Foto: Pxhere/ Flickr (Don DeBold)

Dnes si bez internetu nevieme predstaviť náš život.

Internet sa stal súčasťou nášho každodenného fungovania. Používame ho na vyhľadávanie informácií, na komunikáciu a v neposlednom rade aj na zábavu. Jeho počiatky však siahajú polstoročia dozadu, kedy sa o internete tak, ako ho poznáme dnes, nedá ani hovoriť. 

Na armádne účely

Predchodcom dnešného internetu bola počítačová sieť ARPANET. Ako všetko nové a prevratné, aj ARPANET vznikol ako armádny projekt. V 60. rokoch 20. storočia sa svet nachádzal v napätej situácii. Mocnosti sa pretekali v nukleárnom zbrojení a vo veľkom narastali obavy zo vzájomných útokov. Niet preto divu, že vzťahy medzi svetovými mocnosťami boli vyhrotené.

Američania sa snažili vytvoriť komunikáciu medzi jednotlivými armádnymi stanovišťami v prípade, že by sa krajina stala terčom masívneho útoku. Bolo potrebné vytvoriť komunikačnú sieť bez centrálneho bodu, ktorý, ak by bol zasiahnutý, vyradil by celý systém. Takúto sieť by tak bolo obtiažne vyradiť.

V roku 1957 vznikla špeciálna vládna agentúra ARPA (Advanced Research Project Agency), teda úrad pre pokročilé výskumné projekty. Jeho úlohou bolo urýchliť technologický vývoj. V roku 1969 tak uviedli do prevádzky experimentálnu počítačovú sieť ARPANET.

Mapa ARPANETu z roku 1974. Ilu: Yngvar/Wikimedia/Public Domain

Bola to prvá funkčná sieť na princípe prepínania paketov. Základom ARPANETu sa na jeseň roku 1969 stali postupne 4 počítače na univerzitách UCLA (University of California Los Angeles), SCRI (Stanford Central Research Institute) UCSB (University of California Santa Barbara) a University of Utah.

Prvé dátové pakety boli prenesené večer 29. októbra 1969. Správu poslal študent Charley Kline z UCLA na počítač v Stanford Research Institute. Text správy malo byť slovo login, avšak počas odosielania sa systém zrútil a tak prvou správou zaslanou ARPANETom bolo iba „lo„.

Systém sa následne začal zdokonalovať a začali tiež pribúdať nové uzly pripojenia. V roku 1970 ich bolo 13, o tri roky neskôr už 40. V tomto roku ARPANET prenikol aj do Európy, keď sa k nemu pripojilo Nórsko a následne aj Spojené Kráľovstvo. O 10 rokov neskôr sa od ARPANETu oddelila vojenská sieť MILNET a používaný protokol NCP bol nahradený protokolom TCP/IP.

Foto: Pixabay

V roku 1990 nastal koniec ARPANETu a bol „nahradený“ World Wide Webom, ktorý vznikol v európskych laboratóriách CERNu. Ten často označujeme ako internet, tak ako ho poznáme, aj keď je to iba časť internetu, kde sa nachádzajú informácie vo forme webových stránok.

Najväčšie míľniky internetu

V tom čase existovalo iba niekoľko stránok, no z roka na rok pribúdali ďalšie. Istý poriadok do systému týchto stránok priniesol v roku 1998 internetový vyhľadávač Google, vďaka ktorému už užívateľ nepotreboval vedieť konkrétnu adresu stránky a stačilo len napísať kľúčové slová. A to prinieslo veľký rozmach internetu.

Za veľký míľnik môžeme tiež považovať rok 2004 a vznik sociálnej siete Facebook, ktorý opäť zmenil spôsob, akým sa dostávame k informáciám z internetu. Významným bol tiež rok 2005, kedy vznikol YouTube a ľudia sa cez internet začali masovo dostávať k videoobsahu.

Mark Zuckemberg
Foto: Anthony Quintano from Honolulu, HI, United States [CC BY 2.0], via Wikimedia Commons

Má aj svoje temné stránky

Vek internetu však priniesol aj svoje tienisté stránky. Kyberšikana, šírenie detskej pornografie, hackerské útoky, rozmach extrémizmu či šírenie hoaxov. Za zmienku stojí tiež dark web, akási odvrátená stránka internetu, kde sa dajú ľahko online kúpiť drogy či si dokonca aj objednať vraždu.

Vo všeobecnosti však ľudia internet hodnotia kladne. Ako informuje NBC News, výskumníci z Pew Research Center zistili, že až 72 % ľudí pokladá internet za prínos a zmenil ich život k lepšiemu.

Internet prináša skutočne aj mnoho dobrého. Vďaka nemu sa dokážu globálne šíriť aj rôzne výzvy či zbierky, upozorňovať na závažné problémy a nie je ničím neobvyklým, ak si napríklad aj vďaka zoznamovacím stránkam dokážete nájsť lásku svojho života, s ktorou by ste sa klasickým spôsobom nemali možnosť zoznámiť.

Foto: Pixabay

Je teda ťažké odhadnúť, čo nám v budúcnosti internet prinesie. Je pravdepodobné, že bude viac personalizovaný, zameraný na samotného užívateľa tak, aby k nemu prichádzalo všetko to, čo on sám pokladá za dôležité.

Či sa dočkáme momentu, že budeme mať internet v mozgu, ako to pre 50 rokmi uviedol Lawrence Roberts z ARPANETu, ukáže len čas. No teoreticky už v našich mozgoch je a či chceme alebo nie, ovplyvňuje nás často viac ako si možno pripúšťame.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )