Foto: flickr.com(PROIntel Free Press/Christoph Scholz)

brooklynskyfrajer / / Veda
Počas pokojného večera 2. novembra 1988 sa svet internetu navždy zmenil.

V jednom z laboratórii na MIT bol vtedy vypustený prvý počítačový červ, 23 ročným študentom počítačových vied. Jeho meno je Robert Morris. Na konci 80. rokov napísal 99 riadkov kódu, ktoré neskôr vypustil do Arpanetu, teda jednej z prvotných verzii internetu. Vďaka nemu vnikol v Amerike nový zákon o počítačových podvodoch a zneužívaní.

Robert Morris tej noci vypustil do sveta úplne prvého počítačového červa, ktorý mal schopnosť reprodukcie a vlastnej duplikácie. Pre Roberta však vtedy ešte nebolo známe, že sa dopustil niečoho tak veľkého. Vtedy však vznikol Morris Worm (alebo Morrisov červ), ktorého zmysel dodnes nie je opodstatnený. Robert tvrdil, že to bol len nevinný experiment nadšenca, ktorý sa snažil ukázať svetu veľkosť internetu.

Robert Morris MIT professor

Zvláštne na tom však je, že Robert vypustil červa Morris Worm z MIT a nie z univerzity, na ktorej študoval, teda Cornellovej Univerzity. Oficiálne stanovisko jeho školy z roku 1989 však zastáva verziu, že jeho činy boli vykonané len v dôsledku intelektuálnej zvedavosti a túžby niekoho zaujať. Aj napriek tomu, že kód, ktorý vytvoril bol relatívne jednoduchý, červa sa mu podarilo vytvoriť rýchlo, okato a agresívne.

Jeho program sa do zariadení dostal tak, že počítaču bola položená otázka či už červ beží na pozadí. Ak bola odpoveď nie, program sa skopíroval do počítača. Morris sa chcel vyhnúť infikovaniu jedného počítača viackrát, a preto sa poistil. Potreboval, aby sa jeho červ rozšíril do čo najvyššieho počtu zariadení predtým, ako začne priťahovať priveľa pozornosti. Pokiaľ teda počítač odpovedal áno, červ sa duplikoval len raz a svoju kópiu nainštaloval až po každej siedmej odpovedi.

Unsplash

Takto boli infikované počítače preťažené natoľko, že boli v istom bode nepoužiteľné. Červ sa však rozšíril omnoho rýchlejšie ako zvedavý Robert predpokladal a zistil tak, že jeho poistka nebola veľmi efektívna. Počítače po celom svete neustále inštalovali viac a viac verzií vírusu v nekonečnej slučke. Ráno 3. novembra bolo nepoužiteľných 10% všetkých svetových počítačov.

Prvé boli zničené počítače na MIT, nasledovali celé Spojené štáty a Európa s Áziou. Aj napriek tomu, že v tom čase išlo len o 60 tisíc počítačov, škody dosiahli veľmi rýchlo 100 tisíc dolárov a netrvalo im dlho, kým sa vyšplhali na desiatky miliónov. Vo všetkých správach sa hovorilo o útoku ruských hackerov. V tom čase stále prebiehala studená vojna a Robertov otec bol na jednej z vedúcich pozícií počítačovej bezpečnosti v NSA (Národná bezpečnostná agentúra). Preto boli noviny nútené príbeh mierne poupraviť.

Disketa obsahujúca zdrojový kód Morrisovho červa. Nachádza sa v Kalifornskom múzeu počítačovej histórie.

Morris Worm.jpg
Wikimedia

Keď ustala panika, Robert bol zatknutý a odsúdený za celkom nový zmieňovaný zákon o počítačových podvodoch a zneužívaní. Z procesu vyšiel Robert ako nevinný, no dostal trojročnú podmienku, 400 hodín verejnoprospešných prác a 10 050 dolárovú pokutu. Odvtedy už internet nebol vnímaný ako miesto spojené sieťou káblov. Vďaka Morrisovmu červovi sa z internetu stala temná ulička, kde vás môže na každom rohu niekto prepadnúť či znásilniť.

A ľudia v skutočnosti, ako už dnes zo skúseností vieme, neboli až tak ďaleko od pravdy. Čo je však najväčšou iróniou celej kauzy je Robertov osud. Ten dnes pracuje na MIT, ako jeden z najvýznamnejších profesorov. Tiež stojí za prvým systémom pre internetové obchody, dnes známe ako e-shopy, ktorý svojho času niesol názov Viaweb. Neskôr bol odkúpený spoločnosťou Yahoo!. Je však zrejmé, že Robertova popularita a ambicióznosť mu zabezpečili nemalý úspech i majetok.

Pozri aj: Keď sú 2 °C oveľa horšie, ako 1,5 °C. Táto grafika názorne ukazuje, aké drastické následky má zvýšenie globálnej teploty iba o pol stupňa

iflscience.com
0
Komentovať (0)