Na nedatovanej archívnej snímke tmavé obrysy údajne lochnesskej príšery v Škótsku. Foto: archív TASR/AP

O príšere zo škótskeho jazera Loch Ness existuje množstvo legiend a viacero "zaručene pravých" fotografií.

Jedna z najslávnejších a najobľúbenejších legiend hovorí o tajomnej príšere v škótskom jazere Loch Ness. Vďaka tejto legende je jazero obľúbeným miestom turistov a mnohí miestni ľudia túto legendu stále živia v snahe udržať popularitu tejto lokality. Lochnesská príšera, prezývaná aj Nessie, sa stala už súčasťou popkultúry. No priťahuje aj vedcov, ktorí po nej pátrajú a jej existenciu (či neexistenciu) sa snažia dokázať aj odborne. 

Jednými z takých vedcov je aj medzinárodný tím vedený univerzitou v Otago na Novom Zélande. Ako uvádza Science Alert, tí z jazera odoberali vzorky DNA z mnohých miest a podrobili ich dôkladnej analýze. Prišli s neprekvapivým záverom. V jazere po príšere nie je ani stopy.

Nenašli žiadnu žraločiu DNA ani DNA sumcov, ako sa tvrdilo v posledných teóriách o Lochnesskej príšere. Asi nikoho neprekvapí že nenašli ani DNA Plesiosaura – vyhynutého dinosaura, ktorý žil v plytkých vodách v Európe, a tak mohol byť potenciálnym kandidátom na lochnesskú príšeru.

Ilustrácia Plesiosaura. Creator:Dmitry Bogdanov [CC BY 3.0], via Wikimedia Commons
Jedna z teórií o príšere sa však javí ako najpravdepodobnejšia a to tá, že by to mohol byť veľký úhor. DNA týchto vodných živočíchov totiž vedci našli v takmer každej vzorke.

Našli sme veľké množstvo DNA úhorov. Populácia úhorov je v Loch Ness veľmi hojná, na takmer každom mieste, z ktorého sme odoberali vzorky, sme našli ich DNA„, uviedli vedci na svojej stránke.

Foto: GerardM [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons
To, že by ale práve úhor mohol byť bájnou príšerou prináša jeden zásadný problém. Zistené DNA pochádza od európskych úhorov a tie zväčša dorastajú maximálne do 1,5 metra. To sa nezhoduje s legendou, v ktorej má byť príšera oveľa väčšia.

Na druhej strane, nálezy DNA nehovoria nič o veľkosti analyzovaných úhorov, a tak môžu byť teoreticky väčšie. Aj tak je ale úhor najhorúcejším kandidátom na Lochnesskú príšeru.

Tanečníci tancujú pri obrovskej napodobenine Lochnesskej príšery počas otváracieho ceremoniálu atletických Hier Commonwealthu. Foto: archív TASR /AP

Cieľom výskumu nebolo iba dokázať či nedokázať existenciu príšery. Chceli zmapovať celú populáciu, ktorá sa vyskytuje v okolí jazera či v ňom. Tím identifikoval DNA 11 druhov rýb, 22 vtákov, 19 cicavcov a troch obojživelníkov.

Zaujímavým nálezom bolo tiež veľké množstvo DNA suchozemských druhov. Vedci našli veľké množstvo ľudskej DNA, ale našli aj DNA psov, oviec a hovädzieho dobytka. Ďalej to boli jelene, jazvece, líšky, králiky či hraboše. Našli aj DNA mnohých mikroorganizmov vrátane mikróbov, ktoré žijú v slanej vode, čo bolo veľmi prekvapivé.

Foto: Ad Meskens [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons
Aj keď vedci nenašli DNA príšery, legendu nezavrhujú. Vzorky DNA sa vo vode degradujú, a tak tu zostáva možnosť, že sme vzorky nemuseli odobrať zo správnych miest a v nesprávny čas. Navyše je tu problém s porovnaním, keďže v sekvenčných databázach sa DNA neznámeho jazerného tvora nenachádza.

Náš výskum, rovnako ako všetky ostatné, nemajú definitívny dôkaz o tom, že Nessie neexistuje. Dokázať niečo, čo neexistuje, je do značnej miery nemožné. Máme však teóriu o veľkom úhorovi a možno stojí za to preskúmať ju podrobnejšie„, uviedli vedci.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy