Foto: Unsplash

Chcete vyhrať každú debatu? Stačí sa vyvarovať týmto argumentom.

Vytiahnuť pri debate o kladoch vegánstva papier o tom, aké následky na životné prostredie má avokádo či oháňať sa tým, že sme predsa ako bytosti jedli mäso od praveku a tým pádom sa nedá vyvrátiť fakt, že mäso potrebujeme.

Argumentačné fauly, klamy, omyly alebo chyby, nás zahltia počas každej diskusie. Naučiť sa debatovať správne nám pomôže v množstve vecí. Umenie správneho argumentu nevie používať ani veľa politikov, a tak od nich často počúvame toľko argumentačných omylov, že z toho môžeme vydať príručku, ako nedebatovať. Toto sú najčastejšie omyly, ktoré ľudia pri hádkach používajú.

Dôraz na rozum

Pod týmto pojmom sa nachádza niekoľko hlavných omylov, ktoré konverzáciu posúvajú na nižšiu úroveň. Toto sú najčastejšie z nich:

  • Dôraz na tradíciu: “Veď ľudia jedli mäso tisícročia. Tým pádom ho potrebujeme.”
  • Dôraz na nevhodnú autoritu: “Moja kolegyňa tvrdí, že jesť cukor musíme. Mesiac skúšala diétu bez cukru a bolo jej zle.”
  • Dôraz na neznámu autoritu: “Ruskí odborníci predsa tvrdia, že spánok nepotrebujeme.”
  • Dôraz na neznalosť: “Matovič necháva spravovať financie manželku. Tým pádom nebude dobrý minister financií.”
  • Dôraz na rozšírený názor: “Každý potetovaný človek je kriminálnik.”
  • Dôraz na pravdepodobnosť: “Táto časť lesa je pri meste, určite tu diviak nebude.”

Miesto toho sa skúste zamerať na špecifické príklady alebo štúdie, ktoré podložia váš názor. Keď sa chcete odvolať na odborníka, vyberajte špecifické osoby, nie celú skupinu. Ak váš argument podložíte názvom inštitúcie či ambasády, určite bude znieť dôveryhodnejšie. Dôkazy na neznalosť, pravdepodobnosť či rozšírený názor sú vo väčšej časti prípadov nepoužiteľné, kým neexistuje fakt, ktorý by dokazoval vaše tvrdenie.

Zdroj: Unsplash

Aspekt na tradíciu sa nedá brať do úvahy, pokiaľ nie je podložený výskumom. “Ženy používali ortuťové rúže, po výskumoch o ortuti sa zistilo, že je to otravná látka a nesmie sa konzumovať či používať na tele. Ortuťové rúže sa zakázali, aby ženy neumierali.” Je to fakt, na ktorý sa prišlo vďaka predchádzajúcemu skúmaniu. Ortuť bola pritom tradične využívaná v kozmetike roky. To, že je niečo tradíciou, nedokazuje nič.

Chybné vyvodenie

Nastáva v prípade, keď niekto trvá na svojom fakte, pretože spája udalosti alebo situácie, ktoré spolu nesúvisia, prípadne sa zameriava len na jednu časť či príliš zovšeobecňuje. Toto sú najčastejšie omyly:

  • Relativizovanie: “Šírenie choroby predsa znamená aj riešenie problému rastúceho obyvateľstva. Každý má svoj názor, ja na tom nevidím nič zlé.”
  • Unáhlené zobecnenie: “Stretla som ženu z Francúzka a bola protivná. Všetky Francúzky sú protivné.”
  • Klamlivý vzhľad: “Pozri na to lacné oblečenie. Určite sú chudobní.”
  • Unáhlený záver: “Čítala som o mužovi, ktorý kvôli cukru umrel. Cukor je jed.”
  • Príhoda: “Moja babka fajčila 50 rokov a dožila sa stovky. Fajčenie nie je škodlivé.”

Pokiaľ sa chcete vyvarovať podobným chybným argumentom, najlepší recept na to je kriticky uvažovať a informácie si päťkrát overovať. Racionalizovaním dokážete dospieť k výsledku, ktorý pre vás možno bude iný, ako na počiatku.

Ako príklad si môžeme ukázať príhodu s babkou a fajčením. Pokiaľ babka žila dlho aj keď vyfajčila krabičku denne, dožila sa stovky vďaka fajčeniu?  Koľko ľudí okrem babky z príhody fajčí a má kvôli tomu problémy? Existujú výskumy, ktoré dokazujú škodlivosť fajčenia?

Pýtame sa ďalej: Koľko percent ľudí má skutočne kvôli fajčeniu zdravotné problémy? Koľko ľudí ročne kvôli fajčeniu hospitalizujú a koľkí zomrú? Koľko fajčiarov je naopak zdravých a bez komplikácií?

Až po položení podobných otázok vieme dospieť k skutočnému záveru, či fajčenie môžeme považovať za dobré rozhodnutie. Takým istým spôsobom môžeme postupovať aj pri ostatných príkladoch.

Obsahové chyby

V snahe vyhrať hádku či diskusiu často dochádzame k záverom či obvineniam, ktoré sa občas snažia o poslednú záchranu svojho argumentu.

Zdroj: Unsplash
  • Účelové dopĺňanie: “Školy v Česku nemajú úroveň.” “Tri z nich sú predsa v zozname najlepších univerzít na svete.” “To nie sú školy, ale univerzity. Hovoril som o stredných školách.”
  • Šikmá plocha: “Ale keď povolíme svatby partnerom rovnakého pohlavia, nastúpia zoofili, nekrofili a pedofili a budú chcieť tiež svoje práva.”
  • Nevyvrátiteľnosť: “Sú to overené zdroje, nemôžu sa mýliť.”
  • Falošná dilema: “Budeš právnik. Ak nie, skončíš na ulici.”

Tieto chyby väčšinou postavia diskusiu do neviditeľnej bitky, kde existuje len jedna strana mince. Tá druhá znamená katastrofu a zlo, prípadne ani neexistuje. Hoci vám môžu pripadať v niektorých situáciách v poriadku, ak chcete znieť pri debate seriózne, určite ich nikdy nepoužívajte. Každý problém má aspoň dva uhly, z ktorých sa na neho dá pozerať. Pokiaľ vidíte len jeden, nebudete schopní diskutovať rozumne.

Útok na opačnú stranu

Prichádza k nemu väčšinou potom, čo sa človeku nepodarí pokojne presvedčiť druhú stranu o svojom názore. Väčšinou je dôvodom, prečo diskusiu ukončiť. V tomto momente už nie je konštruktívna a miesto dobrého záveru skôr nastane hádka.

  • Útok na osobu: “Jasne, čo vie o kaderníctve človek s tak zlými vlasmi ako ty.”
  • Nelichotivé zaradenie: “S tým piercingom vyzeráš ako kriminálnik.”
  • Útok na nezávislosť hovorcu: “Jasne, veď on povie všetko, čo mu vedenie nakáže.”
  • Figurína (straw man): “Že práca malých detí je nemorálna? Tak nech prestanú ľudia s neverou, to je tiež nemorálne.”
  • Presunutie dokazovania: “Stále tvrdím, že mäso jesť musíme. Dokáž mi, že sa mýlim.”

Podobné dôvody zvyknú veľmi často využívať politici pri debatách či v predvolebnom období. Chcú dosiahnuť, aby opozícia na divákov pôsobila čo najhoršie a obracia ich tým na svoju stranu. Určite znejú presvedčivo, pokiaľ ich ale budete vedieť rozoznať dobre, tak budete mať jasno v tom, na čo sa pri diskusii zamerať.

Tieto argumenty nemajú súvislosť s realitou a nič nedokazujú. Pokiaľ ich niekto použije, pravdepodobne mu už nenapadá nič iné, čo by mu pomohlo. Zároveň sú dobrým dôvodom, prečo celú hádku/diskusiu opustiť, nakoľko už nebude viesť nikam.

Dôraz na emócie

Zdroj: Unsplash
  • Zastrašovanie: “Výlet do Prahy? Nesmieš ísť, v Prahe ťa zbijú a okradnú.”
  • Lichotenie: “Také milé dievča ako ty to určite pochopí.”
  • Dôraz na prírodu: “Aj v prírode prežijú len najsilnejší. Nie je moja chyba, že sa nevedel brániť, keď som ho napadol.”
  • Túžobné prianie: “Keby si to skúsil, urobilo by mi to veľkú radosť.”
  • Nenávisť: “Určite to urobil on! Je potetovaný a ešte má aj farebné vlasy.”
  • Zosmiešňovanie: “Chceš voľno? Čo príde ďalej, opýtaš si odo mňa nové auto a trinásty plat?”

Miesto používania dôvodov, ktoré útočia na emócie oponenta, rozprávajte o možných rizikách či problémoch s triezvou hlavou. Takto by sa napríklad dala vyspelo vyriešiť otázka o výlete dieťaťa do Prahy: “Keď chceš ísť do Prahy, pôjdeme tam buď spolu, alebo si počkáš, kým budeš staršia. V Prahe je vyššia kriminalita ako v našom meste, nikoho tam nepoznáme a ak sa ti niečo stane, nebude ti mať kto pomôcť. V podobnom meste si ešte nebola a je vysoká šanca, že ak to tam nepoznáš, môžeš sa stratiť a dostať do problému. Pokiaľ s tebou pôjde starší súrodenec/rodič, je možné, že ťa pustím.” 

Či už ide o dieťa a rodiča, dvoch politikov, partnerov alebo debatérov, pokiaľ miesto dôrazu na emócie zvolíte taktiku racionalizovania a vysvetlenia, je veľká šanca, že to druhá strana pochopí skôr. Takisto je šanca, že spolu dôjdete ku kompromisu, ktorý bude vyhovovať každému.

Argumentačných chýb či faulov je ešte omnoho viac. Tento zoznam, ktorý sme z dôvodu dĺžky obsahu a zaujímavosti textu skrátili, sa využíva pri oficálnych debatách a učí sa na univerzitách. Zároveň je náš zoznam ale veľmi dobrým návodom, ako sa odraziť pri konfliktoch každodenného života a pôsobiť na ľudí serióznejšie.

Celá problematika zahŕňa viac ako 100 rôznych omylov a dočítate sa o nej napríklad v knihe “Logical Fallacies: A behavorial approach to reasoning.

The Best Schools, Master List of Logical Fallacies, Mind Tools, Psycnet
0
Uložiť článok
Komentovať