Počas druhej svetovej vojny bol koncentračný tábor Mauthausen jeden z najväčších pracovných táborov kontrolovaných Nemeckou ríšou. Nachádza sa približne 20 kilometrov od mesta Linz. Ak sa práve teraz pýtate, čo je na ňom iné než na koncentračnom tábore Osvienčim, ktorý snáď každý pozná, odpoveď sa hneď dozviete. Aj tábor Mauthausen vynikal spomedzi ostatných koncentračných táborov svojimi krutými podmienkami a neľudským zaobchádzaním s ľuďmi.

Koncentračný tábor Mauthausen bol ešte pred letom 1940 známy aj ako Mauthausen – Gusen. Bola to veľká skupina nacistických koncentračných táborov, ktoré boli vybudované v Rakúsku. Tábory vytvorili jeden z prvých veľkých komplexov koncentračných táborov v nacistickom Nemecku. Dokonca boli jednými z posledných oslobodených. Aj napriek tomu, že presné straty na životoch sú neznáme, odhaduje sa, že v koncentračnom tábore Mauthausen zomrelo až okolo 320-tisíc väzňov.

8. augusta 1938 boli do Maunthausenu dovezení väzni z koncentračného tábora Dachau. Cieľom bolo budovať nový tábor. Miesto nebolo vybrané len kvôli svojej blízkosti k Linzu, ale ak kvôli skutočnosti, že je málo obývané. Tábor bol od začiatku ovládaný Nemeckom, no založila ho súkromná spoločnosť ako hospodársky podnik. Koncom roku 1939 bol už tábor plný väzňov. Podobne ako Mauthausen, aj v Gusene pracovali väzni ako otroci v žulových kameňolomoch.

Oba hlavné tábory Mauthausen a aj Gusen boli zaradené do III. skupiny. Znamenalo to, že práve tieto tábory mali byť tie najprísnejšie pre ,,nenapraviteľných politických protivníkov ríše“. Narozdiel od iných koncentračných táborov, mal odstrániť inteligenciu. Tú tvorili vzdelaní ľudia a členovia vyšších spoločenských vrstiev. Tábor sa nachádzal neďaleko žulového lomu, kde títo väzni tvrdo pracovali. Práve táto žula, vysnívaný materiál, mala dopomôcť Tretej ríši, aby jej architekti postavili obrovské budovy. Nachádzali sa v ňom zločinci, vojnoví zajatci ale aj homosexuáli a Židia. Pôvodne slúžil ako prísne vedené väzenie pre bežných zločincov ale aj prostitútky. Na pracovný tábor sa zmenil 8.mája 1939.

186 schodov

Každý z koncentračných táborov bol iný, no ich cieľ bol rovnaký. Väzni v nich ťažko pracovali a boli vystavení neľudským podmienkam. Koncentračný tábor Mauthausen sa nachádzal na úpätí lomu. Práve tam boli tie najťažšie podmienky. Väzni boli nútení prenášať ťažké balvany po nerovnomerných schodoch, ale aj 6 dní v týždni dolovať žulu. S ťažkým nákladom, ktorý mal niekedy aj 50 kg, museli prejsť po 186 schodoch, pričom niektorí zo schodov mal aj pol metra. Väzni boli vyčerpaní a podvyživení. Svoj náklad, ťažké balvany, im jednoducho padali z rúk a kotúľali sa dole. Takýmto spôsobom sa spustil domino efekt a väzni za nimi utrpeli zranenia, ktoré boli väčšinou smrteľné. Často sa stávalo aj to, že väzňa, ktorému padol balvan, okamžite na mieste zastrelili. Dozorcovia sa na väzňoch doslova zabávali. Na schodoch smrti našlo skutočne smrť viac ako tisíc väzňov. V koncentračnom tábore Mauthausen väzni nezomierali len na týchto schodoch. Príčin smrti bolo oveľa viac. Boli to: obesenie, vyhladovanie, ubitie na smrť, utopenie vo veľkých sudoch s vodou, ale aj lekárske experimenty.

Vojaci jednotiek SS volali tento tábor aj drvič kostí. Dokonca organizovali preteky, ktorí z týchto väzňov sa dostane hore po schodoch ako prvý. Neľudské správanie dozorcov bolo vo všetkých táboroch  na dennom poriadku. Dnes sú tieto schody súčasťou prehliadky tábora. Samozrejme, museli byť zrekonštruované, aby sa po nich dalo bezpečne prechádzať.

Tábory sú dodnes symbolom hrôzy a beštiálneho správania sa k ľuďom, ktoré bohužiaľ, končilo vraždením.

Pozri aj: Vypichovanie očí, sťahovanie z kože a odrezávanie končatín. Najhorší koncentračný tábor histórie nebol Osvienčim a nezabíjali v ňom Nemci, no vie o tom len málokto

Interez.sk (Anna Zábojníková), wikipedia.org