Od najkrvavejších a najtragickejších teroristických útokov v dejinách Spojených štátov uplynie 20 rokov. Islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili 11. septembra 2001 v štyroch dopravných lietadlách na ciele v USA. V šoku ostala Amerika aj celý svet.
Dve lietadlá vrazili do budov Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, tretie narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia. Pri teroristických útokoch zahynulo takmer 3000 ľudí z 93 krajín, pričom zranenia utrpelo ďalších približne 6000 ľudí.
Na mieste dvoch zrútených budov Svetového obchodného centra v New Yorku, ktoré dostalo názov Ground Zero (epicentrum), sa každoročne stretávajú pozostalí po obetiach teroristických útokov, ako aj tí, ktorí útoky prežili. Na obete spomínajú zvonením zvonov, minútou ticha a čítaním ich mien.
Čo sa dialo v deň útokov
Teroristi nevybrali ciele náhodne. Svetové obchodné centrum sa stalo obeťou svojho ikonického postavenia na panoráme Manhattanu, ktorá reprezentuje ekonomicky vyspelé USA, a Pentagón si vybrali preto, lebo v ňom sídli americké ministerstvo obrany a hlavné veliteľstvo ozbrojených síl. V tomto prípade zlyhali spravodajské služby krajiny a to CIA a FBI, ktoré mali informácie o tom, že sa nejaká forma útokov chystá, no neprepojili ich. Navyše, niektorí teroristi mali americké občianstvo, navštevovali aj pilotnú školu.
Ráno 11. septembra 2001 o 08.46 h miestneho času narazilo lietadlo Boeing 767 americkej leteckej spoločnosti do severnej budovy WTC v New Yorku. Následne, 18 minút po prvom stroji, narazil do južnej budovy WTC druhý Boeing 767. Štyristo metrov vysoké dvojičky sa po nárazoch lietadiel zrútili, pričom ich pád zničil ďalších 50 budov. Obrázky padajúcich mrakodrapov, obrovského oblaku popola i prachu, ktorý sa valil ulicami New Yorku, a pred touto pohromou utekajúcich ľudí vzápätí obleteli celý svet.
Teroristi uniesli 4 lietadlá
Tretie lietadlo nasmerovali útočníci na Pentagón, sídlo Ministerstva obrany USA. Do jeho západnej strany vrazilo o 09.45 h. Pri útoku zahynulo 125 vojenských a civilných zamestnancov rezortu obrany, ako aj 64 cestujúcich v lietadle vrátane piatich únoscov.
Štvrté lietadlo spadlo v neobývanej oblasti Pensylvánie. Stroj sa zrútil po súboji niektorých pasažierov so štyrmi teroristami, keď sa pokúsili dostať lietadlo z rúk únoscov pod svoju kontrolu. Okrem teroristov zahynulo 33 cestujúcich a sedem členov posádky. Miesto tragédie pripomína Národný pamätník letu 93 nachádzajúci sa neďaleko dediny Shanksville.
K útoku sa prihlásil Usáma bin Ládin
Za útokmi stálo 19 teroristov zo Saudskej Arábie a ďalších siedmich arabských krajín. Financovala ich teroristická organizácia al-Káida saudskoarabského militanta Usámu bin Ládina, ktorý sa v tom čase skrýval na území Afganistanu. Americký prezident George W. Bush ešte v ten deň vo večernom televíznom prejave prisľúbil vypátranie i potrestanie vinníkov tragédie a odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt. USA vyhlásili vojnu terorizmu a sformovali širokú protiteroristickú koalíciu.
Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 sa stala operácia Trvalá sloboda v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001. Cieľom bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie režimu Talibanu, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie ochranu a útočisko.
Koncom decembra 2001 vznikli z poverenia Bezpečnostnej rady OSN Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (International Security Assistance Force – ISAF). Pôvodne mali mandát na ochranu Kábulu a jeho okolia pred teroristami a fundamentalistickými bojovníkmi. V októbri 2003 sa mandát rozšíril na celé územie Afganistanu, čo sa podarilo formálne dosiahnuť v štyroch etapách v októbri 2006.
Spojené štáty napokon bin Ládina vypátrali a zastrelili v Pakistane. Smrť najhľadanejšieho teroristu na svete potvrdil 2. mája 2011 americký prezident Barack Obama.
Jeho nástupca v Bielom dome Donald Trump sa vo februári 2020 dohodol s militantným hnutím Taliban na stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu. Pôvodne sa tak malo stať do 1. mája 2021. Súčasný prezident USA Joe Biden tento termín v apríli 2021 symbolicky posunul na 11. september 2021 – teda na 20. výročie teroristických útokov na newyorské mrakodrapy, avšak začiatkom júla 2021 oznámil, že misia USA v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021. A tak sa aj stalo, keď z afganského hlavného mesta Kábul odleteli posledné lietadlá americkej armády.
V rámci medzinárodných síl boli v Afganistane od roku 2002 nasadení aj slovenskí vojaci. Ich takmer dvadsaťročné pôsobenie sa skončilo 16. júna 2021. V operáciách Enduring Freedom (Trvalá sloboda), ISAF a v operácii Resolute Support (Rozhodná podpora) sa celkove vystriedalo 4347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien.
Súdny proces v Guantanáme
Na americkej základni Guantánamo na Kube pokračoval v utorok po vyše jedenapolročnej prestávke súdny proces s údajným strojcom teroristických útokov z 11. septembra 2001 Chálidom Šajchom Muhammadom a ďalšími štyrmi podozrivými. Šajcha Muhammada, Ammára Balúšího, Walída bin Attaša, Ramzího bin Šíbu a Mustafá Ahmada Hawsáwího súdi vojenský tribunál už deväť rokov. Všetkým piatim hrozí v prípade dokázania viny z vraždy 2976 ľudí trest smrti.
CIA zadržala mužov v rokoch 2002 až 2003, nasledujúce dva roky strávili v tajných väzniciach v rozličných častiach sveta. Tam boli podrobení fyzickému i psychickému mučeniu vrátane simulovaného topenia (waterboarding).
Právnici obvinených tvrdia, že mučenie poznačilo celý súdny proces a federálny súd v USA by v takomto prípade všetky obvinenia zrušil, pretože dôkazy a výpovede vynútené mučením by považoval za neplatné. Obhajcovia spochybňujú aj výpovede získané od obvinených Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) v roku 2007. FBI sa predtým podieľala na spomenutej operácii CIA.
Chálida Šajcha Muhammada zadržali v roku 2003 v Pakistane a previezli na americkú vojenskú základňu Guantánamo na Kube, kde ho neskôr obvinili. Avšak pokusy o trestné stíhanie jeho i celej skupiny viackrát odložili. Muhammad v roku 2008 vyhlásil, že hodlá priznať vinu a privítať „mučenícku smrť“.
Nahlásiť chybu v článku