Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Toto známe príslovie často platilo aj pri nacistických zločincoch, ktorí počas druhej svetovej vojny páchali kruté zverstvá, no po skončení najtemnejšej novodobej kapitoly Európy si v pokoji začali nový život v zahraničí ako bezúhonní občania. Tento scenár v podstate sedí aj na Američana s menom John Demjanjuk, ktorý pracoval ako automechanik v spoločnosti Ford. Jeho pokojný rodinný život zmenil svedok, ktorý na neho ukázal prstom.

Zvrátený sadistický dozorca

Po skončení druhej svetovej vojny sa rozprúdili viaceré migračné vlny, v ktorých sa medzi nevinných utečencov zamiešali aj rôzni vojnoví zločinci. Často sa stávalo, že medzi bývalými väzňami z táborov smrti sedeli, okrem iného, tiež ľudia, ktorí boli za dané zverstvá zodpovední. Ako uvádza portál Zoom, dlhé roky po vojne prebiehali procesy a vyšetrovania, prostredníctvom ktorých sa úrady či inštitúcie snažili vypátrať niekdajších vojnových zločincov.

Pri vypočúvaniach väzňov sa často spomínalo meno neslávne známeho dozorcu z tábora Treblinka. Ten síce bol riadený nemeckými príslušníkmi SS, no množstvo radových dozorcov pochádzalo napríklad z Ukrajiny. To je aj prípad Ivana Hrozného, ktorý si svoje meno vyslúžil po vzore panovníka zo 16. storočia vďaka svojej krutosti. Ako uvádza portál History, podľa svedkov išlo o stelesnenie diabla v ľudskej koži. Obávaný dozorca mal na starosti obsluhu plynových komôr, no svoju prácu si obohacoval o neľútostné týranie ľudí, ktorí boli bez svojho vedomia odsúdení na smrť.

V Treblinke údajne prišlo o život len medzi júlom 1942 a októbrom 1943 približne 900-tisíc nevinných ľudí, pričom mnoho z nich narazilo práve na dozorcu Ivana. Zúbožení ľudia si často prešli krutou cestou v preplnených vlakoch a nehumánnych podmienkach, až napokon prišli k budove, kde sa mali ísť „osprchovať“. Tu ich už čakal sadistický Ukrajinec, ktorý okrem obsluhy smrtiaceho nástroja ľudí nepredstaviteľne týral.

Podľa svedkov väzňov bil železnou rúrou, bičoval, mačetou mužom sekal uši, ktoré následne pribíjal na steny, ženám rezal prsníky, vypichoval oči, no spomínajú sa aj ďalšie zverstvá, ako vražda novorodenca či nútenie k pohlavnému styku bez ohľadu na vek a pohlavie. Toto všetko malo krutému dozorcovi dokonca robiť radosť a väčšinu z popísaného vykonal s úsmevom na perách.

Koniec pokojného života v USA

Už v úvode tohto článku sme opisovali muža s menom John Demjanjuk, ktorý po druhej svetovej vojne začal pokojný život v zámorí. Mal slušnú prácu, navštevoval kostol, staral sa o svoju rodinu. Jeho americká idylka sa skončila v roku 1977, keď proti nemu ministerstvo spravodlivosti v Clevelande vznieslo obvinenie. Ako píše Britannica, niektorí z preživších holokaustu na neho pri vyšetrovaní úplne iného zločinca ukázali ako na muža, ktorý sa stal neslávne známy pod menom Ivan Hrozný z Treblinky.

Ako píše Spiegel, John Demjanjuk prišiel do USA v roku 1952 ešte pod menom Ivan Demjanjuk, zmenil si krstné meno, získal občianstvo a neskôr pracoval vo fabrike Fordu. Ak by boli obvinenia pravdivé, vyšetrovateľom by sa tak podarilo zadržať a potrestať jedného z najkrutejších vojnových zločincov histórie. Podľa portálu Chicago Tribune mal hlavný svedok Eliahu Rosenberg na súdnom procese Demjanjuka jasne identifikovať ako Ivana Hrozného z Treblinky.

Rosenberg predtým Demjanjuka identifikoval aj na fotografii, no už počas vyšetrovania sa začali vynárať zvláštne súvislosti. Pochopiteľne, John Demjanjuk sa obvineniam bránil, no v roku 1988 bol napriek okolnostiam v Izraeli odsúdený na trest smrti, píšu Aktuality. Verdikt bol však v roku 1993 zrušený, nakoľko vyšli na povrch zásadné informácie, ktoré rozsudok spochybnili.

USA tajilo kľúčové zistenia

Už počas vyšetrovania do hry vstúpila teória, že John Demjanjuk skutočne nemusí byť Ivan Hrozný. Americkí vyšetrovatelia to údajne vedeli už podľa desiatok výpovedí zo sovietskych dokumentov, ktoré jasne uvádzali, že mužom z Treblinky je Ivan Marčenko, pričom odklon bol aj pri konkrétnom popise dozorcu. Tieto informácie však dlho tajili. Pravdou je, že muži si boli skutočne veľmi podobní, no svedok Rosenberg sa pri identifikácii skrátka pomýlil.