foto: Nadácia VÚB, Unsplash

Nechýbalo veľa, a jedna z najkrajších stavieb svojho druhu v Európe tu dnes už nemusela byť.

Slovensko pred pár dekádami takmer prišlo o jeden z najvzácnejších skvostov barokovej architektúry. Kalváriu v Banskej Štiavnici zaradil v roku 2007 Svetový pamiatkový fond na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta. 

Vďaka kompletnej rekonštrukcii spolu 23 väčších aj menších objektov dnes žiari vo svojej pôvodnej kráse. Návštevnosť tohto miesta vzrástla desaťnásobne. Ak ste sa na túto „znovuzrodenú“ pamiatku zatiaľ nevybrali, aj túto zimu vás pozýva objaviť jej jedinečné „genius loci“. 

Kalváriu v Banskej Štiavnici z polovice 18. storočia označujú odborníci za jedno z najkrajších a najvzácnejších diel barokovej architektúry tohto typu v Európe. Zdroj: Martin Macharik

Kalváriu v Banskej Štiavnici z polovice 18. storočia označujú odborníci za jedno z najkrajších a najvzácnejších diel barokovej architektúry tohto typu v Európe. Svojím umeleckým prevedením, zasadeným do jedinečného prírodného prostredia, ponúka doslova atmosféru, akú inde nezažijete. Toto historické dedičstvo ale od polovice 20. storočia sústavne chátralo. Zlom nastal, keď v roku 2008 vzniklo v meste občianske zduženie Kalvársky fond. Jeho zanietení iniciátori sa pustili do boja za obnovu nielen samotnej pamiatky ale aj jej celkového areálu.

Za príbehom záchrany Kalvárie stojí vo veľkej miere aj Nadácia VÚB, ktorá teraz v decembri prekročila významný míľnik – 20. výročie svojej práce pre podporu neziskových organizácií na Slovensku. Tá patrí medzi firemnými nadáciami k najväčším podporovateľom umenia a pamiatok a obnovu Kalvárie financovala celých 14 rokov.

Obeť ľahostajnosti a vandalov

Stav, v akom sa dominanta Banskej Štiavnice v polovici prvej dekády 21. storočia nachádzala, odzrkadľoval nedostatočný záujem verejnosti o jej osud. „Kalváriu nielenže poznačil zub času, ale aj ľudská ľahostajnosť a vandalizmus. Časť jej výtvarnej výzdoby a mobiliáru rozkradli, v dôsledku čoho došlo od 50. rokov minulého storočia postupne k stratám kultúrnohistorickej hodnoty, ktoré je len ťažko vyčísliť,“ hovorí Martin Macharik, predseda občianskeho zduženia Kalvársky fond.

Vďaka kompletnej rekonštrukcii spolu 23 väčších aj menších objektov dnes žiari pamiatka vo svojej pôvodnej kráse. Zdroj: Martin Macharik

Rok pred vznikom združenia bola Kalvária po počiatočných iniciatívach a hľadaní možností jej záchrany zaradená na „Zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta“, ktorý zostavuje Svetový pamiatkový fond v New Yorku. „Stalo sa tak vďaka úsiliu kolegyne architektky Katky Voškovej. Tento fakt sa mal stať nielen mementom, ale najmä impulzom, aby sa zabránilo ďalšej devastácii Kalvárie a aby sa podnikli kroky na jej obnovu a záchranu najohrozenejších originálnych častí,“ spomína Martin Macharik na začiatky rozsiahlych reštaurátorských prác.

Bolo treba začať od nuly

Na začiatku neboli k stavbám k dispozícii zamerania, zástupcovia združenia a pamiatkari nepoznali dostatočne všetky kultúrnohistorické hodnoty objektov, keďže boli skryté pod nánosmi cementových omietok. Vďaka podpore Nadácie VÚB a zo začiatku aj Svetového pamiatkového fondu – World Monuments Fund, sa rozbehol náročný proces obnovy a revitalizácie areálu. „Nejde o jednu stavbu, ale o tri kostoly s bohatou freskovou výzdobou a ďalších 20 objektov, ktoré sú situované v extrémne náročnom terénnom aj poveternostnom prostredí,“ približuje Katarína Terao Vošková, podpredsedníčka Kalvárskeho fondu a koordinátorka reštaurovania.

Za obnovou Kalvárie stojí občianske združenie Kalvársky fond, ktoré zapojilo do práce desiatky dobrovoľníkov. Zdroj: Martin Macharik

Hoci mali obaja iniciátori obnovy svoje zamestnanie, veľkú časť súkromného života venovali príprave na záchranu tohto jedinečného areálu. Pracovali na zabezpečení odborných podkladov, reštaurátorských a iných odborných výskumov, zameraní, projektov. „Sme vďační zástupcom Nadácie VÚB, že mali od začiatku pochopenie pre nevyhnutnosť vedeckej prípravy. Chápali, že nejde o krátkodobý projekt. Práve vedeckú prípravu nadácia podporila extra financovaním, vďaka čomu sa podarilo realizáciu obnovy dobre odborne pripraviť a naštartovať,“ vysvetľuje spoluzakladateľka OZ Kalvársky fond a dodáva: „O veľkej kultivovanosti nášho hlavného partnera svedčí aj fakt, že jeho  záujem o projekt obnovy a revitalizácie nekončil zaslaním financií. Tím ľudí z Nadácie VÚB spolu so zástupcami vedenia banky sa niekoľkokrát zúčastnili brigád priamo na kalvárskom kopci, kde vlastnými rukami prispeli k zveľaďovaniu areálu.“

 Živé miesto, ktorého obnova pokračuje aj naďalej

14-ročná spolupráca s nadáciou banky, ktorá patrí do skupiny Intesa Sanpaolo – významného podporovateľa pamiatok v Taliansku – zásadne zmenila osud Kalvárie. OZ Kalvársky fond získal z tohto zdroja podporu v hodnote takmer 1,5 mil eur. To predstavuje takmer polovicu všetkých prostriedkov, z ktorých boli realizované odborné reštaurátorské práce na jednotlivých objektoch Kalvárie.

Dominantou Banskoštiavnickej kalvárie je Horný kostol. Zdroj: Martin Macharik

Dnes sa na Ostrom Vrchu, známom aj ako Scharffenberg, vyníma pamiatka s obnovenými všetkými časťami – teda tromi kostolmi, kaplnkami a tiež objektom Svätých schodov. Tie majú nové či opravené strechy, fasády, dlažby, okná, dvere, mreže a vstupné brány. Zreštaurované sú aj vzácne fresky, viaceré sochy, súsošia a oltáre. „Reštaurovanie Kalvárie realizujeme akoby po vrstvách. Od základných, stavebných až po jemné, výtvarné, ktoré ale vytvárajú práve onen kompletný barokový vnem z komplexu. Našou snahou je aj naplnenie objektov pôvodnou výbavou, ktorá sa prelína s freskami, drevenými alebo kamennými reliéfmi, sochami, oltármi v jednotlivých kostoloch, množstvom detailov, z ktorých mnohé ešte stále chýbajú,“ približuje odborníčka Katarína Terao Vošková a odkrýva ďalšie plány s postupným dokončovaním obnovy interiérov.

Kalvársky fond vybudoval pod kalvárskym kopcom návštevnícke centrum s reštauráciou, navštíviť môžete aj komunitnú záhradu s výhľadom na Kalváriu. Minulý rok mesto Banská Štiavnica zrealizovalo dláždenie prístupovej cesty, čím sa čiastočne vyriešila aj otázka parkovania. Návštevnosť vzrástla desaťnásobne. Dnes je to kultivované miesto, kam chodia pútnici so svojim religióznym programom a tiež tisíce ďalších ľudí vrátane turistov z celého sveta, ktorí tu hľadajú pokoj alebo sa chcú pokochať výhľadmi. Tešíme sa aj z množstva ľudí, ktorí sa sem vracajú, aby videli progres v neprestávajúcej snahe o kompletizovanie barokovej podoby kostolov a kaplniek. Skrátka, dnes je to živé miesto, ktoré je stále plné ľudí,“ uzatvára Martin Macharik.

 Nadácia VÚB pôsobí už 20 rokov – prerozdelí 400-tisíc eur

Nadácia VÚB vznikla presne pred 20 rokmi a bola medzi prvými firemnými nadáciami na Slovensku,  ktoré prišli v tom čase s novým zdrojom podpory pre neziskové organizácie a tretí sektor. Za toto obdobie postupne prerozdelila viac ako 13 a pol milióna eur a podporila spolu takmer 1500 verejnoprospešných projektov a iniciatív.

Foto Kalvária: Obnova Kalvárie v Banskej Štiavnici patrí medzi najväčšie projekty, ktorým sa Nadácia VÚB doposiaľ venovala. Zdroj: Nadácia VÚB

Keď sa obzrieme späť, vidíme množstvo projektov a spoluprác, ktoré prinášajú ovocie dodnes. Či už ide o našu podporu pre ľudí s náročnejšími výzvami v živote, v prospech ochrany prírodného dedičstva alebo rozvoja či zachovania kultúrnych hodnôt, poslanie našej nadácie ostáva nemenné už dve dekády. Chceme byť určitým zdrojom istoty, hodnoverným partnerom, o ktorého sa môžu neziskové organizácie a aktívne komunity oprieť,“ hovorí Martina Slezáková, dlhoročná správkyňa Nadácie VÚB a pokračuje: „Aj osobne som vďačná za podmienky a príležitosti, ktoré máme ako nadácia vytvorené, a tiež za všetkých kolegov, s ktorými sme mohli nadáciu v minulosti aj v súčasnosti rozvíjať. S pozitívnym očakávaním vstupujeme do ďalšej desaťročnice. Ostávame tu pre tých, ktorí majú zanietenie, snahu a schopnosti vytvárať zo sveta okolo nás kúsok lepšieho miesta na život.“

 Keďže Nadácia VÚB oslavuje 20 rokov, rozhodla sa poslať 20 vybraným organizáciám pred Vianocami darček – mimoriadnu podporu v hodnote 20-tisíc eur. Celkovo tak prerozdelí sumu 400-tisíc eur. Ide o organizácie, ktorých poslaním je zlepšovanie životov znevýhodnených ľudí, ochrana prírody či záchrana a rozvoj kultúrneho dedičstva a umenia. Práve tieto oblasti sú dlhodobými doménami, v ktorých Nadácia VÚB pôsobí.

Nadácia druhej najväčšej banky bola dlhoročným podporovateľom aj jedného z najvýraznejších komunitných projektov v hlavnom meste – Novej Cvernovky. Do života vedúceho kultúrneho a kreatívneho centra na Slovensku s veľkým prínosom aj pre razenie tém udržateľnosti vstúpila v kľúčovom momente rekonštrukcie priestorov a budovania centra.

Nadácia VÚB bola dlhoročným podporovateľom aj jedného z najvýraznejších kultúrno-komunitných centier v hlavnom meste – Novej Cvernovky. Zdroj: Nadácia Cvernovka

Najmä vďaka tejto podpore sme v roku 2017 dokázali spustiť pravidelný kultúrny program a tento významný míľnik bude navždy spájaný práve s ľuďmi, ktorí za rozhodnutím Nadácie VÚB stáli. Partnerstvo bolo od začiatku založené na vzájomnej dôvere a tá sa prejavila aj počas pandémie Covid-19, kedy sme boli nútení zastaviť program. Nadácia VÚB nás napriek neľahkým okolnostiam podržala,“ hovorí Braňo Čavoj, správca Nadácie Cvernovka a dopĺňa: „V „sieni slávy” Novej Cvernovky jej preto patrí zaslúžené miesto. Celému tímu nadácie prajeme, aby neprestali veriť vo svoju misiu a význam kultúry a naďalej podporovali projekty s dlhodobým dosahom a schopnosťou meniť postupne túto krajinu k lepšiemu.“

 Viac príbehov, ktorých súčasťou sa stala Nadácia VÚB, nájdete na stránke www.nadaciavub.sk, v online magazíne Srdcovky a tiež enviropodcaste Atlas.





V spolupráci s Nadáciou VÚB
Uložiť článok

Najnovšie články