Na tie sa ľudstvo spolieha omnoho viac, ako si vôbec uvedomujeme. Ak by sa solárna búrka z roku 1859 zopakovala dnes, vznikli by škody, ktoré by sa rátali v miliardách dolárov.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa vedci tak veľmi zaujímajú o solárne búrky, snažia sa ich totiž predvídať, aby mohli zmierniť ich dopad a obmedziť škody na minimum. V publikovanej štúdii vedci uvádzajú, že za posledných 150 rokov bolo zaznamenaných 42 menej intenzívnych solárnych búrok, pričom tie najintenzívnejšie sa opakovali zhruba každých 25 rokov. Najsilnejšie solárne búrky trvali zvyčajne len niekoľko dní, nie sú však o nič menej nebezpečné.

Navyše, vedci varujú, že nikdy nemôžeme vedieť, kedy sa opäť vyskytne solárna búrka podobná tej z roku 1859. Napriek tomu, že dnes už odborníci dokážu sledovať zmeny dejúce sa vo vesmíre, nedokážu presne predpovedať, kedy a aká udalosť sa odohrá a aký bude mať dopad na obyvateľov Zeme.

Science Alert
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )