Zanedbanie bezpečnostných opatrení pri vyšetrovaní na magnetickej rezonancii v nemocnici v Južnej Kórei spôsobilo, že pacient bol zasiahnutý pritiahnutým predmetom a na následky zranení zomrel.
správy od nás budete mať ako prví.
60-ročný muž navštívil kvôli záchvatom nemocnicu v meste Kimhä v Južnej Kórei. Ako však píše IFL Science, pre muža bola táto návšteva osudná. Išiel totiž na štandardné vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Po zapnutí prístroja však do tunela, kde sa pacient nachádzal, vletela 60-kilogramová fľaša s kyslíkom a tá mu spôsobila smrteľné zranenia.
Prečo tak fľaša vletela?
Magnetická rezonancia, ako už jej názov napovedá, vytvára silné magnetické polia zamerané na protóny vodíka. Keď sú protóny vystavené silnému magnetickému poľu, ich osi sú zarovnané.
„Toto zarovnanie vytvára magnetický vektor orientovaný pozdĺž osi prístroja na magnetickú rezonanciu,“ uvádza Abi Berger v článku uverejnenom v magazíne BMJ.
Keď sa ďalej k magnetickému poľu pridá dodatočná energia vo forme rádiovej vlny, magnetický vektor sa vychýli. Frekvencia týchto vĺn spôsobuje rezonanciu jadier vodíka. Ak je rádiofrekvenčný zdroj vypnutý, magnetický vektor je v pokojovom stave.
Vďaka tejto technológii sa môžu lekári pozrieť neinvazívnou formou do organizmu a môžu tak zobraziť chrupavky, šľachy či svaly. Nevýhodou ale je práve veľké magnetické pole, ktoré je problémom najmä kvôli prítomným kovovým predmetom.
Neuveriteľná sila
Ak ste boli niekedy na vyšetrení magnetickou rezonanciou, potom viete, že ste si museli zložiť všetky možné retiazky, náušnice, prstene a podobne. Nesmeli ste si do miestnosti, kde je umiestnený prístroj, doniesť nič kovové. Dôvod, prečo to tak je a akú silu vlastne má magnetická rezonancia, môžete nájsť v tomto videu.
Nie je jasné, ako sa mohla objaviť kovová fľaša s kyslíkom v miestnosti. Incidentom sa už zaoberá miestna polícia.
Nejde pritom o prvý takýto incident. Podobný prípad sa odohral v roku 2018 v Indii, keď takisto magnetická rezonancia pritiahla k sebe fľašu s kyslíkom a usmrtila 32-ročného pacienta.
Podľa Tobiasa Gilka, viceprezidenta Rádiologického plánovania z Univerzity v Missouri je tiež problém v tom, že neexistujú jasne definované pravidlá a postupy ohľadom bezpečnostných opatrení, ktoré by mohli zabrániť práve takémuto druhu nehôd. Je samozrejmé, že každá nemocnica či vyšetrovacie stredisko má vlastné bezpečnostné postupy, no tie nie sú zjednotené, čo v konečnom dôsledku môže viesť až k takýmto nehodám.
Nahlásiť chybu v článku